Štatistika naznačuje, že turecká centrálna banka asi zníži úrokové sadzby, aby podporila ekonomiku. Rozsah hospodárskeho prepadu následne zrejme vládu prinúti, aby s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu (MMF) uzatvorila dohodu o poskytnutí úveru.

Od finančnej krízy v roku 2001 sa tureckej ekonomike darilo a v priemere vykazovala šesťpercentný rast. Globálna kríza, ktorá trápi svet už vyše roka, však všetko zmenila. Vývoz prudko klesol a menej vyrábajú aj turecké firmy.

"Obchodníci budú musieť odhad ročného poklesu upraviť a posunúť ešte nižšie. Vláda očakáva pokles hrubého domáceho produktu o 3,6 percenta, ale aktuálne údaje potvrdzujú, že smeruje k vyše päťpercentnému pádu. Aj keď ide o oneskorený ukazovateľ, naznačuje to, že centrálna banka by sa nemala obávať inflácie," povedal hlavný ekonóm spoločnosti BGC Partners Ozhur Altug.

Centrálna banka by tak mohla pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb dlhší čas, ako sa doteraz predpokladalo. Základný úrok je v súčasnosti historicky najnižší na úrovni 8,75 percenta a od minulého novembra už centrálna banka úroky znížila celkovo o osem percentuálnych bodov.

V štvrtom štvrťroku minulého roka turecké hospodárstvo medziročne kleslo o 6,2 percenta. Za celý minulý rok tak v dôsledku záverečného prepadu vykázalo rast iba 1,1 percenta.

Aj britská ekonomika v prvom štvrťroku rekordne klesla. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom to bolo o 2,4 percenta. Ide o najvyšší pokles od roku 1958. Medziročný pád dosiahol 4,9 percenta.

Britská centrálna banka preto nedávno znížila úrokovú sadzbu na 0,5 percenta, kde sa počas 400 rokov jej existencie sadzby nenachádzali. Na nákup cenných papierov na podporu ekonomiky britská vláda vyčlenila 125 miliárd libier.