StoryEditor

Ľ. Molnár: Fakultu informatiky sme už potrebovali

02.10.2003, 00:00
Od 1. októbra je zriadená Fakulta informatiky a informačných technológií na Slovenskej technickej univerzite (STU). Jej vznik je logickým vyústením tradície vo výchove inžinierov výpočtovej techniky, ktorú získala SVŠT (predchodca STU). Už v raných počítačových dobách sa zaoberala aj výskumom, lebo už v roku 1962 bol na Elektrotechnickej fakulte SVŠT inštalovaný prvý počítač Ural-2 v bývalom Československu. Posledných desať rokov nastal obrovský rozvoj informatiky a informačných technológií. Od roku 1992 bolo zavedené a akreditované trojstupňové štúdium informatiky. Začalo sa deliť na technické prostriedky a softvérové inžinierstvo. Neskôr vznikla ďalšia oblasť - informačné systémy. Informatika na STU je jediný odbor, ktorý má akreditáciu IEE v Londýne. Fakulta získala aj akreditáciu podľa nového vysokoškolského zákona s hodnotením "bez výhrady".

Fakulta nevznikla na zelenej lúke, z akého učiteľského a poslucháčskeho kádra vychádza?
- Doteraz výučbu informatikov v troch vzdelávacích stupňoch (bakalár, magister, doktorand) zabezpečovala katedra informatiky a výpočtovej techniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Táto katedra bude tvoriť jadro novej fakulty. Preberie jej poslucháčov. Od školského roku 2004/2005 sa začne výučba podľa nového programu s poslucháčmi prvého ročníka.

Dnes však každá univerzita ponúka informatické študijné odbory, prečo nová fakulta?
- V deväťdesiatych rokoch sa vyprofilovali štyri úrovne vzdelania v tejto disciplíne. Informatik - profesionál, ten rozvíja prostriedky a metódy informatiky. Aplikačný profesionál ich bude vedieť aplikovať. Práve tieto dve najvyššie úrovne informatického vzdelania sa budú získavať na našej fakulte. Nasledujú štandardní používatelia, tí používajú informatické znalosti vo svojom pracovnom odbore. Svedčia o tom početné aplikácie v stavebníctve architektúre, elektrotechnike či v strojárstve, prednášajú sa na príslušných fakultách STU. Ďalšie aplikácie sa učia na väčšine univerzít. Najnižším stupňom je základná informatická gramotnosť, tá sa získava už na základných a stredných školách.

Uplatňujú sa vaši absolventi v zahraničí?
- Brain drain sa nás začína nebezpečne dotýkať. Ktorákoľvek softvérová firma našim doktorandom dokáže ponúknuť niekoľkokrát viac a tí odchádzajú pracovať do zahraničia. Stopäťdesiat kilometrov nie je veľa a na území ohraničenom takýmto polomerom máme tri fakulty informatiky. Dve v Brne a jednu vo Viedni. V Brne je veľký podiel študentov zo Slovenska - až tretina. Preto bol najvyšší čas, aby aj v Bratislave takáto fakulta vznikla.

Budú sa prednášať aj právne aspekty informatiky?
- Aj doteraz máme spoluprácu s právnickou fakultou, s prof. Gregušovou, učiteľkou, ktorá sa týmto problémom venuje. Vyučovanie týchto problémov rozšírime, lebo sa stávajú čoraz kritickejšie. Práva tvorcu softvéru nespočívajú len vo výlučnom práve predávať licencie, ale aj v zodpovednosti za produkt. Ide aj o právnu istotu používateľa licencie, v čase využívania produktu. Od softvéru závisí napr. aj chod letísk. Musia byť stanovené pravidlá ako brať na zodpovednosť tvorcu takéhoto softvéru. Musí byť k dispozícii aj podrobná dokumentácia vrátane zdrojových textov.

Čo znamená pojem verejný softvér?
- Hovorí sa o novom digitálnom rozdelení sveta. Súvisí to s prístupom chudobnejších krajín k duševným produktom, akým je aj softvér. Ak by sa aplikoval autorský zákon ako doteraz, rozdelenie sveta by sa prehlbovalo. Preto sa presadzuje pojem verejný softvér. Ten by sa zaplatil iba raz a v školskom sektore by sa potom voľne mohol používať. UNESCO presadzuje takýto systém a má zdroje na podporu softvéru pre vzdelávanie. Jeho použitie možno ohraničiť na neziskovú sféru. Na svetovej konferencii o informačnej spoločnosti v Ženeve sa má hovoriť o otvorenom prístupe k vzdelávaniu a jeho softvérovej podpore prostredníctvom výučbových programov.

Ako to máte vyriešené s priestormi? Nemohli by ste pre fakultu použiť budovy na Račianskej ulici v areáli Výskumného ústavu zváračského, kde je STU podielnikom ? V tlači bolo publikované podozrenie, že bývalý minister Ľubomír Harach presadzoval privatizáciu VÚZ spolu s vami, lebo ste si tam chceli založiť súkromnú vysokú školu.
- Škoda, že som na to neprišiel skôr sám, dozvedel som sa to až z novín. Za všetkým sa hľadá zlý úmysel. Chod univerzity má svoje pravidlá a priestory na Račianskej nie sú vhodné. Na hľadaní priestorov pracujeme. Priestory vo VÚZ sú však vhodné pre začínajúce softvérové firmy ako technologický inkubátor.
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
24. december 2025 21:21