V minulom storočí "výkladná skriňa“ československého socialistického hotelierstva - štvorhviezdičkový hotel Partizán - má za sebou roky úpadku aj odrazu od dna. Novembrové udalosti priniesli zmenu majiteľa, ktorý investoval desiatky miliónov do rekonštrukcie a špičkového personálu. A pokračujú.

Na Tále ste prišli v roku 1989, o necelé štyri roky ste v prvej vlne veľkej privatizácie získali hotel Partizán do súkromného vlastníctva. Čo bolo treba urobiť ako prvé?
Keďže sme nemali za sebou veľkú a bohatú spoločnosť, prvé roky boli veľmi náročné a stresujúce - mali sme záväzky voči Fondu národného majetku a pôžičku z banky, ktoré sme museli splácať. Hotelová recepcia bola malá a neúhľadná, na izbách nábytok zo 60. rokov minulého storočia so vzorovanými kobercami a "kikiríkavými“ tapetami... Ako prvé sme sa preto rozhodli zmeniť izby, recepciu, z nevyužitých skladových priestorov vybudovať spoločenské zábavné stredisko... Nechceli sme, aby pekný "obal“ sklamal návštevníkov svojím "obsahom“.

Damoklov meč v podobe miliónových úverov či nešťastný požiar v januári 2005, pri ktorom zhorela medzi návštevníkmi vychýrená koliba, museli znamenať bezsenné noci... Nestalo sa, že ste svoje rozhodnutie oľutovali?
Obľúbená reštaurácia vyhorela a my sme museli neplánovane investovať ďalších 32 miliónov korún do výstavby nového objektu - Táľskej bašty, ktorá je dnes našou pýchou.
Nikdy sme však neoľutovali - napĺňa nás totiž dobrý pocit z toho, že sme náročné obdobie prežili a ideme dopredu. Hotel je živý organizmus, ktorý žije 24 hodín. Ak chcete udržať kvalitu, musíte v ňom tých 24 hodín byť. Bez každodennej prítomnosti by sa nám nepodarilo vybudovať to, čo tu dnes je.

V budúcnosti by mali v susedstve hotela pribudnúť dva apartmánové domy s kapacitou 142 exkluzívnych apartmánov. Neprídu Tále o svoj genius loci?
Určite nie, obidva objekty budú harmonicky zapadať do prostredia, ani jeden z nich nebude obmedzovať výhľad z hotela Partizán na okolitú krajinu. Pôjde o apartmánové byty, ktoré budú vlastníctvom konkrétnych ľudí. Ak sa rozhodnú zaradiť ich do rezervačného systému hotela v prípade svojej neprítomnosti, privítame to, nie je to však podmienka. Naším cieľom je vybudovať komplex s atraktívnymi službami na vysokej úrovni, kde bude možné aktívne tráviť dovolenku.

Takže apartmánovými domami Tavo a Zuna sa výstavba na Táľoch nekončí?
V krátkej budúcnosti pripravujeme rekonštrukciu kongresového centra a reštaurácie, rozšírenie wellness centra, zateplenie a zmenu hotelovej fasády či zväčšenie umelého jazierka pred hotelom na dvojnásobok súčasnej veľkosti, aby sa dalo využívať napríklad aj na člnkovanie... Plánujeme tiež výstavbu nových apartmánových viliek na mieste v súčasnosti nevyužívaných chatových objektov a novej jazdiarne. Našou inšpiráciou je jeden rezort v Rakúsku. Chceme, aby si na Táľoch našiel každý návštevník to svoje bez toho, aby sa oslabilo jedinečné čaro tohto miesta.

Veľkorysé plány si vyžadujú miliónové investície. Znamená to teda, že hotel Partizán je obsadený po celý rok?
Ideme cestou veľkých firemných akcií, takže počas celého roka máme svojich klientov. V období veľkých sviatkov, ako sú Vianoce, Silvester, Veľká noc či dvojmesačné letné prázdniny máme plno individuálnych turistov. Klamala by som však, keby som tvrdila, že každý deň je nedeľa.

Do akej miery vám pri obsadzovaní hotela pomáhajú osobné vzťahy?
Hoci osobné vzťahy sú nezanedbateľné, rozhodujúca je kvalita. Ak je, firmy sa k vám vrátia bez ohľadu na to, či sa poznáte s riaditeľom spoločnosti. Potvrdením našej kvality je fakt, že 70 percent z tržieb predstavujú firemné akcie, pričom mnohé spoločnosti sa k nám pravidelne vracajú už niekoľko rokov. Spoločenských akcií sa zúčastňujeme sporadicky - snažíme sa skôr hovoriť s manažérmi spoločností o tom, aké zmeny a vylepšenia by privítali. A rovnako to platí aj pre rodiny s deťmi či páry.

Hotel Partizán stojí na Táľoch od roku 1961 - neodplašili radikálne zmeny stálych hostí?
Určite nie, skôr naopak - väčšina zmeny ocenila. Máme hostí, ktorí k nám chodili ako malé deti a dnes sa k nám vracajú aj s vnúčatami: počas sviatkov a prázdnin k nám chodia doslova viacgeneračné rodiny. Pre hoteliera je skvelý pocit, keď sa s ním hostia lúčia úprimným stiskom ruky a s rozhodnutím vrátiť sa opäť. Platí totiž, že ak do toho, čo robíte, vkladáte dušu, určite sa vám to vráti.

Hostia odpustia menšie izby či menej noblesnú reštauráciu, neodpustia však nekvalitné služby. Kde zháňate personál?
Špičkový personál je našou najsilnejšou zbraňou, hoci "vychovať“ ho nebolo jednoduché. V hotelierstve totiž platí, že dobrých kuchárov a čašníkov nikdy nie je dosť. Keďže sme malá rodinná firma a v hoteli trávime každý deň, vzťahy na osi zamestnávateľ - pracovník sú hlbšie, osobnejšie. Niektorí pracovníci sú s nami od začiatku. Zásadou číslo jeden, ktorou sa riadi hotelový personál, je: slovíčko "nie“ u nás neexistuje. Ak sa niečo nedá hneď, treba prejaviť snahu a skúsiť to neskôr.

Chodíte si po rady ku konkurencii v úlohe hotelových hostí?
Zvykneme na pár dní občas vycestovať do zahraničia, aby sme zistili, ako sa dajú veci robiť lepšie. Občas totiž objavíte drobnosti, ktoré vás nestoja takmer nijaké financie, ale prispejú k dobrému pocitu návštevníkov.

A čo hostia - dáte si poradiť aj od nich?
Jednou z inšpirácií sú aj samotní hostia. Naposledy nám jeden z nich poradil pokiaľ ide o osvetlenie v kongresovej hale, a keď sme to urobili, výrazne to pomohlo. Najčastejšie ide o maličkosti, ktoré kvôli "profesionálnej slepote“ nevidíte.