Pre firmu, ktorá sa dnes borí s prepadom tržieb, rušením zákaziek, ale aj úverovými suchotami, môže byť jedným z východísk hľadanie partnera. Najprv si však sama musí ujasniť, či hľadá finančného partnera len na preklenutie ťažkostí, alebo strategického. Prípadne či uprednostní smerovanie k fúzii, akvizícii, dočasnému či úplnému odpredaju časti alebo celej firmy.
Hoci práve v dnešnom období finančná kríza poznačila trh nedôverou - objem fúzií a akvizícií padá podľa niektorých expertov až na polovicu objemov roka 2008 - neznamená to, že hľadanie nemá význam. Spájaním, vstupom do firmy či kúpou konkurenta môžu pribudnúť nové technológie aj prístup na nové trhy. "Zatvárať sa do seba by bola v čase krízy najväčšia hlúposť, treba sa posilňovať,“ hovorí predseda Dozornej rady Tesla Liptovský Hrádok Jozef Dušan Hric. Podľa prezidenta Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Romana Karlubíka, v ich odvetví sa zatiaľ silný prepad tržieb nezastavil a veľkí európski výrobcovia pozastavili expanzie a rozvoj. Ale na druhej strane cesta fúzií je jednou z možností, ako krízu prežiť. "Závisí od postavenia, situácie a perspektívy každého výrobcu, či sa pre túto cestu rozhodne a či bude mať možnosť nájsť vhodného partnera.“
Vstup do firmy
Kapitálový vstup do firmy, ktorá môže byť zdravá, no dočasne nemá likviditu, je priechodná cesta, tvrdí aj prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Môže sa totiť stať, že firma nebude mať iné východisko. Spojením a prevzatím spoločného rizika, po tom, ako sa navýši kapitál, však pôvodná spoločnosť musí rátať s tým, že stratí aj časť rozhodovania. "Cudzia firma chce mať záruku vrátenia peňazí a obyčajne si pýta dočasne i majoritu v rozhodovaní, kým sa znova nevráti do likvidity. Viem si predstaviť, že sa niekto obráti na iného so žiadosťou - pomôž mi - a akoby do zálohy mu dá svoju firmu. Dotyčný ju bude dočasne spravovať a po ťažkostiach sa majetkový podiel, ale s nejakým ziskom, akoby s úrokom, vráti.“ Hlasovacie právo pôvodného majoritného vlastníka sa potom obnoví.
Spoločný podnik
Po spolupráci s inými sa však dnes obzerajú aj tí, ktorí nie sú pod mimoriadnym tlakom problémov. Napríklad Tesla Liptovský Hrádok a VUKI Bratislava boli účastníkmi návštevy, ktorú pred dvoma týždňami po dlhých prípravách zorganizoval Zväz elektrotechnického priemyslu SR v partnerskej organizácii v Ľubľane. Ako tvrdí obchodný zástupca Mirko Malik zo slovenskej ambasády v Slovinsku, kríza je obdobie, keď sa firmy nemôžu uzatvárať, ale treba hľadať nové kontakty. "Slovinsko má silnú tradíciu automobilových či elektrotechnických výrob, ako aj vlastných značiek. Klastre tam fungujú už 10 rokov,“ dodáva Malik. V Ľubľane zväz predstavil profil siedmich slovenských výrobcov. Jedna z nich bola aj Tesla Liptovský Hrádok. Šéf jej Dozornej rady Jozef Dušan Hric hovorí, že "vo výrobe telekomunikačných digitálnych systémov, v segmente malých kapacít, sme našli priestor, kde by sme vedeli Slovincom otvoriť náš trh. Ale či formou spoločného podniku či kapitálovou účasťou, je predčasné hovoriť“.
| Formy spolupráce Akvizícia – z dvoch väčšinou podobne silných subjektov kúpi jeden istý podiel v druhom, oba naďalej existujú – posilnenie, rozloženie rizka Fúzia – prevzatie či pohltenie slabšieho podniku väčším, pri akvizícii len časti podniku sa právne nič nemení, mení sa však podiel spoločníkov – slabší zväčša zanikne, väčšiemu môžu pribudnúť riziká Spoločný podnik (joint venture) – s účasťou domáceho a zahraničného kapitálu – lepšie technológie, know-how, odbyt, ale menšinový vlastník môže doplácať Združenie – bez právnej subjektivity, neobmedzený počet samostatných právnických či fyzických osôb – väčšia vyjednávacia sila Klaster – zoskupenie nezávislých, iba regionálne prepojených firiem a inštitúcií – spoločné dodávateľské väzby, väčšia vyjednávacia sila |
Tesla má dávnejšie skúsenosti z joint venture s firmou Alcatel Sel a neskôr s Moltesom. "Ak je v spoločnom podniku 50 na 50, je to ničie. Vtedy je problém, že nikto akoby nerozhoduje. Ak má zase jeden väčšinu, robí biznis tak, aby mal z neho najviac on, aspoň my sme sa takto ako menšinoví vlastníci popálili,“ tvrdí Hric. Ak by mal znova súhlasiť s prípadným spoločným podnikom, jedine s oveľa precíznejšou zmluvou.
Akvizícia významného hráča
Prínosy spájania potvrdila skúsenosť nášho najväčšieho mäsokombinátu Mecom Humenné, ktorý vlani kúpila skupina Penta. Jeho začlenenie do holdingu prebehlo už pred rokom, ale výhody sú v čase krízy ešte výraznejšie. V podniku platia "best practises“, rozšírili sa odbytiská, Mecom má v rámci skupiny vyrokované lepšie ceny pri nákupe suroviny alebo pomocného materiálu. Podľa riaditeľa Františka Leňa, "tým, že holding kúpil viac závodov, na Slovensku aj v Maďarsku, je možná špecializácia alebo produktová konsolidácia. Každý závod sa teraz zameriava na iný druh výrobkov“. Mecom sa špecializuje na tepelne neopracované produkty a šunky, pre ktoré získal po akvizícii aj širší odbyt.
Iným prípadom bolo u nás vlaňajšie spojenie privátneho leteckého prevádzkovateľa VIP Air s pôvodne konkurenčným Seagle Jetom. "Z právneho hľadiska nešlo ani tak o fúziu, lebo Seagle Jet právne nezanikol, ale o to, že novo vzniknutá spoločnosť VIP Wings prevzala jeho prevádzku a jeho lietadlá zaradila do svojej flotily. Takže šlo o posilnenie pozície na trhu,“ hovorí obchodný riaditeľ z VIP Wings Arpád Agócs. To sa podarilo. Dnes je nový prepravca s 12 lietadlami (9 je privátnych) jedným z najväčších prevádzkovateľov súkromných letov vo V4.
Postup pri hľadaní spolupráce (scenár poradcu)
|
Textilný klaster
Textilný a odevný priemysel preferuje skôr zosieťovanie producentov a súvisiacich subjektov do klastra. Ako hovorí výkonný riaditeľ Asociácie textilného a odevného priemyslu Slovenskej republiky Dušan Gajdúšek,"mohli by tam byť subjekty z odvetvia, z nadväzného priemyslu, výskumné a vývojové kapacity podnikateľské aj univerzitné, obchodné či dopravné organizácie. V Česku úspešne funguje napríklad klaster technických textílií“.
Chcelo by to však podrobne zmapovať podmienky a urobiť osvetu o tom, čo by to prinieslo - najmä zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia a inovácie, ale i silnejší jednotný postup napríklad voči reťazcom. Lepšie by sa podchytil i domáci trh, ktorý slovenskí výrobcovia, aj pod tlakom lacných dovozov, do veľkej miery opustili.
| Prečítajte si aj: |
| Tri cesty ako dať podniku novú stabilitu Dajme kríze prívlastok príležitosť na zmenu – a otvoria sa nám iné dimenzie. O tom, ako čeliť dnešnej turbulentnej situácii, sa píše dosť. Potia sa politici, manažéri, zamestnanci, zamestnávatelia q robia sa krízové scenáre. Kde sa však nachádzame v pomyselnom rebríčku vývoja trhu či produktu? Celý článok >> |
| Podniky na predaj na trhu pribúdajú Vlastníkov, ktorí chcú riešiť problémy svojich firiem predajom, pribúda. Ale aj záujemcov, čo by chceli určitý podnik kúpiť, je oproti minulému roku oveľa menej. Podľa Richarda Kovářa z poradenskej spoločnosti Redbaenk, „pokiaľ sa bavíme o stredných a veľkých firmách, v súčasnosti nastal pokles nielen v počte nákupných a predajných transakcií, ale aj v ich objeme“. Zníženie podľa neho nastalo zhruba o tretinu, takže kým v rokoch 2006 – 2007 ich bolo ročne 100 až 150, dnes je to len okolo stovky. „Pokles zase nie je až taký veľký, lebo v rokoch 2006 – 2007 ich bolo nadpriemerne veľa, takže dnes sa to skôr vracia na úroveň štandardného ekonomického obdobia.“ Celý článok >> |
| Chuť na akvizície významne klesla. Začínajú byť drahé Rozhovor. Eduard Vacula, manažér pre transakcie v PricewatterhouseCoopers Slovensko, pre HN: Ktorých odvetví sa najviac týka proces hľadania a spájania podnikov? Skoro všade. Súčasná situácia si mimoriadne vyžaduje, aby boli firmy silnejšie, aby mohli kupovať lacnejšie od dodávateľa, aby znižovali náklady. Deje sa to najmä v stavebnom priemysle, ale zrejme aj v potravinárstve a potom v strojárstve, v ktorom sú firmy napojené na automobilovú výrobu. Niektoré z „entít“ nevykazujú takú výkonnosť, akú by si predstavovali ich majitelia, takže je možné, že ich chcú odpredávať iným vlastníkom. Celý článok >> |