V dopingových laboratóriách bývalého socialistického bloku sa pokúšali v 80. rokoch minulého storočia špeciálne tímy športových lekárov a odborníkov vyklonovať "nadľudí". Tí mali mať jedinú úlohu: poraziť vždy a za každých okolností západných športovcov a prezentovať tak prednosti socializmu.
Krvné dopingy, prerušované tehotenstvá, anabolické steroidy, riedenie krvi -- to je len malá časť podporných prostriedkov, ktorými socialistickí funkcionári dopovali športovcov aj v bývalom Československu. Všetko sa dialo v tajných laboratóriách, do ktorých mal prístup iba úzky okruh lekárov a športových funkcionárov.
Obyčajný smrteľník mal dvere do tohto sveta špiny a klamstiev dvere zatvorené. Napriek tomu, že športová elita minulého storočia po vyše tridsaťročnom mlčaní prehovorila, dvere zakázanej komnaty úplne neotvorila.
Osamelá bežkyňa
V izbe na poschodí rodinného domu v podtatranskej obci Šuňava skladuje Alžbeta Havrančíková, dvojnásobná víťazka pretekov Svetového pohára v behu na lyžiach, najcennejšie trofeje, ktoré získala v priebehu 15-ročnej športovej kariéry. Poháre, krištáľové vázy, diplomy a medaily. 16-tisíc korún, ktoré dostala za vyhraté bitky na bielom poli, už dávno minula a dnes si už nepamätá, na čo.
Táto športovkyňa mala iba 20 rokov, keď ju ako členku československého reprezentačného družstva chceli prinútiť užívať podporné prostriedky. "Nikto z funkcionárov, samozrejme, nám nepovedal priamo, že ide napríklad o zakázané anaboliká. Tvrdili nám, že ide len o podporné prostriedky, aby sme si nepreťažili telo pri tréningu."
Prvý ponúkol Alžbete podporné prostriedky oddielový lekár. Kategoricky odmietla. Budúca víťazka Svetového pohára si však odvtedy radšej dávala pozor, čo konzumuje a pije. Obávala sa totiž, že jej "to" môžu naservírovať v jedle.
Vrchnosť dala rok nádejnej športovkyni svätý pokoj. Potom prišli za ňou s novou pesničkou. V rámci špeciálnej starostlivosti jej predložili na podpis vyhlásenie, v ktorom sa mala zaviazať, že sa dobrovoľne zaväzuje podrobiť sa podpornému programu. Doping bol jeho súčasťou.
Biela kráľovná
"Išlo o to, aby tí, ktorí nám podporné prostriedky nútili, boli pre každý prípad krytí," hovorí. Tvrdohlavá Havrančíková však ani tentoraz nesúhlasila a vyhlásenie nepodpísala. Na jeseň ju napriek tomu hlavný tréner pozval na reprezentačné sústredenie do Rakúsku. V Kapliciach, kde sa reprezentantky stretli, sa ju pokúsil zlomiť poslednýkrát.
Lyžiarka opäť odmietla. Namiesto na sústredenia však cestovala za vlastné domov, do Šuňavy. Našťastie v Tichej doline napadol sneh, a tak v príprave na preteky Svetového pohára pokračovala podľa vlastného programu. Tatranská športovkyňa však dvadsať rokov o príhode v Kapliciach nikde nehovorila. Ani pred svojimi rodičmi a priateľmi. Hovoriť o podobných skúsenostiach sa vtedy totiž rovnalo samovražde.
Pozor na tehotné!
V 80. rokoch sa medzi lyžiarkami už potajomky šepkalo o ruských, nemeckých, ale aj našich športovkyniach, ktoré sa podrobili podporným prostriedkom. Mladé ženy kvôli výkonnosti "dobrovoľne" pristupovali na oplodnenie, pričom v treťom mesiaci tehotenstva si nechávali plod odobrať.
"Išlo o to, aby tehotenstvo v ženskom tele naštartovalo chemickú reakciu, čím sa zvýšila jeho výkonnosť," vysvetľuje Havrančíková.
Lekári v týchto prípadoch neponechali nič náhode a všetko dopredu na chlp vyrátali. Športovkyňu museli pred významnou súťažou nielen včas zbaviť plodu, ale aj pripraviť na štart. Tieto vrcholové bežkyne však mali "životnosť" len niekoľko rokov. Neskoršie vysvitlo, že mali zdravotné problémy, nemohli mať deti, kolísala ich hmotnosť a dostavili sa ťažké zdravotné problémy...
Na koberček k Himlovi
Dievčatá, reprezentujúce československú socialistickú školu športu, sa už obávali nežiaducich účinkov po podporných prostriedkoch, najmä anabolík, fungujúcich na mužskom pohlavnom hormóne, a navzájom sa kontrolovali, či im nehrubne hlas, nerastie ochlpenie, nezastavuje sa rast prsníkov a či sa nemenia na "mužatky".
Pre neposlušnú reprezentantku navyše nasledovalo pozvanie na koberec k vtedajšiemu najsilnejšiemu mužovi v československom športe, predsedovi Ústrednému výboru Československého zväzu telesnej výchovy Antonínovi Himlovi.
"Hovoril mi stále dokola o podporných prostriedkoch a vysvetľoval mi, že mu nerozumiem," spomína Havrančíková. Vtedy pravdepodobne netušila o tajnej správe Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktorú Himl starostlivo opatroval v trezore a v ktorej sa hovorilo: "Racionálna aplikácia anabolík prispeje k politickej propagácii športu v socialistickom štáte a k upevneniu jeho prestíže." Do reprezentácie ju napokon predsa len zaradili. "Bola som dobrá," skonštatovala Havrančíková.
Situácia v družstve sa zmenila, keď sa dve československé bežkyne museli vrátiť z majstrovstiev sveta v Nemecku. Potajomky, potichučky, aby nevzbudili medzinárodný škandál. O niekoľko rokov neskoršie bola Havrančíková v českých médiách vyhlásená za jedinú bežkyňu v československom reprezentačnom družstve, ktorá nikdy nedopovala...
Tank v poli
Zlatý medailista z olympijských hier v Soule (1988), dvojnásobný halový majster Európy a dvojnásobný vicemajster sveta, chodec Jozef Pribilinec, netají, že za jeho čias sa veselo dopovalo. "Vždy sa to robilo prostredníctvo športových lekárov a vždy potajomky. Ja som to však nikdy nevzal do úst," hovorí vzápätí. Pribilinec si to mohol dovoliť, pretože patril k absolútnej špičke nielen doma, ale aj vo svete.
Pre československých vrcholových športovcov bol v tom čase už dokonca vypracovaný program na spoluprácu s dopingom. Šéf socialistického športu v Československu Himl chcel Pribilinca, považovaného za "tank na chodeckej dráhe", vyhodiť z reprezentácie, pretože nebol ochotný podriadiť svoju "tréningovú prípravu na reprezentáciu v plnom rozsahu a spolupracovať".
V tom čase navyše prišiel z politbyra pokyn, že na prvej socialistickej olympiáde v Moskve treba športovcom západného bloku ukázať, na ktorej strane sveta žijú zdatnejší športovci a tomu bolo treba všetko podriadiť. Smola, západniari na moskovskú olympiádu neprišli.
"Vsjo v pariadku"
O olympiádu neskôr im to komunisti vrátili aj úrokmi -- bojkotovali OH v Los Angeles a vytvorili si vlastné športové hry Družba. Do športových dejín vošli ako olympijský trucpodnik. Západniarom mal ukázať predovšetkým silu sovietskych športovcov.
Pribilinec, ktorému zachránil kožu vtedajší predseda vlády Lubomír Štrougal, napokon v reprezentácii zostal. Na Družbu však dodnes spomína s odporom. "Bolo to najväčšie svinstvo, aké som v športe zažil, všetky víťazstvá sme museli prenechať Sovietom," spomína.
Aj dopingové skúšky na Družbe prebiehali po rusky. "Prišla bárišňa v bielom plášti, ochutnala nápoje, ktoré sme práve pili a po každom ochutnaní spokojne skonštatovala. "Charašo. Vsjo v pariadku."
Dobyl svet na bicykli z vodovodných rúrok
Majster sveta v cyklistike a zlatý olympijský šampión Anton Tkáč bol spolu s ostatnými špičkovými športovcami svojej doby doslova výkladnou skriňou bývalého Československa. "Štát sme stáli minimum, pre štát sme však podávali heroické výkony," hovorí súčasný predseda Slovenského zväzu cyklistov, ktorý za svetový primát v cyklistike zinkasoval neuveriteľnú odmenu, až 2-tisíc korún.
"Bojovali sme za diplomy a poháre, o peniazoch, ktoré dnes kraľujú v športe, sme ani netušili," hovorí. Pritom Tkáč sa majstrom sveta stal na ťažkom bicykli, vyrobenom z vodovodných rúrok -- jeho jediný doping bolo niekoľko šálok kávy alebo zopár hltov piva pred štartom alebo počas neho. "Keď som sa stal majstrom sveta, Lubomír Štrougal mi nechal postaviť štyri bicykle. Jeden stál asi 45-tisíc." Anton Tkáč, ktorý podľa svojich slov nikdy nesiahol po zakázanom dopingu, však pochybuje o tom, že by si komunistickí pohlavári špinili ruky príkazmi na doping.
"Možno nepriamo pôsobili na športových funkcionárov, ale určite nie príkazmi," domnieva sa Tkáč..
do plochy
Helena Fibingerová, guliarka
Osemnásobná halová majsterka Európy a majsterka sveta nemá v láske dopingových komisárov.
"Nikdy v živote nič nedosiahli, nútia športovcov čurať do pohárikov a správajú sa ako ´dobytok´", myslí si svetoznáma športovkyňa. Podľa nej vrcholoví športovci za komunistickej éry brali iba tie podporné prostriedky, ktoré sa nenachádzali na dopingovej listine. Ona sama doping odmieta. Všetko bola drina a talent.
Imrich Bugár, diskár
Legenda československej atletiky, majster sveta a Európy v hode diskom, tvrdí, že nikdy nedopoval. Proti Bugárovi vytiahli novinári prípad o údajnom pozitívnom náleze v čase, keď sa chystal kandidovať do českého Senátu. Bugár tvrdenie kategoricky odmieta. Hovorí, že pred dôležitou súťažou si doprial jediný doping -- fľašku bieleho suchého vína.
Proti majstrovi
Aký doping priznala elita
-- dva štamprlíky pred streľbou na pevnú ruku si mohli dožičiť pred súťažou športoví strelci
-- jedno pivo alebo tri kávy
-- fľašku vína večer pred súťažou
-- riedenie krvi infúziou
-- štvrť kila hroznového cukru s inzulínom
do plochy
Dopingoví komisári -- prepadové komando
Tri mesiace dopredu musia športovci oznámiť presné miesto, kde sa budú zdržiavať. V prípade, že zmenia miesto trénovania alebo sústredenia, musia komisárom oznámiť, kde sa nachádzajú. Inak im hrozí dvojročný dištanc, hovorí Mária Mračnová, podpredsedníčka Slovenského olympijského výboru.
Šárku Kašparkovú, trojskokanku, majsterku sveta a bronzovú olympioničku, prepadli na materskej dovolenke, počas dojčenia. Našťastie jej činnosť vzhľadom na jej materským povinnosti nebola zakázaná.
Martina Moravcová bola v čase neohlásenej návštevy dopingových komisárov v knižnici. Tí, keď ju nenašli doma, kde pôvodne mala byť, plavkyňu obviňovali z vyhýbania sa dopingovej skúške.
text pod foto
Alžbete zostal čistý štít a množstvo ocenení.
TKÁČ. Majstrom sveta sa stal na stroji z vodovodných rúrok.
PRIBILINEC dnes podniká a o dopovaní v športe si myslí svoje. "Dopuje väčšina vrcholových športovcov, prichytiť sa dajú len hlupáci."