Donedávna bola právna úprava problematiky technického dozoru veľmi komplikovaná, v súčasnej dobe možno konštatovať, že takáto právna úprava úplne chýba. Neexistuje žiadna právna regulácia technického dozoru, t. j. nie je nikde definovaný, nie je stanovený obsah a rozsah tejto činnosti, nie je nikde uvedená priama povinnosť objednávateľa (stavebníka) zabezpečiť výkon technického dozoru na stavbách, veľmi často dochádza k zámene technického dozoru so stavebným dozorom.
Právna úprava technického dozoru
Donedávna bola právna úprava problematiky technického dozoru veľmi komplikovaná. V súčasnosti možno konštatovať, že takáto právna úprava úplne chýba. Neexistuje žiadna právna regulácia technického dozoru, t. j. nie je nikde definovaný, nie je stanovený obsah a rozsah tejto činnosti, nie je nikde uvedená priama povinnosť objednávateľa (stavebníka) zabezpečiť výkon technického dozoru na stavbách, veľmi často dochádza k zámene technického dozoru so stavebným dozorom. Pojem technický dozor chápe väčšina odbornej verejnosti ako osobu, vykonávajúcu technický dozor. Podstatou tohto pojmu však nie je osoba, ale činnosť, ktorú táto osoba vykonáva.
Technický dozor do 31. 12. 1991
Dozornú činnosť investora pred 1. 1. 1992 upravovala vyhláška č. 104/1973 Zb. , ktorou boli vyhlásené základné podmienky dodávky stavebných prác a vyhláška č. 13/1985 Zb. o základných podmienkach strojárskych a elektrotechnických dodávok, uskutočňovaných vyššími dodávateľskými formami a niektorých ďalších dodávok, určených pre tuzemsko v znení vyhlášky č. 29/1990 Zb. Obidve vyhlášky ukladali investorovi povinnosť určiť pri poverení výkonom technického dozoru rozsah, v akom sa má technický dozor vykonávať a súčasne aj v akom rozsahu má pracovník poverený výkonom technického dozoru zastupovať investora pri rokovaniach s dodávateľmi, generálnym projektantom, stavebným úradom a s ďalšími orgánmi a organizáciami, vykonávať na stavbách technický dozor a v jeho priebehu najmä sledovať, či sa práce uskutočňujú:
* podľa schválenej dokumentácie,
* podľa dohodnutých podmienok,
* podľa technických noriem a iných právnych predpisov,
* v súlade s rozhodnutiami verejno-právnych orgánov.
Obe vyhlášky o základných podmienkach vyšších dodávok boli zrušené Obchodným zákonníkom, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1992. Ďalšou právnou normou, ktorá upravovala dozornú činnosť investora, boli metodické pokyny bývalého FMTIR zo dňa 28. 10. 1971, pre výkon technického dozoru investora a pre vedenie stavebného denníka a montážneho denníka. Rovnako ako obe vyhlášky aj tieto pokyny boli zrušené, a to vyhláškou o dokumentácii stavieb č. 5/1987 Zb., ktorá nadobudla účinnosť 1. 3. 1987.
Vývoj právnej úpravy
Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že po 1. 1. 1992 nebola uložená žiadna povinnosť investorovi (stavebníkovi) vykonávať dozornú činnosť na stavbách. Investorské firmy však zodpovedne posudzovali problémy realizácie stavieb a zabezpečovali naďalej výkon technického dozoru, aj keď im túto povinnosť neukladal žiaden právny predpis. Na výkon činnosti technického dozoru nemuseli preukazovať pracovníci spôsobilosť. Postačovali "teoretické vedomosti a praktické skúsenosti" osôb, ktoré túto činnosť vykonávali. Absencia právnej úpravy dozornej činnosti na stavbách bola citeľná. Preto zákon č. 262/1992 Zb. účinný od 1. 7. 1992, ktorým sa menil a doplňoval Stavebný zákon priniesol nový § 46a. V zmysle tohto paragrafu mohli vybrané činnosti vo výstavbe, ktoré mali rozhodujúci význam pre ochranu verejných záujmov pri príprave, projektovaní alebo uskutočňovaní stavieb vykonávať iba osoby, ktoré na ne preukázali odbornú spôsobilosť skúškou a dostali preukaz odbornej spôsobilosti (autorizáciu). Za vybranú činnosť vo výstavbe sa považovala aj činnosť vedenia stavieb a vykonávania stavebného dozoru. Podrobnosti o autorizácii na vybrané činnosti vo výstavbe, o spôsobe a podmienkach jej udeľovania mali ustanoviť zákony národných rád (slovenskej a českej). Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení Stavebného zákona, ktorý upravil aj zoznam vybraných činností vo výstavbe. Vybranou činnosťou vo výstavbe bol aj výkon činnosti stavbyvedúceho a výkon činnosti stavebného dozoru.
Stavebný alebo technický dozor
V § 46b definoval zákon č. 136/1995 Z. z. činnosť stavebného dozoru ako činnosť, ktorou sa sleduje, či sa stavba uskutočňuje podľa projektovej dokumentácie a podľa podmienok stavebného povolenia, či nie je ohrozená bezpečnosť, životy a ochrana zdravia na stavbe, či pri uskutočňovaní stavby nedochádza k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia nad mieru ustanovenú osobitným predpisom a či nie sú ohrozené iné verejné záujmy. Ani zákon o odbornej spôsobilosti, ani Stavebný zákon, ani žiadna iná právna norma neurčovali v období od 1. 7. 1995 do 31. 8. 1997, na ktorých stavbách je stavebník povinný zabezpečovať výkon stavebného dozoru odborne spôsobilou osobou. Technická verejnosť chápala výkon vybranej činnosti stavebného dozoru ako pokračovanie činnosti technického dozoru a preto zabezpečovali stavebníci (objednávatelia) výkon stavebného dozoru prakticky na každej stavbe, bez ohľadu na to, či išlo o stavby uskutočňované svojpomocou, alebo na základe zmluvy o dielo. Až zákon č. 229/1997 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. a ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 1997, priniesol v § 44 odseky 2 a 3, ktoré stanovili povinnosť stavebníka zabezpečiť výkon činnosti stavebného dozoru na niektorých stavbách. Znenie týchto dvoch odsekov § 44 bolo nasledovné:
* právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie podľa osobitných predpisov, môže stavať stavbu pre vlastnú podnikateľskú potrebu, aj keď stavebné alebo montážne práce nie sú predmetom jej činnosti, ak zabezpečí výkon činnosti stavebného dozoru odborne spôsobilou osobou (§ 46a, ods. 2, písm. d),
* jednoduchú stavbu môže uskutočňovať fyzická osoba ako stavebník svojpomocou, prípadne za výpomoci ďalších fyzických osôb, ak zabezpečí primerané technické vybavenie a stavebný dozor nad uskutočňovaním stavby odborne spôsobilou osobou (§ 46a, ods. 2, písm. d), pokiaľ sám nie je odborne spôsobilý dozor vykonávať. Toto ustanovenie sa pri uskutočňovaní drobných stavieb uplatní primerane.
Slovenská komora stavebných inžinierov ku dňu 30. 9. 2001 evidovala 8 296 oprávnených osôb na výkon činnosti stavebného dozoru. Väčšina týchto pracovníkov získala oprávnenie na výkon uvedenej činnosti pred 1. 9. 1997, keď nebolo jednoznačne určené na ktorých stavbách sa má stavebný dozor vykonávať, t. j. činnosť stavebného dozoru bola chápaná aj ako dozorná činnosť objednávateľa (stavebníka) na stavbách, uskutočňovaných zhotoviteľským spôsobom. Odbornú spôsobilosť na činnosť stavebného dozoru pre pozemné stavby s obmedzením na jednoduché stavby nadobudol iba nepatrný počet uchádzačov.
Nevyvrátiteľnou skutočnosťou zostáva fakt, že pri podaní prihlášky na skúšky na získanie oprávnenia na výkon činnosti stavebného dozoru máloktorý uchádzač predpokladal, že po získaní oprávnenia bude viesť uskutočňovanie jednoduchých stavieb. Väčšina odborne spôsobilých pracovníkov získala oprávnenie na výkon činnosti stavebného dozoru iba preto, aby mohla vykonávať dozornú činnosť na všetkých stavbách príslušného odboru. Potom aj názor, že získané oprávnenie je vo vzťahu k súčasne platnej úprave dozornej činnosti pre týchto pracovníkov nepotrebné (nepoužiteľné), sa ukazuje ako reálny. Získanie týchto preukazov odbornej spôsobilosti, ktoré boli neskôr nahradené osvedčeniami, bolo pritom spojené s pomerne vysokými nákladmi uchádzačov.
Vybrané činnosti vo výstavbe
Zákon č. 237/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, upravil v § 45 vybrané činnosti vo výstavbe takto: "vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov sú:
1. projektová činnosť,
2. vedenie uskutočňovania stavieb,
3. vybrané geodetické a kartografické práce."
Technický dozor nie je vybranou činnosťou vo výstavbe
Žiaľ výkon dozornej činnosti pri uskutočňovaní stavieb na základe zmluvy o dielo nie je v zmysle ustanovení Stavebného zákona vybranou činnosťou vo výstavbe. Ak teda súčasný právny poriadok neukladá stavebníkovi povinnosť zabezpečovať dozornú činnosť na stavbách (s výnimkou jednoduchých stavieb uskutočňovaných svojpomocne a verejných prác), sú zarážajúce výroky renomovaných autorov, ktoré možno zhrnúť do tézy, že ustanovenia Stavebného zákona nevylučujú výkon stavebného dozoru aj na ostatných stavbách, čím sa jednoznačne zlepšuje kvalita a hospodárnosť výstavby a ochrana verejných záujmov.
Autorom tejto myšlienky zrejme uniká skutočnosť, že dozorná činnosť na "ostatných stavbách", t. j. na stavbách uskutočňovaných zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo, sa neriadi ustanoveniami Stavebného zákona, čo znamená, že takáto dozorná činnosť nemôže byť v žiadnom prípade považovaná za výkon stavebného dozoru. Nejde totiž o vedenie uskutočňovania stavby, ale o dozornú, kontrolnú činnosť objednávateľa voči zhotoviteľovi. Diskutabilnou je tiež aj skutočnosť, že aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 237/2000 Z. z. získavajú fyzické osoby oprávnenie na výkon činnosti stavebného dozoru, napr. pre vodohospodárske stavby, pre dopravné stavby, alebo pre technologické vybavenie stavieb. Pritom nejde vôbec o jednoduché stavby, ktoré sú jednoznačne definované v § 139b Stavebného zákona. Kde a ako bude môcť fyzická osoba uplatniť získané oprávnenie nie je jasné. Ešte raz zopakujeme, že pojem stavebný dozor definuje Stavebný zákon ako vedenie uskutočňovania jednoduchých stavieb realizovaných svojpomocne. Obsah a rozsah dozornej činnosti objednávateľa, ktorú možno kvalifikovať napríklad aj ako technický dozor objednávateľa, nestanovuje žiadna právna norma. Existujú iba pomocné, odporučené materiály, ktoré sa zaoberajú touto problematikou. Obsah a rozsah technického dozoru musí byť jednoznačne dohodnutý v zmluvách (v zmluvách o dielo, v mandátnych zmluvách, v pracovných zmluvách a pod.). Absentuje nie len obsah a rozsah dozornej činnosti objednávateľa, ale Stavebný zákon vôbec s takouto činnosťou stavebníka neuvažuje. Ide o fakultatívnu činnosť objednávateľa, ktorá je čiastočne podmienená zákonom č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení neskorších predpisov. Kompletne spracovanú problematiku o výkone autorského, stavebného a technického dozoru nájdete v práve vychádzajúcej príručke vydavateľstva Verlag Dashöfer. Ak nechcete objednávať cez internet, je možné objednať aj písomne na adrese: Verlag Dashöfer, vydavateľstvo s. r. o., Baštová 4, P. O. BOX 323, 814 99 Bratislava 1, telefonicky na telefónnom čísle 02/54 43 45 55.