Tepelné straty. Stretávame sa s nimi najmä v obytných priestoroch starých panelových bytov či rodinných domov. "Pokiaľ by sme na jednopodlažnom murovanom rodinnom dome s rokom výstavby 1980 vykonali merania prechodu tepla jednotlivými konštrukciami, dospeli by sme k nasledujúcim údajom: únik cez strechu a strop predstavuje približne 25 - 30 percent, únik cez obvodové steny 20 - 30 percent, únik cez okná 30 - 40 percent, únik cez podlahu 10 - 20 percent,“ vysvetľuje na konkrétnom príklade František Gondža zo spoločnosti Procom, výhradného zástupcu vykurovacej techniky značky GeminoX na Slovensku. Dôvodom je prirodzene nedostatočná izolácia, ktorá okrem tepelných strát spôsobuje kondenzáciu vody na stenách, stropoch či oknách (rosenie okien), výskyt plesní v okolí okien, rohoch miestností alebo aj statické poruchy, napríklad v podobe puklín v strope. Riešením je zatepľovanie a izolácia. Aj tu je možné zvoliť finančne menej či viac náročné opatrenia. Od výmeny okien po zateplenie stien Medzi tie lacnejšie a najzákladnejšie patrí utesnenie dverí a okien formou utesnenia škár pomocou silikónového alebo gumového tesnenia, špeciálnou izolačnou penou alebo páskou. Pomôže taktiež výmena obyčajného skla za izolačné dvojsklo. Komplexnejšie, ale i finančne náročnejšie riešenie predstavuje komplexná výmena starých okien za nové. Tepelným stratám čiastočne zamedzíte inštaláciou okeníc alebo vonkajších žalúzií, prípadne roliet. Finančne náročnejšie riešenia na zamedzenie strát tepla predstavuje izolácia obvodových múrov a strechy. Zatepľovať pritom môžete z vonkajšej i vnútornej strany. Obľúbenejšie a menej náročné riešenie predstavuje zateplenie vonkajších obvodových stien, izolovať je pritom potrebné zo strany prichádzajúceho chladu. Na izoláciu sa používajú najrôznejšie materiály od penového polystyrénu cez minerálno-vláknité dosky až po drevocementové dosky - aplikujú sa v hrúbke 5 až 10 centimetrov. Pozor na vlhkosť "Najväčší efekt úspor tepla dosiahneme výmenou okenných konštrukcií (približne 25 percent). Prax však ukázala, že najlepšie výsledky boli dosiahnuté pri komplexnej rekonštrukcii, t. j. vrátane strechy a obvodového plášťa, kde úspory dosiahli hodnotu až 60 percent,“ hovorí František Gondža. Pri riešení dodatočného zateplenia je potrebné klásť veľký dôraz aj na dokonalosť a funkčnosť hydroizolácií. "Ťažko je požadovať tepelnoizolačné vlastnosti minerálnej vaty nasiaknutej vodou, respektíve je neprípustné realizovať zatepľovací systém na zavlhnutý obvodový múr v dôsledku chýbajúcej alebo poškodenej hydroizolácie základov budovy,“ konštatuje Gondža. Zatepľovanie je činnosť náročná nielen na financie a vyžaduje si zachovanie istého technologického postupu. Potrebná je dôkladná analýza, vypracovanie energetického auditu, preto je nevyhnutné zveriť túto činnosť do rúk odbornej firmy, ktorá zabezpečí normu, ktorá stanovuje minimálny tepelný odpor obvodového plášťa, ktorú je potrebné dodržať pri rekonštrukcii budov. Zo základov stavebníctva Tepelnotechnické parametre stavebných konštrukcií sú definované tepelným odporom (R). Tepelný odpor charakterizuje tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie a vyjadruje odpor 1 m2 konštrukcie prestupu tepelnej energie pri rozdiele teplôt 1 K. Je priamo závislý od hrúbky konštrukcie. Väčšiu hodnotu R dosiahneme zvýšením hrúbky konštrukcie alebo pridaním ďalších vrstiev s kvalitnejším tepelným odporom (polystyrén, minerálna vata a podobne). Celkový tepelný odpor stavebnej konštrukcie sa potom vypočíta ako súčet tepelných odporov jednotlivých vrstiev použitých materiálov. V praxi sa často stretneme aj s údajom súčiniteľ tepelnej vodivosti (U), udáva ho výrobca (W.m-1.K-1) a predstavuje prevrátenú hodnotu tepelného odporu: U = 1/R. "Náklady na vykurovanie v závislosti od tepelného odporu obvodového plášťa klesajú najstrmšie pri starších budovách, kde zateplením z R = 0,30 m2 KW-1 na R = 2,00 m2 KW-1 (často klesnú až na polovicu), od R = 2,00 do R = 3,85 m2 KW-1 klesajú mierne a pri vyšších hodnotách R ako 5,0 m2 KW-1 efekt úspor je zanedbateľný. Preto aj pri zatepľovaní je potrebné postupovať rozumne a mieru rekonštrukcie (hrúbku a rozsah tepelných izolácií) dať najprv posúdiť odborníkovi,“ hodnotí a odporúča Gondža.

Pre zväčšenie kliknite na obrázok