Keby slovenský parlament schválil vládny návrh zákona o znárodnení v podobe, akým chcel americký Kongres vhodiť na americký finančný trh záchranný pás v objeme 700 miliárd dolárov, protestovali by nielen opoziční politici, ale aj poslanci európskeho parlamentu.
Súhlas bude lacnejší
Proti záchrannému pásu americkej vlády a centrálnej banky však neprotestuje nikto, práve naopak. Zodpovední ho chápu ako suchý koniec v kalných vodách globálnej finančnej krízy, do ktorej sa dostali niektoré americké bankové domy a investičné spoločnosti. Čo sa dá robiť, keď sa americký dolár stále pokladá za svetovú rezervnú menu, americká ekonomika svojím systémom fungovania "všetko na úver", je poslednou záchranou spotreby takmer všetkého, čo ponúkajú zahraniční exportéri a napokon si treba priznať, že krach ešte stále najväčšej svetovej ekonomiky by v každom prípade zatriasol základmi národných a nadnárodných ekonomík všade na svete.
Nesúhlas zákonodarcov zároveň znamenal prepad hodnoty amerických akciových indexov o 1,2 bilióna dolárov, čo je výrazne viac ako je výška amerického záchranného balíka.
Treba súhlasiť s vyjadrením amerického prezidenta, že náklady odstraňovania terajšej finančnej krízy bez záchranného balíčka by boli vyššie ako spomínaných niekoľko stoviek miliárd dolárov. Praktická realizácia teda predpokladá, že štát odkúpi všetky zlé aktíva v podobe hypotekárnych cenných papierov a úverov od problémových bankových domov a hypotekárnych inštitúcií a ostatné dobré aktíva si v rámci globalizácie odkúpia niektoré fungujúce domáce a zahraničné finančné inštitúcie za prijateľné ceny. Čo chce s nimi štát robiť, je vecou ďalšieho rokovania, s najväčšou pravdepodobnosťou ich bude predávať so stratou, v rámci budúceho konsolidačného programu.
Úskalia záchrany
Financovanie nelikviditných aktív peniazmi daňovníkov bude v každom prípade znamenať menej peňazí na rozvojové programy pre chudobných, nižšie výdavky na financovanie americkej vojenskej angažovanosti, zvýšenie amerického deficitu a pokles hrubého domáceho produktu vrátane možnosti exportu aj európskych spoločností. Z politického hľadiska nastane výrazný pokles vierohodnosti amerického modelu ekonomiky voľného trhu, ktorý je súčasťou ekonomických učebníc, ale aj mnohých úspešných a neúspešných pokusov riešenia chudoby v mnohých krajinách sveta vrátane transformačných zmien v krajinách strednej a východnej Európy.
Za predpokladu, že záchranný pás peňazí amerických daňovníkov obnoví úverové linky medzi bankami, a tým aj multiplikátor ponuky bankových peňazí, bude pozícia udržania dolára ako svetovej rezervnej meny na finančných trhoch neistá. Odkúpenie zlých aktív bude znamenať, že v súkromných bankových domoch a investičných spoločnostiach sa zvýši podiel štátu na ich spravovaní, čo zároveň znamená potrebu kvalifikovaného odborného dohľadu v prospech daňovníkov a ich účasti na prerozdeľovaní budúcich ziskov.
Neviditeľná ruka
Záchranný pás americkej administratívy má zabezpečiť fungovanie neviditeľnej ruky finančného trhu, ktorej mechanizmus skolaboval po viditeľnom zásahu dobre platených finančných manažérov. V tejto súvislosti je namieste otázka, ako chce horšie platený úradník americkej administratívy zvládnuť aspoň kontrolnú činnosť, keď podľa ekonomických učebníc vraj ide o najhorších manažérov spravovania verejných vecí? A tak si bežný daňovník kladie oprávnenú otázku o neprimeraných odmenách doterajších vrcholných manažérov, ktorých odvolanie je vždy spojené so zlatými padákmi.
Ako je vôbec možné, že dnes na celom svete najviac zarábajú správcovia finančných aktív, a nie výrobcovia základných životných potrieb, lekári, učitelia a mnohé ďalšie odborné profesie, bez ktorých sú spravované peniaze a cenné papiere v rukách finančných manažérov bezcenné?
Chyba bude v systéme, pretože tvrdiť, že inflácia je výhodná pre dlžníkov a nevýhodná pre veriteľov, znamená, že na úveroch ich poskytovatelia prerábajú a my občania dlžníci zarábame a pritom je to naopak. Jedna z príčin, prečo vypukla finančná úverová kríza v USA, je vysoká zadlženosť občanov, ktorí takmer vôbec nešetria na vkladových účtoch. Svoje dočasne voľné peniaze ukladajú do cenných papierov a akcií, ktorých hodnota sa prepadla alebo do predražených nehnuteľnosti, ktoré sa následne nesplácali.