V strednej Európe sa zlatonosné rudy už neťažia. Výnimkou je len Baňa Rozália neďaleko Banskej Štiavnice. Polymetalickú rudu s obsahom zlata, striebra, medi, olova a zinku ťažia v útrobách Štiavnického pohoria v hĺbke 500 metrov štyri desiatky baníkov. V neďalekej obci Hodruša-Hámre ju drvia, melú a vyrábajú z nej koncentrát. Obsahuje asi 50-násobne viac zlata ako vyťažená hornina. "Technológia na finálne hutnícke spracovanie koncentrátu na Slovensku nie je," pripomína Richard Kaňa, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným Slovenská banská. Preto koncentrát vyvážajú do Belgicka, kde z neho získavajú zlato.
Od roku 1992 vyťažili v Bani Rozália asi 600-tisíc ton rudy, v ktorej bolo 3,5 tony zlata. V roku 2000 sa firma dostala do červených čísiel, ale prežila. Pred tromi rokmi ťažba ožila, lebo cena zlata začala rásť. "Ak niekto zbohatne, hovorí sa, že má zlatú baňu. Napriek tomu, že my zlatú baňu máme, nedá sa povedať, že je až taká výnosná. Tešíme sa totiž z každého roka, ktorý sa nám podarí prežiť," dodáva Kaňa.
Za socializmu dotoval bane štát. V roku 1993 sa situácia zmenila a rudné baníctvo si musí na seba zarobiť. Kvôli nezáujmu štátu o podnikanie v tomto odvetví a neistote, čo sa s ním stane, bývalý závod Rudných baní v Hodruši-Hámroch neprivatizovali. Slovenská banská ho má v prenájme. O dlhodobej perspektíve ťažby drahých kovov sa podľa Kaňu nedá hovoriť. Hoci niektoré lokality, kde sa robí geologický prieskum, sú nádejné.
V Kremnici chce obnoviť ťažbu zlatonosnej rudy kanadská spoločnosť Tournigan Gold. Jej zámer však narazil na odpor verejnosti. Projekt teraz posudzuje rezort životného prostredia.
Údaje o doterajšej ťažbe zlata na Slovensku sa líšia. Odhaduje sa, že za posledných sedemsto rokov sa získalo asi 70 ton.
StoryEditor