Podnikanie v oblasti poisťovníctva malo na Slovensku bohatú tradíciu už pred rokom 1918. Poistné obchody boli doménou veľkých uhorských poisťovní s centrálou v Budapešti alebo rakúskych spoločností s centrom vo Viedni. Na Slovensko prenikali aj české poisťovne, ale domáce uhorské spoločnosti sa pred ich konkurenciou chránili hospodárskymi a mimoekonomickými opatreniami. Napríklad známa česká poisťovňa Slavia musela po niekoľkých rokoch ukončiť svoje obchodné aktivity na Slovensku pre obvinenia uhorskej vlády zo šírenia panslavizmu. Pre národne slovenský kapitál bolo poisťovníctvo až do roku 1918 "terra inkongnita".
Slovenská poisťovňa
Podstatné zmeny nastali po vniku prvej ČSR. Domáci kapitál nového štátu použil proti rakúskym a maďarským poisťovniam rovnaké zbrane ako predtým uhorské vládne kruhy, čiže mimoekonomické zásahy štátu. V 20. rokoch sa na podklade viacerých legislatívnych opatrení rozvinul proces "znárodňovania" zahraničných poisťovní. Na Slovensku išlo predovšetkým o preberanie poistných obchodov maďarských spoločností novozakladanými domácimi poisťovňami.Otcom myšlienky "znárodnenia" maďarských ústavov bol priekopník poisťovníctva Alojz J. Wagner. Postupne vznikli štyri nové ústavy predstavujúce základňu domáceho slovenského poisťovníctva. Slovenský kapitál však bol iba jedným z viacerých aktérov rozvoja týchto podnikov. Najväčším zo štyroch nových subjektov poisťovníctva sa stala spoločnosť Slovenská poisťovňa, ktorá prevzala časť poistného kmeňa poprednej maďarskej poisťovne Prvej uhorskej všeobecnej poisťovacej spoločnosti a obchody ďalších desiatich maďarských poisťovní, pripadajúce na územie Slovenska. Nový poisťovací ústav vystupoval v úlohe koncernového podniku významnej Slovenskej banky.
Karpatia
Rozhodujúci vplyv si tu však zachoval maďarský kapitál v spojení s kapitálom Pvej českej vzájomnej poisťovne. Podobný bol aj prípad ďalšej domácej poisťovne Karpatia. Ústav vznikol na podklade obchodov maďarskej družstevnej poisťovne Gazdák. Verejnosť poznala Karpatiu ako podnik ovládaný slovenskými družstevnými centrálami, ktoré vo vedení reprezentoval minister a neskôr premiér vlády Dr. Milan Hodža. V skutočnosti sa Karpatia dostala pod kontrolu najväčšej českej poisťovne Slavia cestou priamej účasti na základnom kapitáli, ako aj formou tzv. zaistenia, čiže "poistenia poisťovne".
Domov a Slovákia
Ďalšia zo štvorlístka poisťovní niesla meno Domov. Bola nástupkyňou slovenskej časti poistného kmeňa staršej maďarskej poisťovne Hazai. Orientovala sa predovšetkým na regióny s prevahou maďarského obyvateľstva a ostala vo sfére vplyvu svojho materského ústavu Hazai. Poslednou významnejšou poisťovňou založenou na Slovensku v medzivojnových rokoch bola Slovákia. Názov poisťovne, ako aj skutočnosť, že funkciu predsedu správnej rady podniku zastával sám Andrej Hlinka, slúžili ako zásterka pre obchodné aktivity hlavného akcionára medzinárodného poisťovacieho koncernu Phönix s centrálou vo Viedni. Roku 1930 Slovákia prevzala poisťovňu Domov, ktorá sa dostala do hospodárskych ťažkostí a vznikol spoločný podnik Domov a Slovákia, ďalej ovládaný spoločnosťou Phönix. V polovici 30. rokov sa však ukázalo, že všemocný "bájny vták" Phönix mal za sebou rozsiahle medzinárodné podvody s jadrom v ČSR, kde našiel dostatok vďačných napomáhačov. Koncern padol a s ním aj Domov a Slovákia, ktorú pred zánikom zachránila sanačná akcia štátu.
Vplyv českých poisťovní
Kapitálový potenciál štyroch domácich poisťovní nestačil saturovať dopyt na poistnom trhu Slovenska. Hegemónom rozvoja poisťovníctva v medzivojnovom období sa v konečnom dôsledku stali pobočky českých poisťovní. Významnú úlohu zohral aj prienik zahraničných poisťovacích spoločností. Okrem už spomínaných kapitálových aktivít na pôde domácich ústavov sa vplyv českých poisťovní šíril prostredníctvom filiálok, menších zastupiteľstiev alebo jednotlivých akvizítorov. Do roku 1938 sa na Slovensku rôznymi formami etablovalo 25 českých poisťovacích spoločností. Expanziu do východnej časti ČSR viedol kapitálovo najsilnejší ústav poisťovňa Slavia. Okrem tohto ústavu vybudovali na Slovensku celú sieť lukratívnych obchodov aj poisťovacie podniky Merkur, Labe, Legie, Patria,Čechoslavia, První česká vzájemná pojišťovna, Republikánská lidová pojišťovna a iné.
Iný zahraničný kapitál
Spomedzi zahraničných poisťovní si v podmienkach Slovenska udržali vplyv rakúske ústavy, napríklad Kotva, Dunaj, Viktoria, Providentia a smutne známy Phönix. Dôležitým faktorom vývoja poisťovníctva v celej ČSR boli aj poisťovne s podielom talianskeho kapitálu. Išlo predovšetkým o zoskupenia, ktorých jadro tvoril kapitál vlajkovej lode talianskeho poisťovníctva spoločnoti Generali. Jej zastupiteľstvo v Prahe sa stalo jedným z najväčších poisťovacích subjektov medzivojnovej ČSR.
Situácia v roku 1938
Roku 1938 vyvíjali na Slovensku aktivity organizačné jednotky 44 poisťovní. Z nich tri domáce, 25 českých, 8 rakúskych, jedna nemecká, tri talianske, dve švajčiarske a dve francúzske. Tieto ústavy vykazovali prijaté poistné v celkovej sume 125 mil. Kč a sumu poistných rezerv a fondov okolo 300 mil. Kč. Podiel pobočiek českých poisťovní na tomto majetku predstavoval 45 percent, kým účasť troch domácich ústavov dosahovala len asi 20 percent. Zastupiteľstvá rakúsko-nemeckých spoločností sa podielali na uvedených sumách 17 a talianske 18 percentami. Podiel švajčiarskych a francúzskych filiálok bol okrajový.