Od roku 1997 je krajinách strednej a východnej Európy boom reforiem dôchodkových systémov. Reformy dôchodkových systémov v strednej a vo východnej Európe sú motivované niekoľkými dôvodmi. "Prvým dôvodom je skutočnosť, že výnosy na finančných a kapitálových trhoch rastú rýchlejšie ako je reálny rast miezd. Druhým dôvodom je to, že zabezpečenie ekonomicky neaktívnych ľudí je urobené lepšie vtedy, ak nie je postavené na jednom mechanizme, ale je diverzifikované," povedal to na stretnutí s novinármi v Centre nezávislej žurnalistiky poľský ekonóm Michal Rutkowski zaoberajúci sa v Svetovej banke sociálnym zabezpečením v Európe a Strednej Ázii. Diverzifikácia sa dá považovať za najdôležitejší dôvod pre reformy systémov dôchodkového zabezpečenia.
Väčšina dôchodkových systémov je po reforme postavená na dvoch pilieroch. Jeden sa financuje priebežne, teda odvody ekonomicky aktívneho obyvateľstva dostávajú dôchodcovia. Druhý pilier je postavený na súkromných úsporách, ktoré sa kapitalizujú, teda premieňajú na investície. Podľa Rutkowského je najlepšie, ak je pomer medzi priebežným a kapitalizačným pilierom rovnaký, teda jeden k jednému.
Spomedzi krajín Európskej únie je najznámejšia reforma vo Švédsku. Tam je asymetrický pomer medzi priebežným a kapitalizačným pilierom. Do kapitalizačného ide menej peňazí ako do priebežného. Odvody do kapitalizačného piliera sú menšie, pretože prechod na dvojzložkový systém sociálneho zabezpečenia si vyžaduje jednorazové náklady. Peniaze, ktoré idú do kapitalizačného piliera, chýbajú v priebežnom pilieri, ktorý jediný existoval v minulosti.
M. Rutkowski tvrdí, že existujú tri spôsoby ako získať chýbajúce peniaze. Prvým je štátny rozpočet. Ak chce vláda prispievať do priebežného piliera, musí obmedziť iné výdavky. Ďalším spôsobom je skrytý dlh, hradený budúcimi generáciami. Priznaním skrytého dlhu sa však nemusia splniť Maastrichtské kritériá, podľa ktorých by nemal byť deficit verejných financií vyšší ako 3 % z hrubého domáceho produktu. Najvhodnejším spôsobom je podľa M. Rutkowského využitie privatizačných príjmov. "Jednorazové náklady sa najlepšie uhrádzajú jednorazovými príjmami," myslí si Rutkowski.
Základom fungovania druhého, kapitalizačného piliera, sú dôchodkové fondy. V reforme je dôležité, aby sa správne zvolila veľkosť kapitalizačného piliera a vypočítali sa náklady na prechodné obdobie. Ak sú základom reformy súkromné dôchodkové fondy, konkurencia medzi nimi postupne znižuje administratívne náklady na správu dôchodkových úspor. Najväčším nákladom pre dôchodkové fondy sú náklady súvisiace s marketingom. V Poľsku a Maďarsku to bolo 10 % z vyzbieraných finančných prostriedkov.