StoryEditor

Výdavky na stravné musíte preukázať

03.02.2009, 23:00
Autor:
(ph)(ph)

Podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby si môžu uplatniť ako uznaný daňový výdavok stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Nemôžu si však zarátať do nákladov čokoľvek, pretože všetko treba riadne doložiť potrebným dokladom. Ak sa stravujete v reštauráciách, mali by ste si podľa zákona odkladať všetky pokladničné účty.

Zákon o cestovných náhradách, ktorý obsahuje aj ustanovenia o stravnom, hovorí o tom, aké stravné si môže podnikateľ odrátať z daňového základu pri podávaní daňového priznania. Podľa zákona si daňovník, ktorý je fyzickou osobou a má príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže znížiť základ dane o náklady na stravné za každý odpracovaný deň najviac v rozsahu a vo výške pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Opatrenie ministerstva práce z 18. decembra 2008 ustanovuje tri časové pásma, pričom pásmo 5 až 12 hodín je najnižšie a denná suma stravného je 3,30 eura.

Všetko treba preukázať, odkladajte účty
Na účely daní sa uznávajú len tie výdavky, ktoré sú spoľahlivo preukázané. V praxi to znamená, že z každého obeda by ste mali mať odložený doklad, napríklad z reštaurácie. "Daňovník je povinný aj v tomto prípade mať preukázateľný doklad z reštauračného zariadenia. Platné ustanovenia zákona o dani z príjmov a zákona o cestovných náhradách nevymedzujú rozsah pracovných dní, počas ktorých je možné uplatniť stravné. Daňovník je teda povinný preukázať, že skutočne odpracoval deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie," uvádza Miroslav Dobák, hovorca Daňového riaditeľstva SR. Podľa informácií, ktoré poskytol pre HN, by si doklad o strave mal v súlade zo zákonom odkladať až päť rokov. Mnohí ľudia, najmä podnikatelia, si účtujú stravné aj za víkend. Podnikateľ, hlavne ak nemá stálu pracovnú dobu, môže napríklad dohodnúť nový obchod aj v nedeľu. Za taký deň, za ktorý môže zabezpečiť doklad o tom, že pracoval, si môže účtovať stravné. "Keď si samostatne zárobkovo činná osoba chce dať do daňových nákladov aj stravné lístky za soboty a nedele, musí daňovému orgánu okrem iného vydokladovať a preukázať, že v tieto dni pracoval. To znamená, že podnikateľ by mal svoju víkendovú prácu preukázať napríklad knihou jázd, dodacím listom, fakturáciou na tieto dni," tvrdí Monika Tholtová, advokátka, ktorá sa venuje pracovnému právu.

Dajte si pozor na počty
Úradnú potrebu dokladovať každý obed môžete vyriešiť aj dokladom o kúpe stravných lístkov. Pri tomto spôsobe si treba dať pozor najmä na to, koľko lístkov dokladujete a kedy ste ich kúpili. Nesmiete nakupovať stravné lístky vo februári a dokladovať nimi január. Takýto spätný nákup nespĺňa podmienku preukázateľnosti vynaloženia výdavkov na stravovanie. Problémom môže byť aj kupovanie lístkov vopred, hlavne, ak ide o nákup lístkov na prelome rokov. Treba si dať pozor, do akého obdobia sa zaúčtuje výdavok na ich nákup, pretože tento výdavok sa má uplatniť až v období, keď budú splnené podmienky -- v mesiaci, v ktorom máte preukázateľne odpracovaný počet dní.

Čo si neuplatníte
V prípade, že prenajímate nehnuteľnosť, nemáte nárok na odpočítanie stravného z daňového základu. Prenájom nehnuteľností totiž nie je podnikateľskou činnosťou, nepotrebujete na to ani živnosť. Prenajímať môžete aj ako fyzická osoba, a to znamená, že zo základu dane si stravné neodpočítate, pretože prenajímanie nie je vašou pracovnou činnosťou. Ďalšou častou chybou je, že si medzi daňové výdavky zarátavajú stravné aj takí podnikatelia, ktorí sú okrem podnikania aj zamestnancami a zamestnávateľ im na stravné prispieva. Príspevok na stravu môžete dostať len raz -- ak máte napríklad stravné lístky od zamestnávateľa, nemôžete si uplatniť náklady na stravné ako podnikateľ.

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
15. august 2022 08:37