Pritom ani jedna z okolitých krajín nedosahuje taký nízky deficit, ktorý podľa predbežných výsledkov za vlaňajší rok sa bude pohybovať na úrovni 2,5 percenta a s rovnakým údajom počíta ministerstvo financií aj v tomto roku. Podľa už schváleného konvergenčného programu sa deficit verejných financií má do roku 2010 znižovať o pol percenta, čo veru nebude jednoduché pre sociálne orientovanú vládu. S obsahom správy nesúhlasí ministerstvo financií, ale ani Národná banka Slovenska a komisia nám v podstate povedala to, čo ekonómovia vedia, a síce, že ceny po vstupe sa zvýšia, aj keby slovenská vláda prijímala akékoľvek opatrenia.
Tlieskať jednou rukou
Slovenska ekonomika v poslednom čase dosahovala priaznivé ekonomické výsledky, ako dôsledok koordinovaného postupu reštriktívnej fiškálnej a expanzívnej menovej politiky. Výsledkom sú splnené konvergenčné kritériá, ktorých nominálne hodnoty komisia nespochybňuje, ale dobre si uvedomuje riziko, ktorou je "neposlušná inflácia". Prečo práve ona a nie ostatné makroekonomické ukazovatele? Odpoveď je veľmi jednoduchá a spočíva v dobrovoľnom súhlase nových krajín pri vstupe do únie, že bez stanovenia termínu a po splnení konvergenčných kritérií vstúpia do eurozóny. Tým sa v podstate "zbavia" priamych a nepriamych nástrojov národnej monetárnej politiky, ktorú bude zabezpečovať Európska centrálna banka pre všetky členské krajiny so spoločnou menou. Základná úroková sadzba bude teda rovnaká, bez rešpektovania osobitosti, a tým aj potrieb národných ekonomík, a všetci vieme, že bude predovšetkým vyhovovať veľkým ekonomikám Európskej únie. A tak nám na udržanie inflácie ostáva jediný "jednoruký nástroj", a tým bude fiškálna politika vlády.
Kritériám chýba logika
Zoznam konvergenčných kritérií na zavedenie novej národnej meny je správny, ale nesprávne sú ich číselné hodnoty. Svojou úrovňou totiž vyhovujú krajinám s nižším ako päťpercentným nárastom hrubého domáceho produktu, a to nie je prípad Slovenska s takmer dvojnásobným nárastom. Uvedenú skutočnosť totiž nevie pochopiť Európska komisia, ktorá si kladie otázku, ako sme mohli inflačné kritérium splniť pri takom vysokom náraste hrubého domáceho produktu? Keďže odpoveď nachádza len v zhodnocovaní slovenskej koruny a v národnej monetárnej politike, ktoré po vstupe už nebudú môcť infláciu ovplyvniť, vychádza s teóriou ďalšej neudržateľnosti. Budeme teda zvedaví, s čím príde vláda vo februári na stretnutie ministrov financií únie, pokiaľ ide o ďalšie sprísnenie rozpočtovej politiky. Treba otvorene povedať, že vyššie ako polpercentné znižovanie deficitu môže byť pre ľavicovoorientovanú vládu vždy problém, navyše vstupuje do druhej polovice funkčného obdobia, keď uskutočňovať
zásadné zmeny, napríklad v štátnej správe, je skôr nemožné. Vláda síce môže sľubovať nesplniteľné, čo s prehľadom urobili aj iné krajiny únie, bez akýchkoľvek sankcií, ale čo tak na stretnutí ministrov financií únie otvoriť otázku zmeny nominálnych hodnôt vzájomne prepojených konvergenčných kritérií v budúcnosti?
Formálny pakt stability
Veľa sa diskutuje o prehrievaní slovenskej ekonomiky, nepružnosti trhu práce, nárastu cien potravín a energií, čo je síce pravda, ale tieto faktory sú aj dôsledkom globalizačných procesov, na priebeh ktorých máme zanedbateľný vplyv. Vláda síce prijíma opatrenia v určitej regulácii cien energií, ale veľa si sľubuje od podpísaného paktu stability medzi vládou, odborármi, zamestnávateľmi a samosprávou, ktorý je obsahom prijatých opatrení viac ako formálny. Ak chceme zaviesť novú národnú menu, majú všetci účastníci tohto procesu svoje povinnosti, ktoré sa musia zabezpečiť aj bez zmieneného paktu, navyše niektoré povinnosti boli deklarované s podmienkami, čo len znižuje jeho vypovedaciu schopnosť.
Hodnotiace správy budúceho prínosu vstupu našej krajiny do eurozóny zatiaľ vyznievajú skôr priaznivejšie v prospech podnikateľov ako občanov, ktorých nezaujíma nárast hrubého domáceho produktu a už vôbec nie jeho obsah a spôsob výpočtu. Občana zaujíma viac miera inflácie a nezamestnanosti, ktorých spoločný indikátor je ukazovateľom jeho životnej úrovni. Občanovi treba povedať, že prvotné náklady zavedenia eura zaplatí, aká však bude návratnosť vysokých nákladov zatiaľ nikto nespočítal.