Je pondelok ráno a na začiatku nového týždňa treba načerpať energiu do náročného dňa. Do bratislavského Camouflage baru prichádza šéf štvrtej najväčšej banky na Slovensku Jozef Barta a dve šarmantné dámy: riaditeľka komunikácie Jana Tomková a hovorkyňa Zuzana Ďuďáková.

Pri prvom chode, miniporciách na taliansky spôsob, však nastáva malý kultúrny šok. „Som zvyknutý skôr na klasickejšie raňajky,“ hovorí pán Barta, napokon však uznáva, že predjedlo je dobré a oceňuje ho vysokým hodnotením. Porcie však boli malé, a tak dúfame, že ďalší chod – prienik anglických a írskych raňajok – to napraví. Aj sa stalo, klasický chod ostáva bez výhrad. Posledným jedlom sú slivkové koláčiky, no tie Jozef Barta vynecháva. Prejedať sa netreba.

Priebeh raňajok v Camouflage bare však ukázal, že aj renomovaný podnik môže mať svoje rezervy. Príjemný dojem kazil prílišný hluk stroja na kapučíno.

"A ty si kto?"
Jedlo však nie je podstatné, manažéri skôr tvrdia – živí nás práca. To platí aj o šéfovi UniCredit. Keď sa v banke povie Jozef Barta, väčšina ľudí si nepredstaví nedosiahnuteľného šéfa, ktorý sedí v kancelárii niekde na najvyššom poschodí a riadi len svojich najbližších manažérov. Práve komunikácia so zamestnancami na všetkých úrovniach je totiž jeho manažérsky „best practice“.

Ak teda práve prichádzate do tejto banky, pripravte sa na to, že váš budúci generálny riaditeľ si k vám môže kedykoľvek prisadnúť na obede vo firemnej kantíne. Jozef Barta si na tom zakladá, pretože ako sám hovorí, v jedálni sa dokáže dozvedieť najviac o problémoch svojich ľudí. Tu sa totiž informácie nefiltrujú cez iné úrovne riadenia.

Ešte ako šéf mobilného operátora EuroTel však Jozef Barta zistil, že stretávanie sa so zamestnancami má aj svoju kurióznu stránku: Keď na Vianoce navštívil operátorov call centra a zaželal im príjemné sviatky, jeden z nich mu kontroval: „Díky, díky. A ty si kto?“

Obchádzanie hierarchických línií však môže byť aj zdrojom konfliktov. Bolo to tak v EuroTeli, a je to tak aj v UniCredite. „Ak je nejaký problém, často si zavolám práve zodpovedného pracovníka, a nie vždy to riešim s jeho riaditeľom.“ Nezriedka sa títo riaditelia, v dojme, že boli obídení, sťažujú, prečo ich o tom „generál“ neinformoval. „Vtedy poviem: Mám na to právo a nikto ma v tom nebude obmedzovať. Môžem hovoriť s kým chcem a kedy chcem, a vy sa s tým musíte zmieriť. Je to niečo, na čom veľmi trvám.“

Otvorenosť Jozefa Bartu vidieť aj na jeho politike otvorených dverí. Doslova. „Aj keď problémy by ľudia mali primárne riešiť so svojím manažérom, môžu sa ku mne kedykoľvek prihlásiť a porozprávame sa. Nebránim sa tomu,“ hovorí Barta.
 

Žiadne príručky, prosím
Popri práci v hlavnom sídle UniCredit Bank si riaditeľ nájde čas aj na návštevu pobočiek v regiónoch. Ak teda napríklad pracujete na pobočke v Liptovskom Mikuláši, takýto netradičný „klient“ by vás nemal prekvapiť. „Žiaden mystery shopping sa tu nekoná, väčšinou ma spoznajú,“ smeje sa šéf banky. Dávajte si však pozor, na čo sa sťažujete. Ako vraví, „sťažovanie pre sťažovanie“ nemá rád. Už niekoľkokrát sa mu totiž stalo, že sa naňho zamestnanci obrátili s problémom, ktorý považoval za vážny a začal ho riešiť hneď po návrate do bratislavského sídla. Lenže zistil, že ten problém už je dávno odstránený. „Pomenovať problém v správny čas je dôležité,“ dodáva na margo tejto diskusie šéfka komunikácie Jana Tomková.

Osoba Jozefa Bartu je dôkazom, že veci môžu fungovať aj bez striktného dodržiavania manažérskych príručiek a manuálov. Vidieť to aj na jeho najbližších spolupracovníkoch. „Potrebujem takých, na ktorých sa dokážem spoľahnúť, ktorých nemusím sústavne kontrolovať. Základom je, aby boli samostatne mysliaci, podľa vzoru choď – pracuj – a daj vedieť, ako to dopadne,“ hovorí Barta s tým, že učebnicové postupy uňho nefungujú. A keď sa urobí v práci chyba? „Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí,“ dodáva šéf, ktorý systematicky dbá o to, aby svojich ľudí chválil za dobré výkony.

No nie každému tento nekonvenčný prístup vyhovuje. V anonymnom prieskume medzi manažérmi banky ho niektorí kritizovali práve za to, že by nad sebou radšej videli pomyselný bič. „Mám dojem, že pre najschopnejších ľudí je dôležitejšia istá voľnosť,“ komentuje tento prieskum.

Bankovníctvo je ťažšie
Jozef Barta svoju kariéru začínal v investičnej banke Credit Suisse First Boston, neskôr viedol EuroTel. Bolo to v čase, keď tento operátor budoval svoju sieť za desiatky miliárd korún. Dnes je opäť bankárom, no investičné a „mainstreamové“ bankovníctvo sú podľa neho dva celkom odlišné svety. „V investičnej banke fungujú vedľa seba nezávislí profesionáli, motivovaní svojimi projektmi. Naša banka je zasa o tímovej práci.“ A banka v porovnaní s telekomunikačnou sférou? „Riadiť banku je ťažšie, je to určite komplexnejšia organizácia. Okrem toho je bankovníctvo viac regulované ako telekom.“

Dnešná UniCredit Bank je pritom špeciálna napríklad rekordom v počte mien. Dnes funguje pod štvrtou značkou, a to ešte nepočítame napríklad zmeny mena HVB, s ktorou nedávno sfúzovala. Hoci sa po fúzii snaží dostať do povedomia ľudí, pracovníci bývalej HVB sa už v banke cítia ako doma. „Keď sme pred Vianocami navštevovali pobočky v regiónoch, všade nám povedali, že sa s novým menom už identifikujú,“ hovorí Jozef Barta. „Dnes si už nikto nepovie – ja som z HVB, kolega z UniBanky“. Ako riaditeľ sa tak teraz môže sústrediť na to, aby komunikácia novej značky smerovala skôr von. Identifikácia klientov (a potenciálnych klientov) s novou značkou však trvá desiatky rokov, napokon času na rebranding ani nebolo veľa.

Ako profesionálny manažér si však nájde čas aj na činnosti iné ako riadenie. Rád lyžuje, cudzí mu nie je golf ani tenis a baví ho umenie. Medzi jeho koníčkami však opäť nájdeme aj prácu. Zaujíma sa o marketing, aj keď podľa neho „vymyslieť v bankových produktoch niečo nové je ťažké, pretože tieto produkty existujú desiatky či stovky rokov“.

Práve kvôli marketingu, alebo lepšie povedané kvôli novej kampani banky, ktorá sa podobá na reklamu krému proti vráskam, daroval generálny riaditeľ vydavateľstva Ecopress pánu Bartovi súpravu luxusnej kozmetiky. Ako inak, proti vráskam, aj keď ich Jozef Barta príliš veľa nemá.

Druhým darčekovým „chodom“ bola knižka Umenie po roku 1990. Tá síce prináša komplexný pohľad na jeho dejiny na sklonku minulého tisícročia, no od ostatných kníh sa odlišuje aj kritickejším prístupom autorov a ich rôznymi pohľadmi na umenie..

Vizitka Camouflage baru

Adresa: Ventúrska 1, Bratislava
Rezervácia: telefonicky alebo cez internet
Kapacita:
Menu na kľúč: áno
Miestnosť pre nefajčiarov: áno
Parkovanie: nie
Web: www.camouflage.sk