Veľa ľudí si u nás myslí, že najznámejšia parížska univerzita sa volá Sorbonna. Je to iba čiastočná pravda.
Ide o historický názov univerzity, ktorej začiatky siahajú až do 12. storočia. Jej dnešné hlavné sídlo je naozaj umiestnené v Latinskej štvrti na Námestí Sorbonny. Avšak v skutočnosti už táto univerzita ako jedna inštitúcia neexistuje.
Trinásť univerzít
V roku 1970, ako dôsledok študentských búrok z roku 1968, bola Sorbonna rozdelená na trinásť nezávislých univerzít, ktoré sú rozmiestnené po celom Paríži. Dodnes síce existuje funkcia rektora týchto univerzít, ale na poli pedagogickom i organizačnom sú všetky navzájom nezávislé.
Niektoré z nových univerzít si ponechali v názve aj staré pomenovanie, preto napríklad máme Université Paris 1 Panthéon-Sorbonne, alebo Université Paris III - Sorbonne Nouvelle. Ale popri nich nájdeme aj Université Paris Diderot, alebo Université Paris 6 Pierre et Marie Curie - Jussieu.
Výučba aj výskum
V zameraní a niekedy aj v kvalite týchto vzdelávacích inštitúcií sú veľké rozdiely. Niektoré sú zamerané viac na humanitné vedy, iné na prírodné. Niektoré odbory sa študujú tam, ďalšie inde. Napríklad divadelná veda sa dá nájsť na univerzitách Paríž 3, 8 a 10. Podľa profesorského zboru, jeho vedeckého smerovania, publikovaných diel a účasti na rôznych konferenciách sa môže záujemca zorientovať v tom, na čo kladie tá či iná katedra dôraz a podľa toho sa rozhodnúť kam ísť študovať. Zistiť sa to dá aj podľa publikovaných študijných programov, rozvrhov a ďalších pokynov. Treba spresniť, že katedry v súčasnosti nahradili takzvané inštitúty, čo vyjadruje, že tam už nejde iba o učenie, ale aj o rozvíjanie výskumu v danej oblasti.
Nezvyčajné špecializácie
V zásade platí, že parížske univerzity sú podstatne väčšie ako naše, mávajú mimoriadne veľa študentov, ako aj veľa rôznych užších a nezvyčajných špecializácií. Kto chce študovať niečo zvláštne, mal by to ísť hľadať radšej do Paríža ako do Prahy, Viedne či Budapešti, nielen kvôli tomu, že to tam aj s väčšou pravdepodobnosťou nájde, ale aj kvôli obrovskému bohatstvu knižníc, archívov, veľkého množstva najrôznejších zbierok, informačných báz a podobne. V tomto je Paríž predsa len oproti strednej Európe nevyčerpateľným zdrojom informácií.
Proces prijímania i celého štúdia je dosť administratívne zmechanizovaný, ak nechcem povedať, že zbyrokratizovaný, a žiadny úradník ho kvôli nejakému študentovi nezľahčí. Ale kto tento mechanizmus a jeho fungovanie pochopí, môže byť napokon príjemne prekvapený, ako je celý systém liberálny a otvorený pre predstavy a kombinácie študenta.
Veľa zahraničných študentov
V Paríži študuje enormné množstvo zahraničných poslucháčov prostredníctvom všetkých známych i nám neznámych výmenných programov, grantov, nadácií, podpôr. Veľmi veľa študentov prichádza z Afriky aj zo vzdialených ázijských krajín (často bývalých kolónií). Znalosť francúzštiny je nevyhnutná, ale netreba si myslieť, že všetci zahraniční študenti po francúzsky vedia. Ako hosťujúci pedagóg môžem povedať, že hlavne ázijskí študenti niekedy vedia dosť málo - ale nikto si z toho nerobí ťažkú hlavu.
Veľa študentov, domácich (vo Francúzsku platí systém zón - teda parížske univerzity navštevujú predovšetkým poslucháči z parížskej zóny, kto je z juhu, ostáva študovať na juhu...) aj zahraničných, popri štúdiu pracuje v rôznych povolených aj "sivých“ režimoch. Ubytovaní sú najčastejšie veľmi skromne, po privátoch a prenájmoch. Slovákov študuje v Paríži relatívne málo. Z našej oblasti je oveľa viac Poliakov, ale napríklad aj Rusov a južnoslovanských národov. Aj Maďarov a Čechov sa mi tam podľa mojich skúseností vidí primálo.
Paríž je náročný
Štúdium aj bežný život v tejto svetovej metropole sú veľmi náročné. Zhon na uliciach mimoriadny, pokušení všetkého druhu na tisíce, ale dá sa odolať a dá sa tam naozaj veľa získať pre budúcu profesiu. Nestretol som jediného parížskeho študenta, ktorý by povedal, že by chcel vymeniť mesto.
Prof. Miloš Mistrík, viacnásobne hosťujúci pedagóg na Université Paris III - Sorbonne Nouvelle