Ľudia spojení so slovenskou pôdou, najmä pamätníci, tvrdia, že poľnohospodárstvo sa dostáva do veľkých ťažkostí. "Ak človek na dedine nechová zvieratá, nepestuje plodiny a nepredáva ich, stráca zmysel existencie - nemá peniaze, prichádza o ekonomické možnosti a vidiecky človek i pôda sa degradujú," hovorí dlhoročný odborník z praxe Jozef Vontorčík. Ako argumentuje Ivan Oravec, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, napríklad ošípané sa vo veľkom likvidujú na celom Slovensku. "Pri trvalo nízkych nákupných cenách 32 až 34 korún a nákladoch 45 korún je táto výroba neudržateľná." Podobný 15-percentný prepad cien je podľa neho pri jatočných býkoch a mlieko je tiež ziskové len minimálne.
Nepriaznivá je aj situácia v rastlinnej výrobe. Rok 2006 patril v produkcii obilovín k najhorším, rok 2007 zas priniesol predovšetkým na juhu veľký nedostatok vlahy. Úroda pšenice 4,02 tony z hektára, jačmeňa 3,31 a repky olejnej 2,17 patria k nižším než obyčajne. Tam, kde bolo sucho najväčšie, dosiahla úroda kukurice len 2,5 tony, pritom najlepšie úrody kukurice dosiahli okolo 4,5 tony pri cene 7-tisíc korún za tonu. Podobne ako v živočíšnej boli preto postihnutí aj prvovýrobcovia v rastlinnej výrobe, i keď ceny obilovín vzrástli o 60 až 70 percent.
V parlamente vo výbore pre poľnohospodárstvo som sa stretol s názorom, že v čerpaní eurofondov sú poľnohospodári najlepší. Ale je to aj preto, že peniaze potrebujeme okamžite, hlavne prvovýroba, ktorá je dlhodobo stratová," dodáva Oravec. Celkovo však agrosektor za minulý rok vyprodukoval zisk - 1,3 miliardy korún.

Rastie úverové zaťaženie

V decembri začnú farmárom prichádzať peniaze z eurofondov do výšky 70 percent dotácií starých členov únie. Vláda má záujem svoj 30-percentný podiel na dotáciách previesť farmárom v krátkej dobe. Pri 70-percentnej výške priamych platieb, ktoré boli schválené v štátnom rozpočte na tento rok, dosiahne podpora na jeden hektár 179,06 eura. V porovnaní s pätnástkou starých členov EÚ je to však iba 57,8 percenta.
V prvom polroku tohto roka dosiahol agrárny sektor hospodársky výsledok mínus 3,5 miliardy korún. Úverové zaťaženie poľnohospodárskej prvovýroby bolo v minulom roku 7100 korún na hektár, čo je v celkovom vyjadrení 12,26 miliardy korún, takmer 100-percentný nárast oproti roku 2005. Dôvody? Stúpajúce ceny vstupov, najmä energií, dane z pôdy a nájomného, pokles cien produkcie, hlavne v živočíšnej výrobe, a potreba investícií na plnenie noriem EÚ.

Invázia dánskych roľníkov
Hlavný zootechnik Poľnohospodárskeho družstva vo Voderadoch Milan Kučera pozná najlepšie región Trnavy. "Ekonomika družstiev je tu v žalostnom stave. Ako môžete podnikať, keď napríklad v novembri boli nákupné ceny mlieka 10,50 koruny, na december je to 11,30, no výrobné náklady sú okolo 11 až 12 korún. Alebo - do mesiaca musíme teraz zlikvidovať ošípané, lebo nám robia stratu tri milióny korún."
Podobná situácia je aj v kedysi vychýrených družstvách Cífer, Zavar a ďalších. Vstupy neúmerne narástli, takže kým pred rokom sa na poli nechávali voľne ležať rezky po zbere cukrovej repy, dnes idú na dračku a, samozrejme, za peniaze.
Dotácie sú pre chovateľov len záplatou po vyčíslení strát. Tým skôr, že sa dávajú na hektárovú rozlohu alebo veľkým dobytkárskym jednotkám. Navyše, do spustošených družstiev prichádzajú investori zo západu. "Pokiaľ viem, Dáni majú záujem vstúpiť do výroby vo Veľkom Mederi, v Budmericiach, v Agrovýkrme pri Senci. Kupujú polia, nehnuteľnosti a v jednom prípade sem chcú nasadiť tritisíc dojníc. Patria na špicu vo svete, určite tu uspejú, ale my tu budeme robiť len ako Indiáni v rezervácii," ťažká si Kučera. Podobnú budúcnosť čaká zrejme aj družstvo vo Voderadoch, ktoré malo kedysi 350 ľudí, ale dnes tam horko-ťažko prežíva 50 zamestnancov.

Investície do techniky i budov
Starnutie poľnotechniky sa na Slovensku zastavilo. K tomuto trendu pomohli vyššie investície do strojového parku z eurofondov. Príspevky budú smerovať prednostne aj do skladov hnojív, maštalí či modernizácie techniky.
Ako uvádza štúdia Technického skúšobného ústavu pôdohospodárskeho, kým na Slovensku pripadá na každý nový traktor 2 952 hektárov ornej pôdy, v Holandsku 223 a v Rakúsku dokonca len 164 hektára. Podľa Slovenského štatistického úradu počet traktorov v roku 2006 vzrástol oproti roku 2005 približne o 900, na celkových 22 748. V početnosti si polepšili aj sejačky či kombinované zberače cukrovej repy a zberače zemiakov. Investície do strojov a zariadení v posledných rokoch medziročne vzrástli o 30 až 45 percent. Ale na zásadnú obnovu strojového parku by bolo potrebných aspoň dva a polnásobne viac.
Z Plánu rozvoja vidieka na roky 2007-2013 sa na modernizáciu fariem vyčlenilo 416,5 miliónov eur. Záujem je o investície do modernej techniky, na podporu technológií v živočíšnej výrobe či technológií využívajúcich obnoviteľnú energiu. Po prepočte na hektár pôdy sa do strojov investovalo okolo 2 100 korún. Pri súčasnej výmere poľnohospodársky využívanej pôdy to predstavuje investície 10 miliárd ročne.

Záujem o úvery
Farmári v poslednom období oveľa viac využívajú aj bankové úvery. Podľa agentúry Sita dala napríklad Slovenská sporiteľna poľnohospodárom za deväť mesiacov tohto roka o 15 percent úverov viac než vlani, teda na vyše 1,5 miliardy korún. Ich objem je takmer dvojnásobný v porovnaní s rokom 2005. K nárastu záujmu o úvery prispeli aj nové možnosti financovania. Počet poľnohospodárskych klientov sa tak rozšíril na viac ako 2,5 tisíca. "Očakávame, že aj v ďalších rokoch to bude narastať," povedal riaditeľ divízie obchodných centier sporiteľne Tibor Čunderlík.
Osobitná platba na cukor sa napríklad zaviedla ako kompenzačná priama platba, ktorá má farmárom nahradiť výpadok príjmov v dôsledku zníženej ceny cukrovej repy či cukru. Slovenská sporiteľňa v poslednom čase registruje zvýšený záujem aj o prefinancovanie kúpy poľnohospodárskej pôdy. Dôvodom je nielen snaha znižovať stále rastúce náklady na jej nájom, ale aj záujem viac sa venovať pestovaniu energetických plodín na výrobu biopalív.