Spoločnosť AGW podpísala zmluvu so Strediskom cenných papierov. Realizuje tým riešenie, s ktorým súhlasila väčšina z jej približne 15 000 klientov. Namiesto peňazí získajú akcie spoločnosti, ktoré budú emitované v nominálnej hodnote 1 000 a 10 000 Sk. Prví klienti dostanú listinné akcie na meno v hodnote ich reálneho vkladu a náležiacich výnosov už v priebehu niekoľkých dní. Touto listinou na meno sa preukážu na valnom zhromaždení a spoločnosť ešte preverí, či bol prevod účinný. Akcie totiž nie sú verejne obchodovateľné. Z klienta sa tak stane akcionár.
Aké sú práva a povinnosti akcionára vyplývajúce z novely Obchodného zákonníka, ktorá platí od 1. 1. 2002?
-- Práva a povinnosti akcionára sú pomerne široko koncipované, je vhodné sa s nimi oboznámiť jednak tak ako sú formulované v Obchodnom zákonníku (OZ), ale potrebné je aj poznať stanovy spoločnosti, keďže viaceré dispozitívne ustanovenia OZ umožňujú odlišnú úpravu v stanovách spoločnosti. Zo zákonom ustanovených práv a povinností uvádzame nasledovné: Akcionár má práva spojené s vlastníctvom akcií -- podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti, ktorý valné zhromaždenie (VZ) podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Akcionár sa môže podieľať na riadení spoločnosti účasťou na VZ, kde má právo podávať návrhy, vyjadrovať sa a hlasovať. Ak má byť predmetom rokovania VZ spoločnosti zmena stanov spoločnosti alebo voľba orgánov spoločnosti, akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu stanov a zoznamu osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti s uvedením navrhovanej funkcie, prípadne má právo na ich zaslanie na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Na toto právo musia byť akcionári upozornení v pozvánke na VZ alebo v oznámení o konaní VZ. Každý akcionár môže požiadať predstavenstvo o vydanie kópie zápisnice z rokovania VZ alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice. Predstavenstvo je povinné na žiadosť akcionára bez zbytočného odkladu zaslať túto kópiu akcionárovi na ním uvedenú adresu alebo mu ju poskytnúť iným spôsobom podľa dohody s akcionárom; inak je povinné ju poskytnúť v mieste sídla spoločnosti. Ak stanovy neurčujú inak, znáša náklady na vyhotovenie a zaslanie kópie zápisnice z VZ alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice akcionár, ktorý o vydanie tejto kópie požiadal. Akcionár má taktiež právo oboznámiť sa s aktuálnym znením stanov a je oprávnený požadovať od predstavenstva spoločnosti poskytnutie pravdivých a úplných informácií a vysvetlení, ktoré súvisia s predmetom rokovania VZ. Ak tak nie je schopné urobiť predstavenstvo priamo na VZ, je povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 30 dní od konania VZ.
Ako má akcionár postupovať na valnom zhromaždení?
-- Akcionár sa môže zúčastniť VZ osobne alebo sa môže dať na zasadnutí VZ zastúpiť na základe písomného splnomocnenia. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti. Splnomocnenie možno udeliť všeobecne alebo s konkrétnejším určením postupu splnomocnenca na VZ. Postup akcionára je daný predovšetkým programom VZ a závisí tiež od toho, čo konkrétne akcionár chce, aby VZ odsúhlasilo a o akých otázkach sa bude hlasovať. Ak majú akcionári rozhodovať na VZ so znalosťou veci je vhodné, aby sa akcionári oboznámili vopred jednak so stanovami spoločnosti, ale aj s podkladmi k jednotlivým bodom programu. Účasť na VZ je základným prejavom práva akcionára na správu a riadenie akciovej spoločnosti. Pri spoločnosti s akciami na meno, ktoré majú byť vydané akcionárom AGW, zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred konaním VZ. Podrobnosti o obsahu pozvánky na VZ upravuje Obchodný zákonník. Vzhľadom na to, že zákon resp. stanovy spoločnosti stanovujú určité kvórum pre schvaľovanie návrhov na VZ, je vhodné, aby minoritní akcionári v rámci možností koordinovali svoj postup pri presadzovaní svojich záujmov.
Môže minoritný akcionár zvolať mimoriadne valné zhromaždenie?
-- Akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho VZ na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Túto žiadosť majú akcionári adresovať spoločnosti. Stanovy spoločnosti však môžu priznať toto právo tiež akcionárovi alebo akcionárom, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5% základného imania. Predstavenstvo je na základe takejto žiadosti povinné zvolať mimoriadne VZ tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program VZ a doplniť ho je oprávnené iba so súhlasom osôb, ktoré požiadali o zvolanie mimoriadneho VZ. Ak predstavenstvo nesplní svoju povinnosť zvolať na základe žiadosti akcionárov mimoriadne VZ, rozhodne súd na návrh tohto akcionára alebo akcionárov o tom, že ich poveruje zvolať v uvedenej 40 dňovej lehote mimoriadne VZ a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony. Žiadosti akcionárov možno vyhovieť len vtedy, ak títo akcionári preukážu, že sú majiteľmi akcií najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty na zvolanie mimoriadneho VZ predstavenstvom. Z uvedeného vyplýva, že "noví" akcionári môžu efektívne požiadať o zvolanie mimoriadneho VZ vtedy, keď uplynie požadovaná doba vlastníctva akcií.
Akým spôsobom sa preverí fakt, či bol prevod akcií účinný?
-- Pre zodpovedanie tejto otázky treba najprv zodpovedať o aký prevod ide. Ide o zásadnú otázku, aké akcie na klienta kto prevádza. Spoločnosť totiž nemôže okrem výslovne zákonom určených výnimiek mať v majetku vlastné akcie. Podľa výpisu z obchodného registra má spoločnosť AGW základné imanie 2 500 000 000 Sk, ktoré je rozvrhnuté na 235 000 akcií na meno s menovitou hodnotou 10 000 Sk a 150 000 ks akcií na meno s menovitou hodnotou 1 000 Sk. V súvislosti s tým by bolo potrebné zodpovedať celý rad otázok. Majú byť prevádzané na klientov tieto akcie? Ak áno, kto je ich vlastníkom? Ak spoločnosť AGW, ako sa dostali do jej majetku? Nedošlo tu k porušeniu zákona? Ak tieto akcie v súčasnosti vlastnia iné osoby ako spoločnosť samotná, ako to, že títo sa vzdávajú svojich akcií v prospech klientov spoločnosti? Aký je vzťah doterajších vlastníkov akcií k spoločnosti, k jej aktivitám? Majú byť klientom dané akcie zo zvýšenia základného imania? Kedy a ako by k takému zvýšeniu malo dôjsť? Pri zvyšovaní základného imania nejde o prevod akcií ale o ich upisovanie, ktoré zakladá nárok po ich splatení na vydanie akcií -- malo by v takom prípade dôjsť k započítaniu nároku spoločnosti na splatenie akcií s nárokom klienta, budúceho akcionára voči spoločnosti? Prevereniu účinnosti prevodu by malo predchádzať zodpovedanie uvedených otázok. Prevod listinných akcií na meno, ktoré majú dostať akcionári AGW a. s., sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise sa uvedie: obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, adeň prevodu akcie na meno. Na účinnosť prevodu akcie na meno sa vyžaduje zápis zmeny v osobe akcionára do tohto zoznamu akcionárov, ktorého vedenie zabezpečuje spoločnosť. zoznamu akcionárov. Tento zoznam nie je verejný avšak akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis v tej časti, ktorej sa ho zápis týka. Z uvedeného vyplýva, že nadobúdateľ akcií keď mu spoločnosť vystaví výpis zo zoznamu akcionárov akcionárov, v ktorom bude uvedený ako akcionár má doklad o tom, že prevod nadobudol účinnosť.
Čo to znamená, že akcie nie sú verejne obchodovateľné?
-- Pojem verejne obchodovateľné cenné papiere a teda aj akcie používal zákon č. 600/1992 o cenných papieroch, ktorý bol s účinnosťou od 1. 1. 2002 zrušený a nahradený zákonom č. 566/2001 o cenných papieroch. Podľa predtým platného zákona o cenných papieroch č. 600/1992 sa za verejne obchodovateľné cenné papiere považovali cenné papiere, ktorý boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov. Zjednodušene možno povedať že, verejne obchodovateľné boli tie akcie tie, s ktorými bolo možné obchodovať na verejnom trhu, pričom verejný trh v SR predstavovala Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. a RM -- System a. s., na tieto trhy boli prijaté akcie, ktoré spĺňali zákonom stanovené kritériá transparentnosti, a s ich vydaním bola spojená informačná povinnosť emitenta v záujme ochrany kapitálového trhu. Nový zákon o cenných papieroch č. 566/2001 už nepoužíva pojem verejne obchodovateľné cenné papiere a nerozdeľuje cenné papiere z hľadiska obchodovateľnosti na verejne obchodovateľné a ostatné, t. j. tie, ktoré nie sú verejne obchodovateľné, ale z hľadiska spôsobu ako možno s cennými papiermi obchodovať rozdeľuje cenné papiere na cenné papiere prijaté na obchodovanie na trhu kótovaných cenných papierov, cenné papiere ponúkané na základe verejnej ponuky a ostatné Cenné papiere, ktoré sú prijaté na obchodovanie na trhu kótovaných cenných papierov musia spĺňať najprísnejšie podmienky stanovené zákonom o burze cenných papierov, zákonom o cenných papieroch a burzovými pravidlami. Cenné papiere môžu byť ponúkané na základe verejnej ponuky len ak bol zverejnený prospekt cenného papiera. Prospekt musí byť schválený Úradom pre finančný trh, predtým nesmie byť prospekt zverejnený. Náležitosti prospektu stanovuje zákon a účelom inštitútu verejnej ponuky je ochrana kapitálového trhu. Týmto sú stanovené rôzne stupne ochrany kapitálového trhu. Podľa zákona č. 566/2001 o cenných papieroch platného od 1. 1. 2002 cenné papiere, ktoré boli k 1. januáru 2002 verejne obchodovateľné podľa dovtedy platných predpisov a neboli k 1. 1. 2002 prijaté na obchodovanie na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov, považujú sa za cenné papiere vydané na základe verejnej ponuky.
Môže drobný akcionár zabrániť prípadnému nehospodárnemu nakladaniu majetku (vytunelovaniu) novozvoleným predstavenstvom a. s.?
-- Z pozície nových akcionárov spoločnosti AGW a. s. pôjde predovšetkým o kontrolu riadenia spoločnosti prostredníctvom ich akcionárskych práv. Akcionár svoje práva uplatňuje na VZ spoločnosti. Akcionár je oprávnený požadovať na VZ informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti. Predstavenstvo je povinné poskytnúť na požiadanie na VZ úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania VZ pričom nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o tejto povinnosti dozorná rada. To, či drobní akcionári budú mať prehľad o hospodárení a pomeroch v spoločnosti vôbec, záleží od ich účasti na VZ spoločnosti ale aj od ich zastúpenia v orgánoch spoločnosti. Novelou Obchodného zákonníka účinnou od 1. 1. 2002 došlo k zvýšeniu nárokov na výkon funkcie členov predstavenstva. Tí sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Sú povinní zaobstarať si a zohľadniť pri rozhodovaní všetky potrebné informácie, zachovávať mlčanlivosť a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Členovia predstavenstva, ktorí porušia svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť spoločnosti škodu, ktorú tým spôsobia. Zároveň sú zakázané dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva obmedzujúce jeho zodpovednosť a spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva, alebo uzavrieť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po 3 rokoch od vzniku škody a to len ak stým vysloví súhlas VZ a ak proti tomu nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania. Posilnená bola funkcia dozornej rady spoločnosti, keď okrem iného je predstavenstvo povinné bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti a stav majetku spoločnosti, najmä jej likviditu. Členovia predstavenstva sú povinní na požiadanie dozornej rady sa zúčastniť jej zasadnutia a podať doplňujúce informácie k jednotlivým správam. Spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti, alebo zabezpečiť záväzok osobe oprávnenej konať za spoločnosť, alebo osobám im blízkym len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok v bežnom obchodnom styku.
Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj to, že porušením povinností pri správe cudzieho majetku sa členovia predstavenstva môžu dopustiť trestného činu. Z uvedeného výpočtu povinností členov predstavenstva a oprávnení dozornej rady pri výkone kontrolnej funkcie vyplýva, že má zmysel, aby sa akcionári zúčastňovali VZ, snažili sa presadiť svojich dôveryhodných zástupcov do dozornej rady spoločnosti a trvali na dôslednom výkone kontrolnej funkcie dozornej rady.
Môže klient odmietnuť výmenu peňazí za akcie (a to i napriek tomu, že v uzavretej zmluve súhlasil s týmto krokom v prípade, že AGW nebude schopná po dobu 30 dní vyplatiť svoje záväzky)?
-- Na túto otázku nemožno odpovedať bez posúdenia textu zmluvy a konkrétneho prípadu. Možno len všeobecne konštatovať, že ak už klient v minulosti takýto súhlas dal, bude musieť on preukázať, že sú tu dôvody, pre ktoré v súčasnosti výmenu odmieta.
Ak klient odmietne výmenu peňazí za akcie, stáva sa z neho klasický veriteľ. Aké sú jeho práva a povinnosti?
-- Postavenie klienta ako veriteľa vyplýva zo zmluvy, na základe ktorej klient zveril finančné prostriedky spoločnosti. Táto zmluva by mala obsahovať to, kedy je klient oprávnený požadovať vrátanie svojich finančných prostriedkov a výnosov z nich. Ak spoločnosť nesplní včas a riadne svoj peňažný záväzok, dostáva sa ako dlžník do omeškania a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody a je tiež oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva. Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním dlžníka je, že k nej prišlo v dôsledku omeškania. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške určenej zmluve. Ak sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá, vo výške o určenej podľa zákona. Ak spoločnosť nesplní včas a riadne svoj záväzok uvedený v zmluve, je veriteľ oprávnený domáhať sa plnenia súdnou cestou. Ak dosiahne rozsudok , ktorý zaviaže spoločnosť na plnenie voči veriteľovi a spoločnosť ani na základe rozsudku nesplní dobrovoľne svoju povinnosť, je veriteľ oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Okrem práva uplatňovať splatnú pohľadávku na súde, je veriteľ pokiaľ sú splnené predpoklady podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, oprávnený podať na príslušnom krajskom súde návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Základným predpokladom vyhlásenia konkurzu je skutočnosť, že dlžník je v úpadku a to je vtedy, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Fyzická osoba, ak je podnikateľom, a právnická osoba je v úpadku aj vtedy, ak je predĺžená. Cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.
V prípade, že spoločnosť, v ktorej sú emitované listinné akcie na meno sa dostane do konkurzu, aké následky vyplývajú pre drobného akcionára a veriteľa?
-- Treba presne odlišovať postavenie akcionára od postavenia veriteľa v prípade vyhlásenia konkurzu, pretože práva im zodpovedajúce sú diametrálne odlišné. Akcionár spoločnosti nemá pri vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti, ktorej je akcionárom práva veriteľa. Akcionár môže vyhlásenie konkurzu zobrať na vedomie a sledovať priebeh konkurzného konania. Vzhľadom na to, že konkurz sa vyhlasuje na spoločnosť, ktorá je v úpadku, t. j. nie je schopná plniť svoje záväzky alebo je v predlžení, možno dôvodne predpokladať, že majetok spoločnosti nebude postačovať ani na uspokojenie pohľadávok veriteľov, práve preto budú uspokojovaní aj veritelia len pomerne, teda nie v plnej výške. Akcionári majú nárok na podiel na likvidačnom zostatku, ale to vtedy, keby po skončení konkurzu, ktorý može byť vyhlásený na majetok spoločnosti, zostal ešte v spoločnosti nejaký majetok. Pravdepodobné je, že po prípadnom rozdelení výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty medzi veriteľov na základe rozvrhového uznesenia konkurzného súdu už nebude mať spoločnosť ďalší majetok a akcionári sa teda nebudú sa môcť podieľať na likvidačnom zostatku. V rámci konkurzného konania si budú veritelia uplatňovať svoje pohľadávky a bude prebiehať speňažovanie konkurznej podstaty. Z výťažku zo speňaženia budú potom konkurzní veritelia pomerne uspokojení. Najprv bývajú uspokojované prednostné pohľadávky (napr. daňové pohľadávky), ktorými ale nebudú pohľadávky súčasných klientov AGW a. s. Až v poslednom rade sú, ak zostane majetok sú uspokojované ostatné pohľadávky, ktorými by boli aj pohľadávky súčasných klientov. Z uvedeného sa javí, že pozícia veriteľa je v prípade konkurzu predsa len výhodnejšia ako pozícia akcionára, nakoľko s určitou dávkou optimizmu možno očakávať aspoň čiastočné uspokojenie veriteľov, ale nie vrátenie vkladov akcionárom. Po vyhlásení konkurzu má veriteľ svoju pohľadávku prihlásiť najneskôr na prieskumnom pojednávaní. Ďalším právom veriteľa v konkurznom konaní je, že sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie veriteľa sú voči nemu neúčinné tzv. odporovateľnosť právnych úkonov. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.
Môže klient získané akcie previesť na tretiu osobu?
-- Akcie emitované spoločnosťou sú zásadne prevoditeľné, t. j. možno ich previesť na tretiu osobu. Stanovy spoločnosti však môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. Ak nie sú dané dôvody na odmietnutie udelenia súhlasu určené stanovami, spoločnosť je povinná súhlas na prevod akcií na meno udeliť. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií na meno oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Stanovy spoločnosti, ktorej akcie prijala burza na obchodovanie na trhu cenných papierov, nemôžu obmedziť prevoditeľnosť akcií. Z uvedeného vyplýva, že možno obmedziť len prevoditeľnosť akcií na meno a nie akcií na doručiteľa. Keďže AGW vydala doteraz len akcie na meno, ktoré majú byť vydané lakcionárom, nemožno vylúčiť, že stanovami je prevoditeľnosť obmedzená.
Môže klient -- veriteľ predať, resp. postúpiť pohľadávku tretej osobe?
-- V prípade, ak sa klient stane veriteľom spoločnosti je oprávnený, okrem samotného vymáhania si svojej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, postúpiť túto pohľadávku písomnou zmluvou aj bez súhlasu dlžníka tretej osobe, teda je oprávnený takúto pohľadávku predať záujemcovi, ktorý je ochotný ju kúpiť. Postúpiť však nemožno pohľadávku, pokiaľ by to odporovalo dohode s dlžníkom. Taktiež nie je možné postúpiť pohľadávku, ktorá zanikla najneskôr smrťou veriteľa, ani také, ktorých obsah by sa zmenil zmenou veriteľa a taktiež nie je možné postúpiť pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. V danom prípade by zmenou veriteľa nemalo dôjsť k zmene obsahu záväzku a tieto môžu byť predmetom výkonu rozhodnutia. Postúpenie pohľadávky je povinný ten kto pohľadávku postupuje, t. j. postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník, t. j. osoba, ktorá pohľadávku kúpila postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, teda pôvodnému veriteľovi. Klient, ktorý sa teda rozhodne postúpiť svoju pohľadávku voči spoločnosti je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky a postúpenie je povinný oznámiť spoločnosti. Nakoľko nie je zatiaľ zrejmý obsah zmlúv, ktoré klienti podpisovali, je nutné zistiť, či neobsahujú zákaz postúpenia pohľadávky na tretiu osobu.
StoryEditor