Najbližších niekoľko rokov bude pre finančné trhy tým najturbulentnejším a najnáročnejším obdobím, aké tu za posledné štyri desaťročia bolo. V rámci neho dôjde k vystupňovaniu rizík všetkého druhu. V globálnej ekonomike totiž došlo v priebehu rokov k enormnému prehĺbeniu nerovnovážnych stavov, ktoré sa začínajú vymykať kontrole.
Prepad akcií internetových firiem v roku 2000 bol prvým symptómom nadchádzajúcich problémov. Po roku 2003 sa síce akciové trhy spamätali a ich následný rast opäť -- ako už toľko ráz v minulosti -- pozdvihol sebavedomie investorov, ale každému, kto dokáže vnímať situáciu v pozadí ako celok, musí byť jasné, že nerovnovážne stavy globálnej ekonomiky sa odvtedy neustále prehlbovali a teraz sa dostávajú do kritickej fázy.
Dnes nadobúdajú nezávislí (neinštitucionálni) analytici presvedčenie, že do roku 2010 dôjde k štyrom významným udalostiam, ktoré budú mať devastačný účinok na finančnú situáciu každého obyvateľa vyspelejších častí sveta. Analytici ich nazývajú finančnými mínami, pretože pre bežných ľudí z ulice, ktorí finančným trhom nevenujú takmer žiadnu pozornosť, zostávajú neviditeľnými. Ich finančný dosah však bude pre obyvateľov (najmä) priemyselne vyspelých krajín zdrvujúci.
Národné ekonomiky narazia na takmer neprekonateľnú bariéru rozvoja. Množstvo ľudí na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach príde o zamestnanie. Ceny nehnuteľností prudko klesnú. Životné náklady porastú nebývalým tempom. A hodnota väčšiny investícií i úspor vrátane tých, ktoré boli tradične považované za "bezpečné", v dôsledku rastúcej inflácie bezprecedentne klesne. 
1. Drahšie energie stlačia ceny akcií
Vplyv rastúcich cien energií pocítili už obyvatelia mnohých krajín na vlastnej koži. V Spojených štátoch napríklad vzrástli výdavky na energie oproti minulému roku o 30 %. V Británii zaznamenali v roku 2006 priemerný rast účtov za elektrinu o 27 % a účtov za plyn až o 40 %. Sú to však všetko len prvé známky toho, čo má ešte len prísť. Náklady na energie vykazujú na celom svete stúpajúci trend, ktorý zrejme potrvá zvyšok vášho života. Má to na svedomí nerovnováha medzi ponukou a dopytom, ktorú spôsobil nevídaný hospodársky rast a industrializácia v Ázii. Nanešťastie, situácia sa bude naďalej len zhoršovať. Analytici varujú, že rastúci hlad po rope bude mať čoskoro za následok zdvojnásobenie cien energií, čo spôsobí pokles výnosov na akciových trhoch a ohrozí svetovú ekonomiku. 
Nedostatok ropy a následne všetkých energetických zdrojov povedie, samozrejme, k ekonomickým problémom a k zníženiu ziskov väčšiny firiem. Na druhej strane to prinesie pozoruhodné investičné príležitosti. Drahšia energia znamená pre spoločnosti energetického priemyslu exponenciálny nárast ziskov. Ceny akcií energetických spoločností sa môžu v najbližších mesiacoch zdvoj- aj strojnásobiť. V záujme ochrany pred nastávajúcim vývojom by rozhodne vo vašom portfóliu nemali chýbať. Nedostatok ropy a rast jej cien môžu byť prvým z finančných úderov, ktorými bude trh čoskoro zasiahnutý. Avšak vôbec nie najhorším. Treba počítať aj s účinkom ďalších trendov. 
2. Návrat inflácie zo 70. rokov 
Inflácia čiastočne znehodnotí "bezpečné" príjmy a spôsobí tým predraženie každodenného života. Rastúce ceny ropy ovplyvnia náklady úplne na všetko. Od dochádzky do práce, cez dopravu potravín, až po výrobu akéhokoľvek tovaru, ktorý si hodláte kúpiť. Tí, čo si pamätajú sedemdesiate roky, dobre vedia, že vysoké ceny ropy môžu dostať infláciu na dvojciferné hodnoty. Počas vtedajšej ropnej krízy, keď OPEC uvalil embargo na vývoz ropy do západných štátov a jej cena vzrástla z 5 na 40 USD za barel, dosiahla v Británii priemerná ročná inflácia 13 % s maximom 27 % v roku 1975. Tentoraz sú však dodávky ropy ohrozené nie politickými, ale geologickými príčinami. To znamená, že nájsť východisko bude tentoraz podstatne ťažšie. 
Inflácia musí byť, samozrejme, v centre pozornosti každého investora, pretože jej rast môže znehodnotiť každú investíciu vrátane tých, ktoré sa už tradične považujú za "bezpečné". Inflácia totiž zvyšuje náklady, čím znižuje firemné zisky a následne výnosy z ich akcií. Ujedá takisto z výnosov dlhopisov a z hodnoty každej hotovosti. Keď máte napríklad uložené svoje úspory v dlhopisoch, ktorých ročný výnos je 6 % a inflácia pritom vzrastie na 13 %, potom prakticky prichádzate ročne o 7 % svoje kúpnej sily. Presne to sa stalo v sedemdesiatych rokoch a je vysoko pravdepodobné, že k tomu dôjde opäť. 
3. Kolaps realitného trhu 
Jednou z najrozšírenejších investičných aktivít v štátoch s neustále rastúcimi cenami nehnuteľností a lacnými hypotékami (vďaka nízkym úrokovým sadzbám) je nákup nehnuteľnosti na úver a jej následné prenajatie. Investor tu okrem pravidelného príjmu z nájomného počíta s každoročným zhodnotením svojej investície, vyplývajúcim z neustáleho rastu cien nehnuteľností. Ak však ceny nehnuteľností padnú, množstvo majiteľov domov vyjde na mizinu.  
Ceny nehnuteľností aj ekonomiky ako celku sa od roku 1776 vyvíjajú v 18-ročných cykloch. 14 rokov stability a rastu cien sa strieda so štyrmi rokmi recesie. Niektoré periodiká určené pre investorov upozorňovali už v roku 2005, že realitný trh má v rozvinutých štátoch pred sebou posledné dva roky rastu podporovaného bezstarostným zadlžovaním sa, než nastane opätovný pokles.  
Realitný boom dnes dosahuje svoj vrchol. Svetové realitné trhy sú nebezpečne "nafúknuté". Je však naivné myslieť si, že ceny nehnuteľností môžu len rásť a že je to tá najbezpečnejšia investícia. Sledujúc počínanie našich finančných inštitúcií i tunajších developerov, človek sa nemôže zbaviť dojmu, že sme proste nepoučiteľní a že všetky chyby, ktorými prešli vyspelé štáty, si musíme odskúšať na vlastnej koži.
Pripomína nám, že návrat k dvojciferným hodnotám inflácie je ľahko možný a že k tomu môže prispieť nielen ropná kríza, ale aj problémy realitného trhu. Ako príklad nech nám poslúži Bank of England. Tá udržiavala v minulých rokoch úrokové sadzby na nízkej úrovni, aby podporila rast ekonomiky a odvrátila recesiu. Realitný boom bol vedľajším efektom. Na porovnanie: V roku 1991, keď bola inflácia naposledy na takej vysokej úrovni ako dnes, sa úrokové sadzby blížili k desiatim percentám. Dnes je to iba 5,50 %. Problémom nízkych úrokových sadzieb je, že dovoľujú inflácii rásť. Tým sa centrálna banka ocitá medzi mlynskými kameňmi. Ak zdvihne úrokové sadzby, aby zabránila rastu inflácie, vystavuje hospodárstvo riziku recesie. Ak ich zníži, aby podporila ekonomický rast, popúšťa uzdu inflácii.  
4. Hroziaci pád dolára
Americký dolár stratil v priebehu posledných piatich rokov oproti menám vyspelých krajín asi 20 % svojej hodnoty. Ide o dôležitý trend hodný maximálnej pozornosti, pretože mnoho veľkých spoločností zahrnutých do indexu FTSE 100 má príjmy práve v dolároch. Klesajúca hodnota dolára môže nepriaznivo ovplyvniť cenu ich akcií. Ešte dôležitejšie však je, že americký dolár stále zostáva svetovou rezervnou menou. Väčšina štátov sveta má svoje devízové rezervy stále predovšetkým v dolároch. Potenciálny kolaps alebo aj výrazný pokles hodnoty dolára môže vážne ohroziť stabilitu svetového finančného systému.  
Kolaps amerického dolára by výrazne zasiahol celý svetový finančný systém. Investori by stratili dôveru v papierovú či elektronickú podobu aktív. Namiesto dolára totiž niet žiadnej vyhovujúcej náhrady svetovej rezervnej meny. Euro sa môže zdať ako najpravdepodobnejší kandidát na túto úlohu, Európa má však svoje vlastné problémy vrátane ubúdania a starnutia populácie, sociálnych nepokojov vyplývajúcich z rastúcej imigrácie a sociálneho systému, ktorý sa vymyká kontrole. Japonská centrálna banka je všeobecne považovaná za nekompetentnú a Čína ešte nie je na takúto úlohu pripravená. Britská libra zápasí s podobnými problémami ako dolár vrátane rastúceho štátneho dlhu a rekordne vysokého deficitu bežného účtu. 
V prípade kolapsu dolára by pravdepodobne klesla reálna hodnota všetkých mien. Výsledkom by boli enormne rastúce ceny hnuteľných aktív na celom svete, inými slovami celosvetová inflácia. Ak k tomu dôjde, potom svoje aktíva budú mať šancu zachrániť a ešte pritom aj zveľadiť len tí, ktorí budú vlastniť komodity všetkého druhu vrátane kovov, potravín a fosílnych palív ako ropa. A kruh sa tým uzatvára. Presnejšie -- takmer. Je tu totiž jedna mena, ktorá prežije, aj keď zlyhajú všetky ostatné. Najstaršia mena na svete a jediná, ktorej hodnota nie je závislá od schopnosti riadenia finančného systému. Tou menou je -- zlato.