Nová vyhláška o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
Od 1. decembra 2002 nadobudne účinnosť nová vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
-- Od 1. decembra 2002 nadobudne účinnosť nová vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Táto vyhláška nahrádza vyhlášku vtedajšieho Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorá bola zrušená novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z. Túto novelu možno považovať za novelu, ktorá sa významnejšie dotkla ustanovení stavebného zákona, ale nemožno ju považovať za novelu, ktorá by nahradila zrušenú vyhlášku č. 83/1976 Zb. v plnom rozsahu, pretože všeobecné technické požiadavky na výstavbu sú v nej upravené iba v ôsmich paragrafoch (§ 43e, § 47, § 48, § 49, § 50, § 51, § 52 a § 53 zákona), a to tiež len vo veľmi všeobecnom rozsahu. V porovnaní s tým možno vyhlášku č. 532/2002 Z. z. považovať už za plnohodnotnú náhradu. Na ňu si však stavebná verejnosť musela počkať presne rok a pol. Účel vyhlášky zostal, v porovnaní s predchádzajúcou, v hlavnej podstate nezmenený, pretože aj naďalej ustanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorými sú požiadavky na územno-technické riešenie výstavby, požiadavka stavebno-technické riešenie stavby a požiadavky na účelové riešenie stavby (§ 1 písm. a). Ďalej však ustanovuje aj podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (§1 písm. b) tak, ako to je uvedené v jej názve. Z toho jasne vyplýva skutočnosť, že vyhláška zároveň nahrádza aj vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, ktorá upravovala danú problematiku doteraz. V porovnaní k osemdesiatrojke sú mnohé ustanovenia novej vyhlášky spracované podrobnejšie a niektoré oblasti sú v nej úplne nové. V prvej časti vyhlášky sú podrobnejšie upravené ustanovenia o umiestňovaní stavby, stavebnom pozemku (už nie je definovaný pozemok, ktorý nie je ako stavebný pozemok vhodný), o pripojení stavby na pozemné komunikácie a v neposlednom rade o oplotení pozemku. Nanovo je definované stavenisko a úplne nové sú ustanovenia o vplyve stavieb na životné prostredie a odstupových vzdialenostiach. Mechanická odolnosť a stabilita, požiarna bezpečnosť, hygiena, ochrana zdravia a životného prostredia, bezpečnosť stavby pri užívaní, ochrana pred hlukom a vibráciami a energetická úspornosť a tepelná ochrana sú úplné nové oblasti, o podrobnostiach ktorých hovoria paragrafy oddielu 1 druhej časti zákona. V druhom oddieli sú nanovo a podrobnejšie spracované ustanovenia o zemných prácach, základoch stavieb, stenách a priečkach stavby, stropoch stavby, strechách stavby, schodištiach a rampách, komínoch a výťahoch. Úplne nové sú ustanovenia o zábradlí, balkónoch, lodžiách, arkieroch a lávkach, výplniach otvorov a o podlahách, povrchoch stien a stropoch stavby. Podrobnejšie a v omnoho väčšom rozsahu boli spracované aj ustanovenia o požiadavkách na technické zariadenia, ktoré tvoria oddiel 3 druhej časti vyhlášky. Tretia časť vyhlášky je venovaná osobitným požiadavkám na niektoré druhy stavieb. Túto časť tvorcovia vyhlášky rovnako ako ostatné v porovnaní s predchádzajúcou spracovali v podrobnejšom rozsahu. Prílohu k vyhláške tvoria všeobecné technické požiadavky zabezpečujúce užívanie na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V porovnaní so zrušenou vyhláškou tá nová neupravuje, napríklad, ustanovenia o sídelných útvaroch, obytných zónach sídelných útvarov, výrobných zónach sídelných útvarov, rekreačných zónach sídelných útvarov a dopravných a rozvodných sieťach sídelných útvarov, ktoré tvorili tretiu časť zrušenej vyhlášky. Záverom možno konštatovať, že celá vyhláška bola vytvorená vzhľadom na už platné právne predpisy a platné normatívne predpisy (slovenské technické normy STN, STN IS0, STN EN ISO) Slovenskej republiky. Verme teda, že si na jej znení dali jej tvorcovia záležať a že prinesie svetlo a poriadok do oblasti technických požiadaviek na výstavbu a zjednoduší tak prácu celej stavebnej verejnosti.
Medzištátna dohoda medzi Slovenskou a Českou republikou o podmienkach využívania dokladov preukazovania zhody stavebných výrobkov
Prvé znenie dohody bolo podpísané už v roku 1999. Od jej podpisu obidva štáty zaznamenali v rámci prác spojených s predvstupovým procesom do európskych štruktúr rad zmien v právnych predpisoch, ktoré sú hlavným predmetom jej novely.
-- Začiatkom septembra sa minister výstavby a regionálneho rozvoja SR István Harna stretol s ministrom priemyslu a obchodu ČR Jiřím Rusnokom v Prahe. Cieľom tejto pracovnej návštevy bolo podpísanie novely medzištátnej Dohody medzi rezortmi Slovenskej a Českej republiky o spôsoboch a podmienkach využívania dokladov preukazovania zhody stavebných výrobkov a uznávania výsledkov skúšok stavebných výrobkov, ktoré sú predmetom obchodu medzi podnikateľskými subjektmi Českej a Slovenskej republiky. Podiel výrobkov od výrobcov či dovozcov z ČR na Slovensko, charakterizovaný množstvom dokladov vydaných pre stavebné výrobky z procesov preukazovania zhody, ktorý Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR sleduje od októbra 1998 (v tomto čase nadobudol účinnosť zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch upravujúci postupy a podmienky procesu preukazovania zhody), predstavuje na rok 2002 hodnotu 20 % z celkového počtu približne 39 500 sledovaných dokladov o preukázaní zhody pre približne 14-tisíc výrobcov, resp. dovozcov stavebných výrobkov. Pre výrobcov alebo dovozcov zo štátov Európskej únie je to približne 35 % a pre slovenských výrobcov 34 % takýchto dokladov. Prvé znenie dohody bolo podpísané už v roku 1999. Od jej podpisu obidva štáty zaznamenali v rámci prác spojených s predvstupovým procesom do európskych štruktúr radu zmien v právnych predpisoch, ktoré sú hlavným predmetom novely. Výsledkom doterajšej spolupráce v oblasti uznávania dokladov je pozitívny ohlas zo strany dovozcov a výrobcov stavebných výrobkov, pretože opatrenia dohody zamedzujú dvojité skúšanie, a teda vytváranie technických prekážok obchodu v oboch štátoch, ktoré by mohli vznikať ako dôsledok nedostatku harmonizovaných európskych noriem pre výrobky trvalo zabudovávané do stavby. Tento nedostatok spôsobuje potom v rámci európskych spoločenstiev problémy pri zjednocovaní postupov preukazovania zhody. Novela okrem iného deklaruje nedotknuteľnosť práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich z iných medzištátnych dohôd alebo záväzkov, ktoré podpísali oba štáty. Dohoda pamätá vo svojom ustanovení aj na budúce zmeny autorizácií či pripravovanej notifikácii európskymi spoločenstvami, ale aj na budúce záväzky, ktoré vyplynú zo záverov predvstupových rokovaní našich štátov s EÚ.