Nadmerná masa peňazí zdražuje potraviny

Za zdražovanie cien potravín, ktoré v štruktúre výdavkov z peňaženky občanov predstavujú viac ako tretinu, sú podľa všetkého zodpovedné globálne trhové zmeny, slabá úroda, zvýšený dopyt po surovinách za vyššie ceny v zahraničí, výroba dotovaných biopalív a naposledy vraj neférové správanie obchodných reťazcov, ktoré zvyšujú ceny o viac, ako sa zvýšili ceny potravinárskych surovín. Občan si zvýšené ceny niektorých potravín o viac ako desať percent dáva do súvislosti s očakávaným vstupom našej krajiny do eurozóny, nechápe ako pri takých vysokých priamych platbách zo štátneho rozpočtu, ktoré síce sú o pätinu nižšie ako dostávajú západní poľnohospodári, sa ceny predovšetkým pečiva, mlieka, syra a ďalších tak pohli a sú avizované ďalšie zdražovania. Vláda sa rozhodla reagovať zákonom, ktorý predstavuje zásah do voľného trhu obchodovania medzi farmármi a obchodníkmi, k čomu sa určite vyjadria aj inštitúcie únie, o protestoch zo strany obchodných zväzov ani nehovoriac. Aj keď niektoré argumenty výrazného nárastu cien potravín sa nedajú prehliadnuť, akosi sa zabúda, že zodpovednosť za terajší nárast cien potravín má aj spoločná poľnohospodársku politika EÚ a menová politika centrálnych bánk.
Lacné potraviny únii prekážajú
Rast životnej úrovne je spojený aj s vyššou spotrebou potravín na celom svete. Vo vyspelých krajinách Európy a Ameriky sa intenzifikačné faktory zvyšovania poľnohospodárskej produkcie už vyčerpali a v ostatných krajinách sveta bráni rozvoju poľnohospodárstva okrem iného aj poľnohospodárska politika EÚ, ktorá svojou dotačnou politikou a rôznymi dovoznými clami nadmerne ochraňuje európskych farmárov. Pritom klimatické podmienky a lacná pracovná sila v rozvojových krajinách dokáže vyrobiť nielen biopalivá, ale aj ostatné potraviny výrazne lacnejšie, pre vyššiu efektivitu však potrebujú ostatné trhy, ktoré kúpia. Niečo sa v oblasti zrušenia dovozných cieľ na obilie pre nečlenské krajiny v únii už pripravuje, ale administratívna mašinéria poľnohospodárskej komisie EÚ, ako aj neochota predovšetkým Francúzska, v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, presadiť postupné znižovanie priamych platieb a úplné odstránenie netrhových ochranárskych opatrení, sa podpísali pod terajší výrazný nárast cien potravinárskych produktov. Právom sa teda očakáva, že do zdražovania potravín sa bude musieť zapojiť aj Európsky parlament, ktorý doterajšie opatrenia zo strany komisie pokladá za neúčinné, a to cestou dočasného zvyšovania kvót na mliečne výrobky, ale aj prípadnou zmenou colných podmienok pri vývoze poľnohospodárskych produktov mimo členských krajín únie.
Inflácia je vecou menovej politiky
Zvyšovanie cien potravín znamená ich infláciu, ktorá je vo funkčnej náplni centrálnych bánk. Je odrazom expanzívnej menovej politiky, čo znamená viac peňazí na trhu, ako je ich krytie tovarmi a službami. Vysoká zásoba "nekrytých peňazí" najprv zvyšovala apetít komerčných bánk požičiavať za nízke úroky peniaze občanom na získavanie predražených nehnuteľností, čoho dôsledkom je terajšia kríza trhu s nehnuteľnosťami, ku ktorej došlo za oceánom. Dôsledky pocítili aj krajiny únie, vrátane nás, a tiež súvisí s narastajúcimi cenami potravín. Z dôvodu nesplácania úverov a chýbajúcich hotových peňazí centrálne banky dotovali peňažný trh ďalšou masou peňazí za nízky úrok, len aby zabránili rastu úrokov a inflácie. Dôsledkom tejto politiky je, že peniaze sa "prelejú" do rastu cien potravín, ktoré sa zvyšujú aj v okolitých krajinách. Doteraz sme dokázali infláciu "ustrážiť" predovšetkým zhodnocovaním našej meny a jej vyšším naviazaním na euro ako na dolár. Lacnejšie sme dovážali, drahšie vyvážali, čo nám pomohlo udržať infláciu na požadovanej úrovni. Podľa vyjadrenia guvernéra našej centrálnej banky nebude mať inflácia z dôvodu nárastu cien potravín vplyv na dodržanie inflačného kritéria. Ale čo sa stane po vstupe do eurozóny, keď už zhodnocovanie novej meny nebude? Z dôvodu opísanej politiky centrálnych bánk môžeme očakávať ďalšie zdražovanie potravín, čo teda nebude súvisieť priamo so zavedením eura, čo však občanovi len ťažko vysvetlíme. K uvedenému záveru napokon dospeli aj analýzy centrálnych bánk v okolitých krajinách, ktoré počítajú s nárastom inflácie, na ktorú budú reagovať zvýšením úrokových sadzieb.