Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov predstavuje úpravu ich majetkových vzťahov, pričom jeho základom je rovnaké postavenie oboch z nich z ekonomickej stránky. Upravuje ho Občiansky zákonník a vzniká uzatvorením manželstva a patrí doň takmer všetok majetok, ktorý nadobudol ktorýkoľvek z manželov počas manželstva. Zaniká zvyčajne spolu s rozvodom.
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne. Platí to aj pre úhradu nákladov vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné záležitosti týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných je potrebný súhlas oboch, inak je právny úkon neplatný. Za bežnú záležitosť nemožno považovať napríklad uzavretie záložnej zmluvy na nehnuteľnosť, tam treba súhlas oboch manželov.
Na všetky hnuteľné či nehnuteľné veci nadobudnuté počas manželstva má teda nárok aj manžel či manželka. Naopak, to, čo jeden z nich nadobudol pred uzatvorením sobáša, patrí aj po rozvode výlučne jemu. "Ak si jeden kúpi byt ešte pred uzatvorením manželstva, tento zostáva v jeho výlučnom vlastníctve bez ohľadu na dĺžku trvania manželstva a dĺžku obdobia, počas ktorého v ňom bývala manželka alebo manžel,“ vysvetľuje advokát Boris Bohunský z advokátskej kancelárie Borec & Bohunský. Po rozvode teda v takomto prípade druhý z manželov nemá žiaden majetkový nárok na byt. "Ak by sa do neho investovala počas spoločne určitá suma, napríklad na stavebné úpravy, mal by druhý z manželov po rozvode v rámci vysporiadania právo na to, aby vlastník vrátil do bezpodielového spoluvlastníctva to, čo bolo zo spoločných peňažných prostriedkov vynaložené na stavebné úpravy či prerábku bytu,“ dopĺňa Bohunský.
Podobne by to bolo aj pri zariadení takéhoto bytu. "Dôležitá je otázka, kedy bolo nadobudnuté. Ak bolo zakúpené výlučne pred sobášom, po jeho rozvode sa na zariadenie vzťahuje rovnaký právny režim ako na byt. Pokiaľ však bolo zakúpené počas trvania manželstva a zo spoločných peňazí manželov patrí zariadenie bytu do bezpodielového spoluvlastníctva,“ uzatvára Bohunský.
Pre partnerov platia iné pravidlá
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je zo zákona, a preto nemôže vzniknúť mimo manželstva. Ak teda dvojica spolu žije ako druh a družka, podobné delenie neprichádza v prípade rozchodu do úvahy. "Spoluvlastníctvo medzi nimi môže mať jedine formu podielového spoluvlastníctva. Vlastníkom hnuteľných vecí bude ten z partnerov, ktorý vec kúpil,“ tvrdí advokátka Lucia Menkeová z advokátskej kancelárie ROWAN LEGAL. Aj pri rozchode má teda každý z partnerov nárok na tie veci, ktoré počas spoločného spolužitia nadobudol do svojho výlučného vlastníctva.
Ak partneri spoločne počas spolužitia nadobudnú nehnuteľný majetok, je tento v ich podielovom spoluvlastníctve. "Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel má dôležitý význam v prípade zániku podielového spoluvlastníctva. V prípade rozchodu môžu partneri vlastniť vec aj naďalej v podielovom spoluvlastníctve alebo ho môžu zrušiť. Jednou z možností riešenia je uzatvorenie dohody o jeho zrušení a vysporiadaní,“ dodáva Menkeová.
V prípade, ak je predmetom podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, musí byť táto dohoda písomná.
Nie je dar ako dar
Výnimku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria dary. Čo však dary medzi manželmi? "Podľa Občianskeho zákonníka je darovanie medzi manželmi možné len vtedy, ak ide o vec, ktorá nie je v bezpodielovom vlastníctve manželov. Vec darovaná jedným z manželov musí pochádzať z jeho oddeleného majetku. Pri darovaní sa totiž mení vlastník - pôvodne ním bol darca, darovaním prechádza vlastníctvo na obdarovaného,“ zdôvodňuje Menkeová.
Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov to však podľa advokátky nie je možné, každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva a toto právo nemôže previesť na druhého manžela ani darovacou zmluvou. "V praxi sa však pripúšťa darovanie bežných vecí, ktoré kúpil napríklad manžel manželke zo svojich pracovných príjmov. Drahé šperky, auto alebo dom však medzi bežné darovanie nepatrí. Tieto veci, napriek ich darovaniu, patria do bezpodielového spoluvlastníctva, a to z dôvodu, že ak dar pochádza z majetku patriaceho do bezpodielového vlastníctva, nemôže dôjsť platne k darovaniu,“ dopĺňa Menkeová.
| Prečítajte si aj: |
| Do spoločného majetku patria aj dlhy Zobrali ste si počas manželstva hypotéku na byt, úver na jeho rekonštrukciu a auto na lízing? Aj tieto záväzky budete musieť pri rozvode vysporiadať. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov totiž patria aj dlhy. „V justičnej praxi sa označujú ako takzvané pasíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to z toho dôvodu, že majetok pariaci do BSM nemusí byť tvorený len majetkovými hodnotami (aktívami), ale tiež spoločnými záväzkami (pasívami),“ vysvetľuje advokát Boris Bohunský z advokátskej kancelárie Borec & Bohunský. Celý článok >> |
| Spoluvlastníctvo môžete zúžiť. Dohodou Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov síce vznikne hneď pri uzavretí manželstva, no jeho rozsah sa v medziach zákona dá meniť. Napríklad to, čo zdedí jeden z manželov, jeiba jeho a nepatrí to do bezpodielového spoluvlastníctva. Rozšírením BSM však môžete dosiahnuť, že spoločným bude aj tento zdedený majetok. Celý článok >> |
| Súd rozhoduje, ak sa o majetok sporíte Vysporiadanie spoločného majetku na súde prichádza do úvahy vtedy, ak sa manželia nedokázali dohodnúť. Právo podať návrh na súd má hociktorý z nich. „Ak súd rozhoduje o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zisťuje jeho rozsah ku dňu jeho zániku a hodnotu spoločného majetku. Vychádza z ceny, ktorú veci majú v čase rozhodovania súdu o vysporiadaní. Pri nehnuteľnostiach sa ich hodnota určuje znaleckým posudkom,“ hovorí Martina Moyzesová z Občianskoprávnej poradne. Celý článok >> |