Podnikateľov čakajú zmeny. Zákon o službách na vnútornom trhu odstraňuje niektoré prekážky ich fungovania v cudzine, ale aj na našom území. Navrhuje sa v ňom, aby jednotné kontaktné miesta, ktoré sú vytvorené na obvodných úradoch v krajských mestách, slúžili už nielen živnostníkom, ale aj iným podnikateľom. Umožňuje tiež uznávanie cudzích dokladov bez úradných prekladov a uznávanie poistenia v inom štáte únie. Mal by sa začať uplatňovať koncom roka.
Inštitút tichého súhlasu
Návrh zavádza napríklad inštitút tichého súhlasu, ktorým by sa malo urýchliť povoľovacie konanie na rôznych úradoch. "Znamená to, že správny orgán má lehotu na rozhodnutie o tom, či žiadateľovi vzniká alebo nevzniká oprávnenie na podnikanie. Ak by v lehote také rozhodnutie nevydal, má sa za to, že sa žiadosti o povolenie vyhovelo,“ hovorí Imrich Csiba, riaditeľ odboru ochrany spotrebiteľa a vnútorného trhu ministerstva hospodárstva. Pripomína však, že členské štáty môžu zaviesť odlišný režim a vylúčiť alebo obmedziť tichý súhlas. "Napríklad u nás by asi nebol vhodný pri rozhodovaní o zápise do zoznamu advokátov,“ domnieva sa Csiba.
Zrušia sa koncesie
Niektorí podnikatelia majú aj desať živnostenských listov. V zahraničí nad tým krútia hlavami. Zmení sa to tým, že koncom roka dôjde k zrušeniu koncesií. "Keďže návrh zákona o službách na vnútornom trhu počíta so zrušením povoľovacieho systému, koncesné listiny sa už vydávať nebudú. Živnostenské listy by mali nahradiť oprávnenia na podnikanie,“ hovorí o chystanej zmene Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra.
Dnes môže mať živnostník na živnostenskom liste len jeden predmet podnikania. Na oprávnení budú všetky predmety podnikania, ale každý jeden bude spoplatnený. "Výrazne sa zníži administratívna náročnosť. Vstup do podnikania sa opäť zjednoduší. Nielen preto, že sme povinní premietnuť do nášho právneho poriadku smernicu Európskej komisie o službách na vnútornom trhu, ale reagujeme aj na potreby praxe. Zmeny neprichádzajú zo dňa na deň,“ konštatuje Dutko.
Ako to bude v praxi
Zákon, ktorý by mal aj našim podnikateľom viac otvoriť cesty k podnikaniu na území členských štátov únie, je zatiaľ len v pripomienkovom konaní. Ako by to malo byť v praxi, vysvetľuje Csiba na konkrétnom príklade. "Napríklad masér sa rozhodne otvoriť si salón. Obráti sa na jednotné kontaktné miesto. Povedzme náš podnikateľ osloví kontaktné miesto v Rakúsku, Rakúšan náš živnostenský úrad. Má papier o tom, že je vyučený. Na živnostenskom úrade už od Rakúšana nebudú môcť vyžadovať ani originál, ani overený preklad do slovenčiny. Obdobne to bude v Rakúsku. Môžu si od neho vyžiadať len nemeckú kópiu, alebo slovenskú v Rakúsku, a tiež neoverený preklad.“
Čo uľahčí biznis
|
Overovanie povolení
Členské štáty únie majú vybudovaný informačný systém vnútorného trhu (IMI), ktorý im umožní z jednotného kontaktného miesta zistiť, či predložený doklad o vzdelaní je pravý, či je platný, alebo či to, čo je napísané v preklade do nemčiny alebo slovenčiny, je napísané na doklade aj v originálnom jazyku. "Databáza, ktorú vytvorila Európska komisia, pospája všetky kompetentné orgány v členských štátoch,“ vysvetľuje Csiba.
Kontrola a overovanie dokladov bude na rôznych úrovniach. ,,Národným koordinátorom je ministerstvo hospodárstva, ktoré určuje delegovaných koordinátorov (ostatné ministerstvá), ktoré budú môcť rozhodnúť, či prístup do IMI za svoj rezort budú mať oni, alebo pridelia prístup kompetentným úradom, napríklad obvodným úradom v prípade ministerstva vnútra alebo advokátskej komore v prípade ministerstva spravodlivosti. Po absolvovaní celej procedúry žiadatelia dostanú doklad, na ktorom je identifikačný údaj. Ten sa vloží do systému, ktorý automaticky zabezpečí preklad do 27 jazykov. Zašle sa úradu, ktorý doklad vydal.
Ako to bude v skutočnosti fungovať, ukáže čas. "Je to komplikovaný aplikovaný systém. Preto si nemyslím, že bude bez problémov ,šliapať‘ ihneď od začiatku budúceho roka,“ uzatvára Csiba.
| Prečítajte si aj: |
| Živnostenské listy nahradí jedno oprávnenie Rozhovor. Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra o zmenách chystaných pre živnostníkov, v rozhovore pre HN Ako sa rozšíria služby na živnostenských úradoch? Výpis zo živnostenského registra, ktorý sa dnes vydáva právnickým osobám podľa sídla a fyzickým osobám podľa bydliska, po novele budú môcť získať na ktoromkoľvek živnostenskom úrade. V novele zákona o službách na vnútornom trhu, ktorého súčasťou je aj novela zákona o živnostenskom podnikaní, sa navrhuje totiž zrušenie miestnej príslušnosti pre vydanie výpisu. Ak je podnikateľ registrovaný, povedzme, v Košiciach a príde do Bratislavy a v rámci obchodných aktivít potrebuje výpis, vydá mu ho už živnostenský úrad v Bratislave. |
| Jeden úrad vybaví za podnikateľa všetko Obvodné úrady v sídlach krajov sa ako živnostenské úrady stali od minulého roka jednotnými kontaktnými miestami. Možno na nich vybaviť nielen živnostenský list, ale zabezpečujú aj registráciu živnostníkov na daňovom úrade a v zdravotnej poisťovni. Živnostníci majú s nimi dobré skúsenosti. „Tí, ktorí si vybavujú živnosť, prídu na príslušný obvodný úrad v krajskom meste, tam vybavia všetko. Nemusia už, ako kedysi, chodiť na prokuratúru pre výpis z registra trestov. Aj ten zabezpečí bezplatne ich živnostenský úrad,“ pochvaľuje si Vladimír Mička, predseda bratislavskej krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory. Dostupné služby by sa mali od budúceho roka ešte rozšíriť. |
| Zákon má uľahčiť prístup k podnikaniu Podnikateľom by mali od konca roka vo väčšom rozsahu než doteraz pomáhať pri zakladaní živností a podnikov jednotné kontaktné miesta. Na jednom mieste by mali vybaviť všetko, čo potrebujú na rozbeh podnikania. Ich úlohu by plnilo osem obvodných úradov v sídlach krajov. |
| Živnosti v zálohe sú už zbytočné Mať niekoľko desiatok živností, z ktorých dve tretiny nikdy nevyužijem. To bola bežná prax. Mnohé predmety podnikania sa ohlasovali len preto, aby do budúcnosti náhodou nechýbali. Situácia sa však zmenila. |