Správa psychológov: Gaussova krivka sa splošťuje. V reči nás ostatných to znamená, že pribúda výnimočných detí, teda mimoriadne nadaných a, žiaľ, aj postihnutých. "Je to spôsobené dobou plnou podnetov a informácií, ale aj stresu," tvrdí pre HN Jolana Laznibatová.

Individuálny prístup k deťom a nové metódy práce, ktoré posúva do popredia reforma, sa týmto faktom stávajú ešte naliehavejšou potrebou...
V Európe je každé piate dieťa nadané. Intelektovo nadaných je asi desať percent, pričom tri percentá majú špičkové schopnosti. Veľmi som sa potešila, že nadané deti, ktorým sa venujem dlhé roky, sa ocitli v novom zákone.
Mení sa tento rok niečo aj vo vzdelávaní intelektovo nadaných detí?
Doteraz sa im zákon nevenoval. My patríme pod vyhlášku o vzdelávaní intelektovo nadaných detí, ktorá nezohľadňuje doteraz zistené skutočnosti, že nadané deti sú zdravé, len trochu iné, a preto potrebujú špecifický prístup.
Vznikajú z toho nejaké problémy?
Zbytočne nám aj rodičom komplikuje život, že pri zaradení dieťaťa do školy pre mimoriadne nadané deti potrebuje dieťa potvrdenie od detského lekára, hoci na zaradenie do bežnej školy ho nepotrebuje. Vo svete je zaradenie dieťaťa do takej školy, ako naša, vecou psychológov.
Treba aj zjednotiť systém výberu nadaných detí pri vstupe do školy na celom Slovenku.
Niektoré školy tento rok neotvárajú prvý ročník... Nemožno totiž testovať vyspelosť 5-ročných a 6-ročných detí rovnakým testom. Psychológovia to vedia, ale treba to dať aj do vykonávacieho predpisu.
Takže všeobecnú podporu výchove nadaných v zákone treba ešte rozpracovať?
Ak chceme podporovať nadaných, nemôžeme blokovať výbery, ale naopak, treba poskytnúť
školám väčšiu flexibilitu, voľnosť a možnosť použiť viaceré testy, ktoré sa hodia pre konkrétne dieťa, primerané jeho veku, aby sa čo najobjektívnejšie posúdila úroveň jeho nadania. V USA, keď nájdu niekoho trochu nadaného, pestujú si ho ako v bavlnke, my talentom často kladieme do cesty priveľa prekážok.
Čo znamená zavedenie školských programov pre vašu školu?
Naša škola je špecifická nielen zameraním, vlastne sme v rámci overovania nášho vzdelávacieho modelu vyskúšali aj nový výchovno-vzdelávací program, takže naša škola ho má vlastne pripravený. Mnohé prvky z tohto nášho vzdelávacieho programu sa objavili v novom školskom zákone a v pokynoch ako pracovať v modernej škole.
Napríklad...
V roku 1993, keď sme s tým začínali, nikto na Slovensku nemal v triede koberec, len my. Dnes ich majú všade. Podobne sme boli výnimoční preferovaním angličtiny a informatiky. Dnes sú dva hlavné body cudzie jazyky a informatika.
Máte teda kompletne pripravený školský program?
Pre nás tvorba špecifického školského vzdelávacieho programu nebol nijaký problém, lebo my sme ho vytvárali, modifikovali a overovali celých uplynulých 14 rokov.
Znamená nový zákon pre vás niečo nové?
Keďže sa nám podarilo overiť správnosť nášho systému, ktorý sa osvedčil, budeme vo výchovno-vzdelávacom procese postupovať tak ako doteraz, len budeme ešte viac prihliadať na kultiváciu osobnosti, pretože si myslím, že v súčasnom školstve chýba hlavne výchovný moment. Pre mnohé školy bude zohľadňovanie práve tohto aspektu tvrdým orieškom, lebo pri počte žiakov, ktoré sú (aj po znížení) v triedach, je to dosť ťažké. Navyše do škôl prichádza oveľa náročnejšia populácia detí.
V čom sú dnes deti náročnejšie?
Nestačí len učiť ich, je potrebné aj osobnostne ich rozvíjať a kultivovať. Súčasné deti totiž vyrastajú v relatívne pohodovom materiálnom zázemí. Možno je to však niekedy na úkor osobných kontaktov s rodičmi, komunikácie s nimi. Mnohé veci sa nechávajú na výchovu televíziami, filmami. Prísun takýchto podnetov, často nie najpozitívnejších, pôsobí. Druhým faktorom je to, že hierarchia hodnôt sa mení, tradičné hodnoty z minulosti , ako napríklad slušnosť či úctivosť, ustupujú do úzadia a do popredia sa posúvajú hodnoty celkom iného zamerania.
Ak by sme si brali vzor zo zahraničia, mali by sme venovať talentom špeciálnu pozornosť aj v bežných školách.
Po mnohoročných skúsenostiach práce s nadanými deťmi si myslím, že im treba zabezpečiť adekvátne podmienky a rozvoj ich schopností, ale nie na úkor ostatných.
Skôr si myslím, že problémom je to, že u nás je výber talentov, napríklad aj športových, náhodný. Systém prípravy, rozvíjania a podporovania nadaných a talentovaných je dlhodobý proces, ktorému treba venovať neustálu pozornosť, pretože nadaní sú strategickým bohatstvom štátu. To platí rovnako v oblasti športovej, umeleckej aj akademickej.
Ako by mal postupovať učiteľ, ktorý postrehne u svojho žiaka mimoriadne nadanie?
Mal by to predovšetkým konzultovať s psychológom, ktorý je zameraný na problematiku nadaných detí, a potom v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu by mal pre toto dieťa pripraviť materiály, aby pokračovalo v učení na jemu zodpovedajúcej úrovni, aby nemuselo čakať, kým ostatní pochopia, čo ono už vie, aby nestagnovalo.
Darí sa intelektovo nadanému dieťaťu vo všetkom rovnako?
Nie každé nadané dieťa je dobré vo všetkom. Treba hľadať talenty aj medzi deťmi, ktoré majú nerovnomerné výkony. Odborníci odporúčajú hľadať aj v minoritných skupinách. Tam by sa tiež mohli objaviť nové talenty.
Má hľadať učiteľ či škola?
Ak by som mohla, odporučila by som, aby si každá škola dala do svojho vlastného programu aj starostlivosť o nadaných a talentovaných žiakov. Bolo by to pozitívum pre celé Slovensko.
Akým spôsobom?
Aby to malo význam, riaditeľ musí poveriť pedagógov, aby si všímali a identifikovali šikovné deti a aby im poskytli primerané prostredie na prácu. Pre ich rozvoj je dôležitá aj klíma v triede. Treba im poskytnúť čo najviac podnetov a stimulácie, aby sa otvoril a prebudil každý talent. Pritom práve tieto deti sú často ponechané v mnohých veciach samy na seba, pretože to zvládajú.
Odporúčate vytvoriť pre ne samostatné predmety, krúžky?
Učitelia by sa nemali báť robiť aj skupinky rôznych vekových kategórií v mimoučebnom priestore, podľa špecifických záujmov žiakov. V istom veku sa záujem detí o niektoré odbory začína prehlbovať a môže byť aj základom budúcej špecializácie. Pritom nie je na škodu, ak budú deti rôzneho veku, lebo si budú odovzdávať poznatky. Je dokázané, že deti medzi sebou sa najviac vedia inšpirovať.
EÚ odporúča, aby sa do 15 rokov všetky deti vzdelávali v skupinách spolu s rovesníkmi.
My sme doteraz tento systém jednotnej školy mali, ale ukázalo sa, že treba aj trošku diferenciácie. K potrebám detí treba pristupovať veľmi senzitívne.
Sme prístupní aj tomu, že keď niekto chce pracovať s nadanými deťmi kvalitne, môže sa na nás obrátiť. Radi mu poradíme, požičiame literatúru.
Čo z vašich skúseností by ste ponúkli základným školám?
Všetko to, čo sme zistili pri práci s nadanými deťmi, overili použiteľnosť nových foriem a postupov práce, treba zaviesť do života aj v bežných školách. Zvýši to kvalitu celého výchovno-vzdelávacieho procesu s dôrazom na výchovu. V nemalej miere prispelo ku kvalite celého tohto vytvoreného vzdelávacieho programu to, že veľmi silnou zložkou je psychologická časť. Nie je to len o pedagogickom pôsobení, ale aj o psychologických aspektoch rozvíjania osobnosti žiaka.