Tohtoročný stavebný boom postavil do pozoru všetkých výrobcov a predajcov stavebných materiálov. Stavalo sa toľko, že v priebehu roka sa až dvakrát zdvihla vlna nedostatku niektorých stavebnín. Napríklad i cementu. Jeho najväčší výrobca u nás, Holcim Slovensko, ktorý inak produkuje aj pre zahraničie, musel priznať, že taká udalosť ako v apríli, keď nebolo dosť cementu, sa im neprihodila možno 20 - 30 rokov. Je príznačné, že v takejto situácii sa stal príťažlivým aj samotný obchod so stavebninami. "Pred niekoľkými rokmi sme boli na našej ulici len dvaja predajcovia," hovorí František Korček, majiteľ ružomberskej spoločnosti DomSTAV, ktorý je zároveň predsedom Združenia obchodníkov so stavebninami. "Dnes sme tu už siedmi."
Výpadky materiálov na trhu však boli len krátkodobé. Výrobcovia stavebnín "rozkrútili" svoje kapacity naplno a nedostatok sa plátal i menšími dovozmi z Česka či Maďarska. No faktom je, že dodacie lehoty sa predĺžili z týždňov na mesiace. Holcim našiel riešenie aj v tom, že znížil export. Ako povedal jeho obchodný riaditeľ Miroslav Hollý, "chránili sme domáci trh. Cementu sme vyviezli asi o desať percent menej. Pri balenom cemente sa vývoz redukoval ešte viac".

Bez zimnej prestávky
Mimoriadnej stavebnej aktivite v tomto roku nahrali dva faktory - úspešne rastúca ekonomika a v prvých mesiacoch najmä suchá a teplá zima. Keďže mrzlo veľmi málo, betónovalo, cementovalo a izolovalo sa skoro bez prestávok. Stavebná produkcia tento rok narástla oproti vlaňajšku takmer o desatinu a stavebné podniky mali tržby za výkony a tovar vyššie o viac než 11 percent. A pritom aj vlaňajší rok sa pokladal za stavebne nadštandardný, dokonca o stavebnom boome sa hovorí už tri - štyri roky. Ako dlho môže takýto trend zotrvať? Podľa odborníkov z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja naň vplýva veľa faktorov a na prognózu si bez analýzy netrúfnu. V každom prípade podľa niektorých hlasov potrvá boom už iba dva - tri roky, možno len trocha viac, pretože na špičke sa nedá udržať dlho.
Aj podľa Vojtecha Mozgaya, riaditeľa úradu Slovenskej komory stavebných inžinierov, by bolo lepšie, keby sa súčasné rozbehnuté "zahraničné investície radšej rozložili do dlhšieho obdobia. Iné vlády to robia tak, že pracovné príležitosti vyrátajú na dlhšie obdobie. U nás to potrvá ešte chvíľu a o tri roky to zrazu opadne". Podľa Mozgaya stavebný kolotoč spôsobil, že už dnes chýba vyše 20-tisíc stavebných profesií, začínajúc tesármi, murármi či železobetonármi a inžiniermi i stavbyvedúcimi končiac. Najviac týchto profesií pohlcuje výstavba diaľnic spolu s rekonštrukciami ciest a železníc, ďalej bytová a priemyselná výstavba, ale aj stavanie komerčných a obchodno-zábavných centier.

Veľkí vo výhode
Developeri, ktorí budujú veľké stavby, problémy s materiálmi - na rozdiel od stredných a malých stavebných firiem - takmer nepocítili. Prezident Zväzu priemyselných podnikateľov Ivan Čarnogurský, jeden z vedenia Ipec Group, dnes už kapitálovo sfúzovanej developerskej spoločnosti s HB Reavis Group, tvrdí, že najmä veľkí odberatelia stavali bez výraznejšieho zdržania. Nadnárodní výrobcovia stavebnín, ako Wienerberger či Holcim, podľa neho v prípade nedostatku operatívne presunuli potrebný materiál zo svojich výrobní spoza hraníc.
Malé a stredné firmy však často nakupovali komplikovanejšie. Po obehnutí dodávateľov na Slovensku museli hľadať dodávky aj za hranicami a keďže sa vo veľkom stavia i v okolitých štátoch, vyšlo ich to drahšie.
Holcim sám pripúšťa, že tohtoročná situácia bola preň mimoriadna a už sa z nej poučili. Prečo vlastne nastal výpadok jeho cementu? Spôsobila ho nevyhnutná odstávka slinkovej pece, ktorá je raz za rok nevyhnutná a robí sa v čase stavebného útlmu v zime. Lenže začiatkom tohto roka žiaden útlm nebol, stavbári neprestajne stavali, takže Holcim vyskladnil všetky zásoby. Kým nabehla nová produkcia, z cementu sa stal "podpultový" tovar. Ďalší producenti ho nahradiť nestihli. "Potrebovali sme zásobovať najmä strategických zákazníkov. S nimi sme nemohli nedodržať zmluvy," vysvetľuje Hollý z Holcimu. Niektorí menší stavebníci museli prísť skrátka. Aj preto v Holcime padlo rozhodnutie rozšíriť slinkové silo a vyrobiť do budúcnosti väčšie zásoby.

Kde budú v najbližších rokoch najviac potrebné stavebné práce:
- dopravná infraštruktúra (oprava železníc, ciest a mostov, výstavba novej cestnej infraštruktúry, vrátane vodných ciest a rozširovania letísk).
- bytové objekty (podľa demografických prognóz bude potrebných ešte 260-tisíc bytov.
- oprava či obnova panelákov a starých bytov (do roku 2013 si táto obnova vyžiada až okolo 400 mld. Sk).
- environmentálna infraštruktúra (čistiarne, protipovodňové opatrenia).
- štátne a obecné investície (zdroje a rozvody pitnej vody, čistenie odpadov, skládky, občianska vybavenosť).
- investície podnikateľského sektoru (administratívne budovy, obchodné centrá, priemyselné objekty, atď.)

Za cementom na Moravu
"Najväčšie problémy s dodávkami stavebnín sú zrejme za nami. To, čo v lete spôsobovalo nedodržanie termínov, sa na jeseň nebude opakovať," zhodnotila situáciu zásobovačka Anna Bašová z Pozemných stavieb Púchov. "Najviac problémov sme mali v lete s dodávkami cementu, preto sme začali dovážať z moravskej spoločnosti Cement Morava, kde dokážu rýchlo reagovať na požiadavky a ich cement je aj o niečo lacnejší. Teraz stojí okolo 2 200 korún za tonu, aj keď jeho cena vzrástla oproti januáru asi o 300 korún." Pozemné stavby Púchov zamestnávajú do dvesto ľudí a stavajú obytné domy.
Púchovčanom sa však začudovala hovorkyňa Holcimu Andrea Krajniaková. Podľa nej by púchovskú zákazku určite dokázali vybaviť, Krajniaková však nepopiera, že pri nákupe cementu vždy hrá úlohu vzdialenosť. Cement nie je rentabilné prevážať na viac ako 200 kilometrov a betón na tridsať.
Na rozdiel od menších sa stavebné firmy s vyše päťsto zamestnancami krízy so stavebninami neobávajú. V princípe totiž platí, že čím menší odberateľ, tým väčšie starosti s materiálom.

Nobasil na vzostupe
Na zimu mnohé stavebné firmy robia izolačné práce a keď sa včas nedohodnú s dodávateľmi, môžu sa dostať do problémov.
"My nakupujeme Nobasil v Novej Bani a zatiaľ sme problémy nemali, pretože sme sa včas dohodli na dodávke," hovorí Bašová.
Tento postup potvrdzuje i zástupca spoločnosti Knauf-Insulation, výrobca izolačných materiálov v Novej Bani, inak známy ako bývalý Izomat. Ako informoval jeho zástupca, bežnému klientovi dokážu vyhovieť do dvoch týždňov. Ale pri veľkých projektoch je potrebné objednávky riešiť tri až šesť mesiacov vopred. Dopyt po ich výrobkoch je po celý rok, ale len čo nastane 80-percentný nárast ako v uplynulých mesiacoch, nie je možné vyhovieť každému. Veľké stavebné firmy však majú kontrakty zabezpečené včas, takže ich sa tento problém takmer netýka.
Kým v západnej Európe sú izolačné materiály určené prevažne na rekonštrukciu budov, u nás je to opačne. Väčšina izolačného Nobasilu smeruje do novostavieb. Dlho to však už trvať nebude. Energetická politika a smernice únie prinútia majiteľov domov investovať do zateplenia. Pre výrobcov izolačných materiálov dobrá správa. Knauf-Insulation s tým už ráta a aby predišla nedostatku materiálu na trhu, zvýši produkciu.

Šanca pre obchodníkov
Firma Idealstav vo Zvolene patrí k malým stavebným firmám. Dokážu postaviť dom od základu podľa predstáv klienta alebo ho zrekonštruovať. S nedostatkom materiálu sa občas boria, pretože ak má zákazník určité predstavy, začína sa súboj s časom a hľadaním vhodného materiálu. Toto leto však bolo výnimočné. Skomplikovalo život aj tejto stavebnej firme.
"Letný nárast dopytu spôsobil aj v našom regióne nedostatok určitého tovaru, najmä tehál, takže sme museli navštíviť desiatky stavebnín a výrobcov. Ak má obchodník nedostatkový tovar, zdvihne jeho cenu aj o sto percent. Takže túto situáciu najviac zneužívajú obchodníci," hovorí jeden zo spoločníkov firmy Roman Fraňa. Dnes sú tiež nútení nakupovať zahraničné stavebné materiály, napríklad dlažby, obklady, pričom sa poučili, že tradičná talianska kvalita môže byť klamlivá. "Zistili sme, že niektorí talianski dodávatelia zneužívajú označenie Made in Italy a predávajú brakový tovar. Ten pochádza z pokútnej výroby z dedinských dvorov v Taliansku bez modernej technológie a kvalitných zmesí, takže takáto dlažba je chvíľu pekná, ale rozpadá sa už pri ukladaní. Ak nie je naša dlažba, potom radšej poľská, ale najkvalitnejšia je španielska."

Je po boome
Stavebný ruch rozbehnutý v prvom polroku však začal v priebehu leta mierne upadať. Potvrdzuje to aj prieskum štatistického úradu, podľa ktorého v treťom štvrťroku 2007 zaznamenala rastúcu stavebnú aktivitu už menej ako polovica respondentov (49 percent), tri percentá ju vidia ako klesajúcu a 48 percent ako nezmenenú. Do veľkej miery je to tým, že väčšina firiem si skorším jarným nástupom prác "vystrieľala" svoje investície predčasne.
Ale háčik je aj inde. V prieskume až 21 percent opýtaných označilo za výrazný problém nedostatok zamestnancov, 18 percent - finančné obmedzenia a 15 percent - nedostatočný dopyt po stavebnej produkcii. Respondenti ďalej uvádzajú platobnú nedisciplinovanosť odberateľov, druhotnú platobnú neschopnosť, ale najmä alarmujúci nedostatok kvalifikovaných remeselníkov i stavebného materiálu.
Potvrdzuje to aj Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, podľa ktorého 46-tisíc stavebných pracovníkov odišlo do zahraničia. Takúto dieru sa tak ľahko nepodarí zaplátať.