Situácia v cestovnom ruchu v našich zemepisných šírkach sa rapídne zmenila. Teplé pivo a studené párky v slovenských letoviskách vystriedali chaos, zahmlené vlastnícke vzťahy, ukradnuté pláže a záhadné kšefty... Také je napríklad leto pri slovenských "moriach" na východe republiky.

Tri dni sme testovali najnavštevovanejšie strediská, v ktorých sa v minulosti vystriedali tisíce dovolenkujúcich z celého Slovenska. Naše letoviská s obľubou vyhľadávali aj zahraniční dovolenkári, najmä z Nemecka, Holandska, Českej republiky a Poľska. Prečo zahraničie stráca o naše destinácie záujem?

Bukovec pri Košiciach, rozloha vodnej hladiny 0,297 štvorcového kilometra, hygiena vody kontrolovaná dvakrát za mesiac, kúpanie na vlastnú zodpovednosť

Letná nostalgia za miliardu
Rozbitou asfaltkou sa možno riskantnou jazdou autom dostať na ktorúkoľvek pláž tejto umelej vodnej nádrže Bukovec pri Košiciach. Motorista však musí absolvovať cestu plnú výmoľov, prepadlísk a chtiac-nechtiac riskovať poškodenie náprav na svojom aute. Dobrá správa je, že nikde netreba platiť za vstup vozidla ani parkovanie. Napriek tomu, že umelá nádrž slúži ako zásobáreň pitnej vody pre mesto a jeho okolie, na dávno nepokosených brehoch i vo vode je pomerne rušno. Na Bukovec totiž prichádza zo zotrvačnosti stále veľa ľudí, údajne až polovica obyvateľov Košíc a okolitých dedín.
Niekoľko miestnych podnikateľov pre nich ponúka v drevených búdach pivo v umelohmotných pohárikoch, kávu a klobásky... Voda je vlažná a špinavá, zlatý mok správne vychladený, a tak sa nikto nesťažuje...
"Pre túto sezónu by sme potrebovali aspoň milión korún," hovorí starosta rovnomennej obce Juraj Petrov. Obecný úrad, ktorý by rád získal Bukovec pod svoju správu, by ich investoval do najnutnejšieho -- zavedenia pitnej vody, elektriny a opráv momentálne nefunkčných sociálnych zariadení.
"Ak by niečo zostalo, zišlo by sa pokosiť aj trávu," dodáva Petrov, ktorý sa domnieva, že prinavrátiť schátranému zariadeniu jeho bývalý lesk by si vyžiadalo miliardovú investíciu. Pritom ešte v deväťdesiatych rokoch tu bol vyhľadávaný medzinárodný kemping.
"Bola to smola, že sa v 92. roku zrušili," ťažká si aj Ján Faktor, prevádzkar hotela Hrabinka pri Bukovci.
K umelému jazeru s obľubou chodili Nemci, Holanďania, Poliaci aj domáci. Tí, ktorí si so sebou nepriviezli obytný príves, sa mohli ubytovať dokonca priamo v areáli, v dvoch ubytovniach patriacich vtedajším košickým železiarňam.
Čakanie na ženícha
Jediný hotel neďaleko Bukovca -- Hrabinka pôsobí v tomto pochmúrnom prikošickom letovisku skutočne ako z rozprávky a doslova je spásou pre všetkých, ktorí sa chcú pri vode aj ubytovať. Hoteloví zákazníci majú k dispozícii tenisový kurt (150 korún), požičovňu bicyklov (v okolí sú pekné trasy pre zdatných cyklistov) a hotelový bazén (dospelí 120 a deti 50 korún na deň). Cena za jednu noc v Hrabinke vyjde na 900 až 1 500 korún. Oproti minulosti sa až trojnásobne znížila cena za ubytovanie -- nebolo dostatok hostí. Počet miest v hoteli je 56 a vybrať si možno spomedzi 24 izieb a apartmánov. Momentálne však bolo v hoteli ubytovaných len niekoľko svadobných hostí, ktorí si vychutnávali hotelový servis a čakali na novomanželov.
"Ešte len čakáme na otvorenie letnej sezóny, dúfam, že bude lepšia ako tá minulá," vzdychá Ján Faktor.
"V krátkej budúcnosti budú ubytovacie služby ponúkať aj dedinčania z okolitých viesok, budem ich neustále vyzývať," zastrája sa starosta. Možno o desať rokov vstane Bukovec ako bájny vták Fénix z popola. Ak Boh dá a európske fondy prispejú...

Perla východu -- Domaša
Priehradné jazero v teplomilnej klimatickej oblasti medzi Vranovom nad Topľou a Stropkovom. Rozprestiera sa na ploche vyše 15 štvorcových kilometrov, priemerná teplota vody v lete 20 stupňov Celzia.

Augiášov chliev na Domaši
Popoludní pražilo slnko ako najaté a teplota sa vyšplhala na rekordných 30 stupňov. Vchádzame do oploteného rekreačného areálu Dobrá na Domaši.
Tabuľa pri vchode informuje, že za celodenné parkovanie sa vyberá 30 korún, vstupné pre dospelého je 20 a o polovicu menej je vstup pre dieťa. Drevený domček pri hlavnej bráne je však opustený, po výbercovi vstupného ani chýru ani vidu. Pred drevenými búdami, poskytujúcimi občerstvenie, sa hadia dlhé rady na pivo a klobásy ako za starých dobrých čias dovoleniek hrdinov socialistickej práce, neďaleko od nich sa nachádzajú toalety. Rekreanti do nich vchádzajú s menšími i väčšími rozpakmi. Záleží na tom, koľko je hodín a koľko osôb toaletu pred nimi už stihlo použiť. Po nohami sa váľajú prázdne plastové fľaše a papierové poháriky, ohorky cigariet a zvyšky jedál...
Pre istotu meníme lokál. O niekoľko metrov ďalej sa nachádza Dobranská zátoka. Pohodlne sa do nej dostanete aj autom. Ubytovať sa môžete hoci aj v penzióne Zelená lagúna. Na Domaši je ubytovacích kapacít dosť, ceny sú skutočne ľudové, prostredie príjemné a relatívne tiché. Za noc a lôžko v ubytovni alebo chatke zaplatíte od 200 po 600 korún, raňajky vás vyjdú na 65 a obed s večerou približne na 200 korún. Potom sa môžete vybrať na pláž, prechádzky do lesa alebo na huby... Pohoda.
Rodinné pláže
Letná pohoda sa končí, ak sa napríklad pokúšate dostať k pláži cez najbližší lesík. Tu môžete nečakane naraziť na problém. Tabule na stromoch vás nápadne upozorňujú, že sa nachádzate na súkromnom pozemku, kde vašu prítomnosť môže, ale tiež nemusí majiteľ lesa akceptovať. Všetko záleží na tom, ako sa vyspal. Na súkromné pozemky, dokonca skoro pri vode, môžete naraziť na každom kroku a na celej Domaši. Majitelia týchto polosúkromných pláží sa tvária ako polobohovia a ak narušíte ich kruhy, máte smolu.
"Niektoré lokality a tiež reštauračné zariadenia na Domaši prešli do súkromných rúk za minimálne podivuhodných okolností," vysvetľuje momentálny stav na Domaši starosta Kvakoviec Ladislav Kolesár. Táto rozlohou najväčšia obec v regióne spravuje časť Domaše. Kolesár, ktorý je iba prvé obdobie vo funkcii, sa zatiaľ iba oboznamuje s pravidlami hry v rekreačnom stredisku, skúma rozlohu pozemkov, ktoré si kúpili chatári a z večera na ráno si rozlohy pozemkov zdvojnásobili, ohradili plotom a prakticky obmedzili ostatným prístup k vode.
Počas starostovania Kolesárovho predchodca došlo na Domaši k niekoľkým podivuhodným predajom nehnuteľností, zopár hotelov bolo predaných dokonca hlboko pod cenu, vtedajší poslanci obecného zastupiteľstva so starostom dokonca zakázali turistom pri vode stanovať. Doteraz tieto zákazy strašia na celej Domaši. Nariadenie malo údajne za úlohu naháňať zákazníkov novým hotelierom.
V indiánskom štýle
Chatári a majitelia rekreačných zariadení na Domaši predstavujú pre starostov obcí, spravujúcich jednotlivé časti rekreačných zariadení, ktorí by nechceli spolupracovať, reálnu hrozbou. Hlavu obce totiž môžu odvolať alebo znovuzvoliť. Stačí, ak sa prihlásia na trvalý pobyt v dedine, vďaka čomu získajú právo voliť. Pravdepodobne potrvá ešte roky, kým sa tieto vzťahy urovnajú. Všetko toto, samozrejme, bežného dovolenkára nemusí zaujímať, dotýkať sa ho to však bude určite na každom kroku.
Kolesár je však presvedčený, že situáciu by mohli vyriešiť zákony a najmä politici. Podľa neho táto lokalita potrebuje, okrem vyjasnenia si majetkových vzťahov, v krátkom čase priamu investíciu asi pol miliardy korún, aby sa mohla pozviechať. Navyše za lepších čias sa o výzor rekreačného zariadenia starali profesionáli z cestovného ruchu, teraz iba zopár pracovníkov z verejnoprospešných prác.
"Ako mám zabezpečiť pokosenie trávy na pláži, odvoz komunálneho odpadu a všetky ostatné služby?" pýta sa starosta. Len za odvoz komunálneho odpadu, ktorý vyprodukujú chatári a dovolenkári, zaplatí úrad sumu asi 500-tisíc, teda približne toľko, koľko získa ako správca daní z nehnuteľnosti.
Milena Trybulová nečaká na žiadne zázraky zhora a svoju reštauráciu na Domaši si zatraktívnila sama. Husacinu, lokše, steaky, divinu a mnohé ďalšie rýdzo slovenské pochúťky ponúka zákazníkom na indiánsky spôsob. V reštaurácii, ktorá je zriadená v štýle ŕ lá bryndzové halušky, vymyslela indiánsku jaskyňu. Jedlá z jaskyne sú síce na míle vzdialené od indiánskych, ale ako trik pred nastávajúcou letnou sezónou to funguje. Podľa Mileny Trybulovej sa zákazníci k nej len tak hrnú...

Zemplínska šírava -- slovenské more. 12. najväčšia jazerná plocha v Európe, dĺžka 11 a šírka 3,5 kilometra, rozloha 33 štvorcových kilometrov, maximálna hĺbka sedemnásť metrov, priemerná teplota vody v lete 20 stupňov. V siedmich rekreačných oblastiach šíravy, so stovkami ubytovacích a stravovacích jednotiek, sú vynikajúce podmienky na kúpanie, vodné športy a rybolov.
Slovenské more na súši
Neskoro večer je mestečko pri slovenskom "mori" ponorené do hustej tmy, sotva dovidieť na konček vlastného nosa. V stredisku totiž chýbajú lampy verejného osvetlenia. Tmavé uličky medzi rekreačnými chatami, penziónmi a hotelmi pretínajú len ostré svetlá motocyklov, na ktorých sa preháňajú pripití poľskí turisti. Medzi nimi akrobaticky kľučkujú turisti a ako letné prízraky sa tmolia opití výrastkovia... V letnom mestečku však cítiť typickú vôňu a atmosféru naozajstného mora a na letných terasách reštaurácií a penziónov pulzuje nefalšovaný nočný život...
Neskoro večer sedím na terase penziónu Zelený dom. Ubytovanie som našiel na prvý pokus. Na šírave je k dispozícii vyše štyritisíc lôžok, stačí si len vybrať. S majiteľom sme sa dohodli na 250 korunách za posteľ. Izba je slušná a vonia novotou. Cena za podobnú izbu s jedným lôžkom sa môže v sezóne pohybovať až okolo 800 korún. Ceny v tejto oblasti regulujú majitelia chát. Tých je tu asi 500, môžu si dovoliť ísť až na dvesto korún za posteľ. Majiteľ tohto penziónu je šikovný podnikateľ, jedná sa len vtedy, keď je to nevyhnutne treba. "Obyčajne s poľskými turistami, tí nás držia nad vodou," hovorí. Poliaci sa radi jednajú o ceny ako trhovníci, každý im rád cenu zníži za predpokladu, že svoje peniaze budú počas ubytovania míňať v jeho bare.
"Musíme sa naučiť rozmýšľať," hovorí chlapík. Turistickým ruchom v regióne sa dokáže uživiť už každý podnikateľ, čistý zisk za zhruba dva mesiace sa odhaduje asi na dva milióny korún, takže sa oplatí drieť a jednať sa.
"Lenže do rozvoja cestovného ruchu by mal viac investovať aj štát," myslí si.
Napríklad znížiť hladinu vody a vybudovať pieskové pláže. "Inak budene všetci sušiť huby," dodáva. To sú však milióny korún a štát doposiaľ neprejavil ochotu...
Je tu fajn, dovidenia
Nedeľa ráno, mestečko sa pomaly prebúdza z bujarej noci. Časy, keď šíravu navštívilo iba cez víkend asi 100-tisíc ľudí, zdá sa, sú nenávratne preč. Pláže zívajú prázdnotou, obchodné centrum s množstvom pohostinstiev, obchodíkov s potravinami sú zatvorené. Turisti si zvykli, že aj podnikatelia sú len ľudia, ktorí chcú mať v nedeľu svätý pokoj. Našťastie, tí, ktorí na Zemplínsku šíravu chodievajú častejšie, vedia, že v okolitých dedinkách sú otvorené konzumy, takže od hladu nezomrie nikto.
"Ľudia majú veľa peňazí, radšej chodia k moru ako k nám," smutno konštatuje majiteľka reštauračného zariadenia Šírava. Táto podnikateľka ponúka všetko, čo dovolenkár potrebuje -- pivo, kávu, nealko i celodennú stravu. Od rána do večera, dokonca aj v nedeľu. V jej krčme však sedím len ja a manželia Milan a Jaroslava Bendovci z Opavy na Morave.
"Slováci sú milí a pohostinní, po rozdelení republík máme k sebe bližšie," odpovedá Jaroslava vyhýbavo na otázku, ako sa im na Šírave páči. Obaja sú ubytovaní v penzióne Família -- osemsto korún za lôžko, našťastie, poživeň majú so sebou.
"Všetko je v poriadku," dodáva Milan. "Pravda, až na detaily." V ich izbe nefungujú žalúzie, drobnosť, ktorá však dokáže rozladiť. "Ale inak je tu fajn, poobede ideme domov."
Paranormálne javy
Pred plaveckým bazénom v stredisku Klokočov som sa stretol s Miroslavom Gužiňákom. Milý chlapík, ktorý 24 hodín dbá o to, aby bol každý návštevník na Šírave spokojný. Pomáha mu šesť spolupracovníčok. Minulý rok klokočovské stredisko odovzdal súkromný podnikateľ s deficitom asi dvestotisíc korún. Obecný úrad, na ktorom je Gužiňak zamestnaný, chce v tomto roku docieliť zisk.
Stojíme pri bazéne, ktorý bol vybudovaný pred tromi rokmi z eurofondov. Jeho cena je asi 13 miliónov korún, celoročná prevádzka asi 700-tisíc korún. Vstupné na jeden deň je sto korún. Na Šírave vybudovali v minulých rokoch tri podobné bazény. Paradoxne, jeden na obecnom pozemku, ktorý neskoršie získal istý podnikateľ. Teraz za to, že bazén z eurofondov stojí na jeho pozemku, žiada od obecného úradu sumu asi milión 400-tisíc. Akože za prenájom. Na pozemkoch pri ceste oproti navŕtali zasa liečivú 70-stupňovú vodu, pozemky však patria zhodou zvláštnych okolností istej váženej podnikateľke z Malaciek... Gužiňák tieto paranormálne javy v rekreačnom stredisku patriacom pod správu Obecného úradu Klokočov nechce komentovať. Pravdepodobne z bezpečnostných dôvodov.
Namiesto toho spoločne križujeme areál, obchádzame staré chatky, ošarpané bungalovy a brodíme sa po kolená v tráve... Miroslav hovorí, že sa bude snažiť zabezpečiť strážnu službu. Aspoň dvoch mužov, pretože v poslednom čase sa tu rozmohli krádeže. Polícia síce do strediska chodí, ale nikdy nikoho neprichytí. Kde na to zoberú na obecnom úrade peniaze, zatiaľ tento dobrý muž netuší...

Morské oko pri dedinke Remetské Hámre, prírodné jazero v nadmorskej výške 618 metrov. Je dlhé 750 metrov, najväčšia hĺbka až 28 metrov. Je vulkanickou "spomienkou" vo Vihorlate a zároveň unikát v Európe.

Raj pre zamilovaných
Približne pätnásť kilometrov od Zemplínskej šíravy sa nachádza európska rarita -- Morské oko. Parkovisko asi dvesto metrov pod jazerom je však pusté. Pomaly šliapeme k jazierku. Až do poslednej chvíľky som sa tešil na jeho morskú vodu. Zbytočne. Voda je sladká, plná rýb a údajne tiež riečnych rakov. Všade, kam oko dohliadne, sa rozprestiera malebné Vihorlatské pohorie, v popredí sa lenivo váľa majestátne jazero a vôkol hustne kostolné ticho.
Dvojica mladých žien na brehu si nedotknutú krásu a jazernú tíšinu pri jazierku vychutnáva. Každý rok sa na dva dni pri jazere zastavia, rozjímajú a naberajú energiu. Ubytovali sa v hornom kaštieli, ktorý patrí miestnemu lesnému závodu. Za drobnosť -- päťtisíc korún na víkend. V okamihu, keď velebia dokonalé ticho, z náprotivného brehu sa ozvalo: V dolinách kvitne kvet, ktorý nám lásku dáva...
Skupina mladíkov si v inom kaštieliku, ktorý si objednala na víkend za rovnakú cenu ako dievčatá u toho istého majiteľa, pripravovala oheň na večerné opekanie, popíjala tvrdý alkohol a vyspevovala na otvorenej scéne. Laco Kolesár hovorí za všetkých, že utiekli na jeden víkend od civilizácie a tešia sa z ticha a čistoty okolitej panenskej prírody... Morské oko sa totiž nachádza v chránenej oblasti Vihorlatu skoro s najvyšším stupňom ochrany a takmer všetko je tu zakázané. Aj jesť a piť. Jediný bufet je totiž zatvorený a ubytovanie pre nových "utečencov" z civilizácie nie je. A tak sa vraciame späť.
Cestu smerom na Remetské Hámre lemujú informačné tabule o chránenej oblasti i histórii dedinky. Po pohostinstve a ubytovaní stále ani stopy ani slychu. Tento kraj je naozaj iba pre zamilovaných, ktorí dokážu vyžiť niekoľko dní len zo vzájomnej lásky...