Čo je pre mladého farmára alebo občana, ktorý by chcel podnikať v oblasti poľnohospodárstva, výhodnejšie? Je lepšie, ak vlastní pôdu alebo ju prenajíma?
Treba si uvedomiť, že investovanie do pôdy je dlhodobá záležitosť, samozrejme, ak sa podarí kúpiť pôdu, je to správny krok. Na Slovensku farmári až v 90 percentách hospodária na prenajatej pôde, kde vďaka jej rozdrobenosti musia hospodáriť na náhradných pozemkoch. Na začiatok preto odporúčam prenajať pôdu.
Ako by ste poradili začiatočníkom? Čo by mali robiť v rámci prvých krokov pri zabezpečení pôdy?
V prvom rade si začínajúci farmár musí preveriť, kde sa parcely nachádzajú, či je k nim prístupová cesta a či je parcela prenajímaná v celosti alebo len v účasti. Tiež treba preveriť konkrétnu parcelu, či sa dá užívať na poľnohospodárske účely a či náhodou nie je znehodnotená zárastmi a inváznymi burinami. Ďalej je potrebné preveriť aj predchádzajúcu nájomnú zmluvu, či sa nezaviazal prenajímateľ aj nejakým iným záväzkom. V mnohých prípadoch sa stáva, že doterajší nájomca odmieta pôdu vydať, a takto vie vlastníka blokovať aj niekoľko rokov.
Na čo treba dávať pozor pri vytvorení nájomnej zmluvy, aby všetko bolo bezpečné a záujemca o pôdu neprišiel o svoje peniaze?
Je potrebné sa riadiť už spomenutými odporúčaniami. V prípade nájmu pôdy si treba preveriť, či náhodou prenajímateľ nepodpísal nájomnú zmluvu aj s inou osobou. Stať sa to môže omylom, ale aj zámerne.
A ako to je u nás v prípade kúpy pozemku?
V prípade nákupu pôdy treba sledovať aj konkrétny list vlastníctva, či nie sú na ňom ťarchy a ďalšie obmedzenia.
Ak by si niekto chcel prenajať pôdu, čo by ste mu odporučili? Na čo by mal obzvlášť dávať pozor?
Treba osloviť vlastníka, dohodnúť s ním stretnutie a nastaviť jasné pravidlá, s akým cieľom chcete jeho poľnohospodársku pôdu využívať. Ďalej dohodnúť cenu a splatnosť nájomného a taktiež sa dohodnúť na platení daní z nehnuteľností.
Akých chýb pri nájme alebo kúpe pôdy sa ľudia najviac dopúšťajú? Ako sa ich vyvarovať?
Medzi časté chyby pri prenájme pôdy a kúpe pôdy patrí nedostatočná znalosť jej stavu v praxi. To znamená to, že prenajmete napríklad päť hektárov, z toho sa dá používať na poľnohospodárske účely len polovica, pretože druhá časť je na takzvaných bielych plochách. Na Slovensku existuje viacero spôsobov, ako overiť, či sa konkrétne parcely dajú aj poľnohospodársky využiť. Jednou z nich je aj webová stránka zbgis.skgeodesy.sk, kde sa zapnutím agrovrstvy zobrazia aj hranice kultúrnych dielov – LPIS.
Ak chce občan kúpiť pôdu na farmárčenie a rád by podal návrh na vklad do katastra, čo nemôže chýbať v zmluve? Aké dokumenty k tej zmluve ešte bude potrebovať?
Návrh na vklad je už možné podať aj elektronicky. Na zápis stačí nájomná zmluva, táto však musí obsahovať povinné náležitosti. Napríklad: rodné priezvisko, čas minimálneho nájmu päť rokov a taktiež nesmie obsahovať parcely, ktoré sú súčasťou urbárneho spoločenstva.
Ako vlastne môže začínajúci farmár získať na Slovensku náhradnú pôdu? Čo by ste mu odporučili?
Ako prvé odporúčam dohodu, napríklad s družstvom. Avšak keď dohoda zlyhá, treba postupovať podľa zákonných pravidiel – vyzvať poľnohospodársky podnik, ktorý pôdu doteraz užíval, na jej vrátenie. Ak nereaguje, je potrebné písomne kontaktovať okresný úrad a žiadať o vyčlenenie náhradných pozemkov podľa paragrafu 12a zákona číslo 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.
Priblížili by ste aktuálnu situáciu, čo sa týka možností získania náhradnej pôdy? V čom štát pomáha a v čom, naopak, vidíte slabiny štátnej pomoci?
Vydávanie náhradnej pôdy je stále veľmi zdĺhavé. V niektorých prípadoch to trvá už niekoľko rokov. Okresné úrady sa odvolávajú na súdy, keďže nevedia rozhodnúť, ktorá nájomná zmluva je platná.
Do akej miery ste spokojní s aktuálnym stavom, čo sa týka možnosti využívania náhradných poľnohospodárskych pozemkov?
V prvom rade treba povedať, že mladí farmári nie sú tí, ktorí získavali alebo privatizovali poľnohospodárske družstvá v deväťdesiatych rokoch. Preto mnohí začínajú hospodáriť na pôdach svojich predkov. Ak mali to šťastie a ich rodičia alebo prenajímatelia si o náhradné pozemky požiadali v rokoch 1991 až 2008, môžu svoju pôdu užívať v celosti. Mnohí takéto šťastie nemali, a preto ich prístup k prenajatej pôde je priam nemožný.
Nerieši túto negatívnu situáciu aktuálna legislatíva?
Napriek viacerým novelám zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy (504/2003) sa nestretávajú mladí farmári s úspechom. Skôr naopak, úradníci na okresných úradoch mnohokrát procesy predlžujú, žiadajú o doplnenia až do tej chvíle, kým to žiadateľ nevzdá. Prístup k pôde je jedným z najdôležitejších problémov pri začatí podnikania pre mladých poľnohospodárov. Preto ak nie je možné získať základný výrobný prostriedok, je zámer na podnikanie ohrozený.
V čom sú z vášho uhla pohľadu najväčšie problémy s náhradnými pozemkami?
Najčastejším problémom, keď proces o pridelenie náhradného pozemku zlyháva, je nejasnosť výkladu zákona. Taktiež sa stretávame s tým, že pracovníci okresných úradov zastavujú konania, pretože spochybňujú nájomné zmluvy. V tomto prípade odkážu žiadateľa na súd, čo proces ešte viac predĺži.
Zmení sa podľa vás niečo v dostupnom čase?
Sme skeptickí, keďže tejto problematike sa venujeme už niekoľko rokov. Počuli sme od politikov mnoho sľubov, z ktorých väčšina ostala len na papieri. Toto si vysvetľujeme hlavne silným lobingom jednotlivých skupín, ktorým súčasný systém vyhovuje.