Súčasná vláda si vytýčila základný strategický zámer zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesníctva a jeho trvalo udržateľný rozvoj v ponímaní produkčnej, ekologickej a sociálnej udržateľnosti.
Pôdohospodárstvo sa stalo jednou z priorít programu vlády, keďže ide o podporu ľudí žijúcich na vidieku. Využíva najviac vidieckej pôdy a je určujúcim faktorom pre kvalitu vidieka a životného prostredia.
Politika vidieka sa sústreďuje na tri kľúčové oblasti: agropotravinárske hospodárstvo, životné prostredie a vidiecke hospodárstvo a obyvateľstvo v širšom zmysle. Vidiecke oblasti sú veľmi rozmanité a ponúkajú možnosti vďaka svojmu potenciálu rastu v nových odvetviach, poskytujú vidiecke rekreačné zariadenia, sú príťažlivé pre život a prácu, sú zásobárňami prírodných zdrojov a typom krajiny s vysokou hodnotou.
Plnenie vládneho programu v časti pôdohospodárstvo znamená dnes predovšetkým vytvoriť podnikateľom porovnateľné podmienky na podnikanie. Pravidlá sa stanovujú síce v Bruseli, ale spolupôsobenie národných podporných zdrojov v sektore pôdohospodárstva (národné priame platby a štátna pomoc) naďalej určujú úspešnosť alebo neúspešnosť konkurenčného zápasu medzi krajinami EÚ27 a v priestore tretích krajín.
Kľúčové sú teda ekonomické nástroje poľnohospodárskej politiky a úloha znie maximálne ich využiť. Konkrétne ide najmä o tzv. národnú časť priamych platieb a štátnu pomoc podporovanú z národného rozpočtu. Doterajšia úroveň týchto podpôr poľnohospodárom nezodpovedala rovnocenným podmienkam v spoločnom priestore EÚ27.
Je všeobecne známe, že do obdobia roku 2013 nebude úroveň podpory nových členských krajín EÚ (EÚ10) plne porovnateľná s úrovňou krajín EÚ15. Nevýhodou pre slovenských poľnohospodárov bude aj naďalej rozdiel vo výške podpôr pri priamych platbách a štátnej pomoci.
Rok 2007 je prelomový z hľadiska podpôr, ktoré prvý raz od vstupu Slovenska do Európskej únie dosiahnu maximálnu povolenú výšku. V tomto roku sa nám podarilo relatívne "zrovnoprávniť" oblasť priamych platieb z národných zdrojov do maximálnej úrovne, ale nepodarilo sa zmierniť rozdiely v tzv. štátnej pomoci, ktorá sa financuje výlučne z národného rozpočtu. Podľa výsledkov má Slovensko najnižšiu úroveň štátnej pomoci aj v rámci nových členských krajín. Očakávame, že na rozpočtové obdobie 2008 až 2010 sa nám podarí zachovať súčasnú úroveň priamych platieb financovaných z národných zdrojov a dosiahnuť porovnateľnú úroveň štátnej pomoci.
Pre uplatnenie tzv. mimo ekonomických funkcií v poľnohospodárstve je smerovaná aj politika EÚ, kde sa od roku 2007 zvýšil akcent na vidiek, na ľudí tam žijúcich a ich potreby.
Politika rozvoja vidieka je vidieckym oblastiam nápomocná, aby v rokoch 2007 až 2013 mohli tieto ciele plniť. Vyžaduje si to strategický prístup ku konkurencieschopnosti, k tvorbe pracovných miest a inováciám vo vidieckych oblastiach, ako aj lepšiu správu pri uskutočňovaní programov. Politika rozvoja vidieka môže prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju Slovenska a Európy tým, že pomôže vidieckym oblastiam únie využiť ich potenciál.
Diskusie o ďalšom smerovaní agropotravinárskeho komplexu neustávajú ani po tom, čo vláda zaradila toto odvetvie medzi priority svojej hospodárskej politiky.
Zodpovedne vyhlasujem, že sme za revíziu Spoločnej poľnohospodárskej politiky v smere "menej regulácie a viac trhu", avšak pri rovnakých podmienkach pre podnikateľov v poľnohospodárstve v celej EÚ27. Vieme si predstaviť aj úplné vylúčenie podpôr, avšak bude nutné definovať a kvantifikovať tzv. netrhové produkty, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskej činnosti, najmä zabezpečenie bezpečných potravín v celej výrobnej vertikále -- pôda, voda až potraviny. Ide aj o tzv. viacfunkčnosť a neoddeliteľnosť s estetickými, ekologickými funkciami krajiny a pod. Nazýva sa to multifunkčnosť poľnohospodárstva. Ak chceme mať takú krásnu krajinu, akú obdivujeme u niektorých západných susedov, tak si musíme zároveň uvedomiť, že aj to má svoju cenu a tú treba zaplatiť.
Nové rozpočtové obdobie EÚ otvára nové príležitosti na hospodárenie na pôde a jej skutočné prepojenie s vidiekom. Poľnohospodárske odvetvie sa musí chopiť príležitostí, ktoré mu ponúkajú nové prístupy, technológie a inovácie, aby uspokojilo rastúci dopyt na európskom a svetovom trhu.