Po krachu viacerých významných bankových domov a investičných spoločností si vládny nemohli dovoliť aj krach vkladov voľných peňazí občanov, ktorý je vždy dôsledok nedostatočnej likvidity jednotlivých bánk, a tak zasiahli.
Záchranný finančný plán v USA a národné záchranné plány v EÚ sú peniaze daňových poplatníkov, ktorými sa majú sanovať aktíva problémových bankových domov a investičných spoločností. Prečo sa majú zachraňovať súkromné podniky z ich daní, sa vysvetľuje zvýšenými nákladmi na obnovenie peňažnej rovnováhy, za ktorú musí niekto zaplatiť. Zodpovednosť je v každom prípade viac na strane centrálnych bánk ako vlády, ktoré sa na stretnutí ministrov financií EÚ dohodli, že vklady občanov musia byť chránené viac ako doteraz. Dôvodom jednotného postupu je zabrániť hromadným výberom vkladov z jednej krajiny a následný presun do druhej, čo by viedlo k ďalšiemu zníženiu aktív. Navyše ide o reálne peniaze, ktoré v prípade paniky dokážu zraziť na kolená aj spoľahlivú banku. Zároveň sa očakáva, že občania si uložia na svoje účty ďalšie voľné peniaze, ktoré si doteraz neukladali aj z obavy, že prekročia zákonom stanovenú výšku ochrany vkladov v jednej komerčnej banke. Napokon prečo by mal občan v prípade krachu banky prísť o svoje dočasne voľné usporené peniaze, keď nedával prednosť práve tej, ktorá ponúkala neštandardne vysoké úroky, ako sme sa s tým stretli v minulosti aj u nás. A to najpodstatnejšie, za jej prípadný krach vôbec nemôže. Od EÚ sa rozhodnutie zvýšiť výšku ochrany vkladov môže pokladať aj za určitú dividendu z poskytnutých daní občanov na záchranu niektorých účastníkov peňažného trhu. V tejto súvislosti treba povedať, že vklady občanov v USA sú chránené do výšky 250-tisíc dolárov.
Neobmedzená garancia
Doterajšia ochrana vkladov u nás mala dve obmedzujúce podmienky, a síce výška 20-tisíc eur a 10-percentná spoluúčasť vkladateľa, čo po poslednom zasadnutí vlády už neplatí. Štát bude garantovať vklady v slovenských bankách v neobmedzenej výške a súčasne sa ruší aj 10-percentná spoluúčasť, čo znamená v prípade krachu banky vyplatenie celej sumy nasporených peňazí. Aká bude garancia peňazí na účtoch fyzických a právnických osôb, sa zatiaľ nehovorí. Ako sa stopercentná garantovanosť vkladov občanov prejaví na prípadnom poklese úrokov, o tom môžeme len špekulovať, keďže zatiaľ nie sú známe dosahy na zvýšené poplatky komerčných bánk do Fondu ochrany vkladov. Slovenská vláda aj po návrhu vyššej garancie vkladov pokladá slovenský bankový sektor za stabilný a bezpečný. Zvýšenú ochranu vkladov však musí niekto zaplatiť a občania právom očakávajú, že to zaplatia práve tí, ktorí terajšiu krízu finančného trhu spôsobili a ktorej dôsledky, predovšetkým v zahraničí, sa financujú aj z peňazí daňových poplatníkov.
Nedostatok peňazí
Spoločným menovateľom súčasnej finančnej krízy je absolútny nedostatok reálnych a prebytok virtuálnych peňazí. Deštrukcia finančného trhu sa začala zrušením zlatého štandardu a pokračovala posilnením nezávislosti centrálnych bánk od fiškálnej politiky vlády, narastajúcim objemom obchodov s cennými papiermi, ktorých reálna hodnota bola skôr prianím kupujúcich cez burzové indexy, nedostatočnou kontrolou kapitálových trhov, na ktorých sa predávali cenné papiere s rôznymi názvami a pákovými efektmi, bez vysvetlenia negatívnych dôsledkov. Vysoká rentabilita podnikania v peňažnom sektore každoročne zvyšovala počet bankových, ale viac nebankových spoločností a drobných maklérov, ktorí podľa vzoru ich vrcholných manažérov zarábali na ponuke multiplikátora bankových peňazí. Úspory občanov sa tak počas niekoľkých obratov v rôznych bankových inštitúciách síce dokázali virtuálne zhodnotiť, ale reálne ich nebolo možné použiť. Keď k tomu pripočítame v súčasnosti spochybňovanú morálku viacerých investičných bankárov, ktorých zárobky vraj niekoľkonásobne prevyšovali mzdy výrobcov technológií, strojov, potravín a vôbec všetkého, bez ktorých je multiplikátor ponuky bankových peňazí nefunkčný, pretože sa požičané peniaze nesplácajú, nemôžeme sa čudovať, že sa hospodárstvo sveta nachádza asi v najväčšej finančnej kríze od čias vzniku peňazí vo forme bankoviek a mincí.