Dedenie je jedným zo spôsobov nadobudnutia majetku, ktorým sa dá prísť k majetku pomerne jednoducho a takmer zadarmo. Na druhej strane sa však spája s negatívnou životnou nevyhnutnosťou - so smrťou blízkeho človeka.
Túto najčastejšiu metódu prechodu vlastníctva upravujú normy občianskeho práva a v praxi sa formalitám súvisiacim s dedením zaoberajú notári. V skutočnosti si dedičia myslia, že dediť môžu úplne všetko. Aj v tomto smere existujú výnimky, teda veci a práva, pri ktorých to neplatí. Súvisí to najmä s ich výlučne osobnou povahou. Medzi ne patria hlavne osobnostné práva, práva a povinnosti vyplývajúce z rodinných a pracovných vzťahov, ako aj práva a povinnosti dlžníka alebo veriteľa zo záväzkov, ktoré boli viazané výlučne na jeho osobu.
V slovenskom dedičskom práve funguje princíp, na základe ktorého sa dedičia môžu sami rozhodnúť, či majetok prijmú, alebo sa ho vzdajú. Dedič musí prijať alebo sa vzdať celého majetku, jeho voľba sa nemôže vzťahovať iba na jeho časť. Zákon dediča chráni aj v tom prípade, že bol poručiteľ zadlžený. V praxi to znamená iba toľko, že dedič zodpovedá za zdedené dlhy len do výšky nadobudnutého majetku.
Koná notár, schvaľuje súd
Od roku 1993 patri konanie a rozhodovanie o nadobudnutí dedičstva do právomoci súdov. Konanie o dedičstve súd začína aj bez návrhu dedičov vždy, keď sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Súd potom poverí vykonaním jednotlivých úkonov notára, ktorý plní funkciu súdneho komisára. Pripravovaná novela Občianskeho súdneho poriadku má celý proces zjednodušiť a ponechať iba na notároch.
Notár v dedičskom konaní vykoná všetky úkony potrebné na zabezpečenie prechodu majetku na dedičov, pripraví návrhy rozhodnutí, ktoré má súd vydať v súvislosti s konaním o dedičstve. Súdny komisár musí zistiť okruh dedičov, upovedomí ich o dedičskom práve a možnosti odmietnuť dedičstvo. Neopomenuteľnou súčasťou je zisťovanie rozsahu majetku a jeho ceny, dlhy poručiteľa a ich výšku. Okrem iného notár musí vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniká okamihom smrti jedného z manželov.
V závere notár potvrdzuje nadobudnutie dedičstva, schvaľuje dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva či dohodu o prenechaní predlženého dedičstva veriteľom. V takomto prípade vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve. Ak dedičské konanie neskončí vydaním osvedčenia, notár pripraví všetky potrebné podklady a návrh na vydanie uznesenia súdu.
Notára prideľuje počítačový program
"Hlavným problémom, ktorý trápi predovšetkým dedičov, je terajší spôsob prideľovania dedičských vecí notárom zo strany súdov," hovorí Gimerský. O prideľovanie vecí dnes rozhoduje počítačový program. Predtým sa notárovi, ktorý mal sídlo mimo sídla okresného súdu, prideľovali veci po poručiteľoch, ktorí mali posledný trvalý pobyt v obvode, kde sídlil notár. Teraz sa veci prideľujú z celého okresu pre všetkých notárov, bez ohľadu na ich sídlo. Nekonečné predlžovanie dedičského konania spôsobuje aj cestovanie dedičov za notárom pri každom jeho úkone. Dedičia riešia situáciu po svojom, snažia sa konanie zastaviť a dostať pred notára, ktorý sídli bližšie.
Ak ide o pôdu, je to zložitejšie
"Mnohým notárom spôsobuje problémy zákaz drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov," upozorňuje notár Peter Danczi. Podľa zákona nie je možné rozdeliť poľnohospodársku pôdu tak, aby vznikla výmera nižšia ako 2 000 m2, pri lesoch 5 000 m2. Niekedy sa zabúda na to, že rovnaké pravidlo platí aj pri vzniku spoluvlastníckych podielov. Ak sa dedičia nevedia dohodnúť, môže notár potvrdiť dedičstvo podľa zákonných podielov stanovených pre konkrétnu dedičskú skupinu. V prípade pôdy sa ani toto pravidlo nedá vždy uplatniť.
Podľa Petra Dancziho komplikuje dedičské konanie aj úprava predĺženého dedičstva a dlhotrvajúca súčinnosť správnych a iných orgánov. Aj tieto problémy má odstrániť pripravovaná novela Občianskeho súdneho poriadku.
Dedičstvo riešte za života
Notár Ľubomír Barabáš vidí problémy aj v tom, že si poručiteľ už za života neupraví právne vzťahy, či už je to formou prevodu prostredníctvom kúpnej či darovacej zmluvy, alebo prípadným zriadením kvalifikovaného závetu. Za života si málokedy upravia právne vzťahy manželia v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to komplikovanejšie je vtedy, keď je jeden z nich živnostníkom.
Dodatočne sa o to pokúšajú riešiť dedičia podľa vlastných predstáv. Ideálnym riešením je závet alebo prinajmenšom usporiadanie majetku poručiteľa ešte za jeho života. Aj v súčasnosti sa totiž stáva, že notári posudzujú 50-ročné spory o vlastníctvo. V sporných veciach nemusí nájsť potrebné dokumenty ani správa katastra, keď prípad neriešili ľudia vtedy, keď mali. Jozef Gimerský tvrdí, že svoju úlohu zohráva aj pohodlnosť dedičov, ktorí sa spoliehajú na to, že za nich všetko urobí a nahlási niekto iný.
StoryEditor