V Českej republike už dávnejšie začali vyhlasovať výzvy na čerpanie eurofondov. Zdalo sa teda, že Slovensko predbehla aspoň o krok. Situácia je však teraz celkom opačná, v Česku síce výzvy vyhlasujú, ale zatiaľ im Brusel neschválil ani jeden operačný program. My už máme štyri schválené. Súhlasíte s takýmto hodnotením?
Máte pravdu. Skúsim prípravu na eurofondy na Slovensku zhrnúť. Základný dokument na čerpanie fondov -- Národný strategický referenčný rámec, bol prijatý 17. augusta. Schválené máme, ako ste povedali, štyri operačné programy z jedenástich -- Doprava, Informatizácia spoločnosti a dva programy v gescii ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja -- Regionálny operačný program a Technická pomoc. My sme mali schválený základný dokument tri týždne po Českej republike. Vtedy som nenaliehal na to, aby sme prípravu rámca veľmi urýchľovali. Veď nejde o preteky s časom. Od januára sa začalo nové programové obdobie na čerpanie eurofondov na roky 2007 až 2013, v ktorom sa bude rozdeľovať okolo 380 miliárd korún. Takáto situácia sa v budúcnosti pravdepodobne opakovať nebude. Preto bolo dôležité, aby sme pripravili kvalitný dokument. Podľa informácií z Bruselu od eurokomisárky pre regionálny rozvoj Danuty Hübnerovej, základný dokument je dobre pripravený, eurokomisárka ocenila aj kvalitu Regionálneho operačného programu.
Schválené štyri programy patrili medzi menej problémové alebo boli rezorty aktívnejšie pri ich príprave?
Najviac prostriedkov z 11,4 miliardy, ktoré máme k dispozícii, sa bude rozdeľovať cez program Doprava -- 3,2 miliardy eur. Na informatizáciu je vyčlenená približne 1 miliarda eur, na Regionálny operačný program pôjde 1,44 miliardy eur a Technická pomoc ráta so zhruba 100 miliónmi eur. Čiže prostredníctvom tých programov potečie viac ako polovica zo všetkých peňazí. Je pravda, že medzi ešte neschválenými programami sú niektoré zložitejšie a rezortom ich príprava trvá dlhšie.
Aký je časový harmonogram schvaľovania ďalších operačných programov?
Podľa prísľubu z Bruselu Slovensku schvália do konca októbra dva ďalšie operačné programy, štyri by mohli byť schválené v novembri a jeden do konca roka. Ubezpečil nás o tom na Národnej konferencii o Národnom strategickom referenčnom rámci José Palma Andrés, riaditeľ Direktoriátu pre regionálnu politiku EK. V súčasnosti slovenská strana zapracúva záverečné pripomienky Európskej komisie a tie musia ešte prejsť posudzovaním.
Ktoré programy sú dnes najviac otvorené, kde čakáte najviac pripomienok? Najviac diskusií bolo pred časom o programe Zdravotníctvo.
-- Operačný program Zdravotníctvo môže byť jedným z nich. Proti tomuto programu mala totiž Európska komisia na začiatku rokovania veľké výhrady, Brusel nechcel spočiatku ani počuť o tom, aby to bol samostatný program. Zásadnou výhradou komisie bolo, že v programe je málo peňazí -- 250 miliónov eur -- na to, aby išli cez jeden program. Boli predstavy, že to, čo by malo zdravotníctvo riešiť cez tento program, by sa malo rozdeliť medzi tri iné operačné programy. Nakoniec sme sa doma dohodli, že sa pokúsime Brusel presvedčiť o správnosti nášho riešenia. To sa nám v apríli pri rokovaní s eurokomisárkou Hübnerovou podarilo.
Toto riešenie je výsledkom politickej dohody na Slovensku. Ide však naozaj aj o dobré odborné riešenie, ktoré pomôže dostať do zdravotníctva potrebné peniaze?
-- Myslím si, že je. Priority, na ktoré sa budú pripravovať projekty, sa naozaj týkajú zdravotníctva, preto je dobré, aby za programovanie zodpovedal rezort zdravotníctva.
A ďalšie operačné programy?
-- Rezort hospodárstva pripravuje operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Aj tu sa musia ešte niektoré záležitosti dohodnúť s Bruselom. Podobná situácia je pri programe Veda a výskum, ktorý riadi ministerstvo školstva. Prípravu treba doťahovať aj v rezorte práce, kde sa budú prostriedky rozdeľovať cez program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Veľa závisí od rezortov, od toho, ako sú pripravení ich odborní pracovníci zvládnuť prípravy.
Predpokladáte, že prvé výzvy prídu práve z už schválených operačných programov?
-- Malo by to tak byť. Viem, že všetky ministerstvá, ktoré riadia tieto programy, už intenzívne pracujú na výzvach. Naše ministerstvo pracuje na výzvach v Regionálnom operačnom programe, ktoré sa týkajú školskej infraštruktúry. V rámci týchto výziev budú môcť najmä obce a mestá predkladať projekty na rekonštrukcie a modernizácie materských, základných a stredných škôl.
Práve na takéto výzvy prišlo v predchádzajúcom programovom období na roky 2004 až 2006 najviac projektov. Mnohé však zostali v zásobníkoch aj preto, že sa dobre neodhadol záujem o túto prioritu a pridelilo sa málo peňazí v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra. Nebude sa takáto situácia opakovať?
Veľa týchto projektov sa naozaj ocitlo v zásobníkoch. Nemôžeme však ich predkladateľov pri novom hodnotení projektov uprednostňovať. Bolo by to netransparentné. Projekty sme museli vrátiť žiadateľom. Nič im však nebráni, aby ich po úpravách opäť posunuli do výberu. Musia ich však dopracovať, lebo Brusel menil usmernenia a nespĺňali by zmenené podmienky. Previsu projektov sa neobávam, je tam dostatok peňazí. Systém vyhodnocovania projektov nebude taký ako v minulosti, kde hodnotiaca komisia zasadala raz za pol roka. Teraz bude projekty hodnotiť tak často, ako budú prichádzať, aby sa nenahromadili.
Veľa diskusií vyvolával Regionálny operačný program. Samosprávne kraje neboli spokojné s kompetenciami, ktoré im váš rezort bol ochotný pri programovaní eurofondov dať. Zdá sa, že diskusia sa ešte neskončila.
Už od začiatku prípravy programu sa situácia nevyvíjala "šťastne". Predsedovia vyšších územných celkov mali totiž predstavu, že budú mať na starosti celý operačný program. Nebola to dobrá iniciatíva. V ich kompetencii budú tri priority zo šiestich -- regenerácia sídiel, regionálne komunikácie druhej a tretej triedy a infraštruktúra turizmu. Podľa môjho názoru budú mať čo robiť, aby riadenie týchto oblastí ako sprostredkovateľské orgány zvládli. Požiadali sme Európsku komisiu, aby po určitom čase, keď sa rozbehne príprava a schvaľovanie projektov, urobila nezávislý audit postupu samosprávnych krajov. Podľa jeho výsledku sa ministerstvo rozhodne, či krajom presunie ďalšie kompetencie.
Kraje napriek presunutiu týchto kompetencií nie sú spokojné, bojkotujú semináre o eurofondoch, ktoré organizuje rezort a trvajú na podpísaní kompetenčnej zmluvy s ministerstvom.
Pred troma týždňami sme rozbehli prvé školenia o programovaní. Kraje chceli, aby sme začali vzdelávanie ich odborníkov na fondy. Seminár sme pripravili, zástupcovia krajov však naň neprišli. Odôvodnili to požiadavkou, že chcú najskôr podpísať zmluvu o prenose právomoci z riadiaceho orgánu, ministerstva, na sprostredkovateľské orgány, teda kraje. Je to dôležitý dokument, lebo vychádza z interných manuálov, ktoré kraje už majú a poznajú. Ministerstvo na tomto dokumente pracuje. Nemožno ho však pripraviť tak rýchlo, ako si to partneri predstavujú. Tento moment sčasti brzdí aj prípravu výziev.
Ministerstvo viackrát kritizovalo pripravenosť vyšších územných celkov na čerpanie eurofondov. Môžete otvorene povedať, ktorý kraj nie je dobre pripravený?
Nebudem hovoriť o tom, kto je pripravený najlepšie a kto zase najhoršie. Toto sa ukáže až vtedy, keď sa všetko rozbehne. Keď však robila firma KPMG pre ministerstvo financií audit o ich pripravenosti, zistilo sa v prvej fáze, že Košický samosprávny kraj mal štyroch ľudí, Banskobystrický len jedného a ostatné kraje ešte nemali vo svojej organizačnej štruktúre žiadnych odborných pracovníkov na riadenie eurofondov. Kraje stále hovoria, že sú pripravené a majú dosť skúseností. V rámci skráteného programového obdobia 2004 až 2006 mali na starosti jedno opatrenie, ostatné opatrenia však robilo naše ministerstvo. Ak by sa kraje rozhodli, že nám všetky kompetencie pre program prenechajú, nemali by sme s tým problém. V prípade presunutia všetkých kompetencií na kraje, bol by to veľký hazard s eurofondmi. Eurofondy totiž nie sú o peniazoch, ale o projektoch. Tie musia byť kvalitné. Preto všetkým potenciálnym prijímateľom pomoci odporúčam, aby sa plne sústredili na prípravu projektov.
Čo by malo byť teda v zmluve so samosprávnymi krajmi a kedy by mala byť podpísaná?
Bude obsahovať to, čo interné manuály. Samosprávne kraje rozsah a delenie kompetencií a právomocí poznajú, len ich treba dať na papier. Nerád hovorím presné termíny. Predpovedal som, že Národný strategický referenčný rámec bude schválený v júli, napokon ho Európska komisia odobrila v polovici augusta a bol z toho zrazu "veľký" problém. Nechcem takýto "veľký" problém teraz vyrábať.
Azda druhou najdôležitejšou úlohou, po schválení základného dokumentu a operačných programoch, je dostatok odborníkov, ktorí budú čerpanie eurofondov riadiť. Aká je súčasná situácia?
O administratívnych kapacitách sa hovorilo pri každom stretnutí so zástupcami Európskej komisie. Eurokomisárka Hübnerová nám pri každej príležitosti zdôrazňuje, že keď nebudeme mať dosť odborníkov, nebudeme stíhať. Preto sme rozbehli intenzívny nábor odborníkov najmä do oblasti kontroly alebo priamo do Agentúry na podporu regionálneho rozvoja. Aj iné ministerstvá prijímajú nových ľudí.
Práve nedostatok odborníkov je jedným z hlavných dôvodov zlého čerpania financií na projekty Európskeho sociálneho fondu, ktoré riadi ministerstvo práce. Čo urobíte pre to, aby sa situácia neopakovala?
Napriek tomu, že Európska komisia sa snažila veľa vecí pri programovaní zjednodušiť, prípravu a vyhodnocovanie projektov naďalej sprevádza veľká administratívna byrokracia. Je to však pochopiteľné, Európska komisia dáva Slovensku veľké peniaze, a teda chce mať aj kontrolu nad tým, ako ich použijeme. Administratíva aj celkom malého projektu je rovnako náročná a zdĺhavá ako veľkého. To je jedna príčina zlého čerpania peňazí z Európskeho sociálneho fondu, druhou je menší záujem o tieto malé projekty za málo peňazí.
Slovensko spolu s ostatnými krajinami V4 ešte za bývalej vlády otvorilo otázku, či by sa nedali eurofondy použiť na rekonštrukciu panelákových sídlisk.
Na úrovni predsedov vlád V4 sa dohodlo, že budú spoločne presviedčať komisiu o potrebe dať eurofondy aj na sídliská. Výsledkom stretnutia rezortných kolegov v júni bolo, že práve tento mesiac sa uskutoční prvé pracovné stretnutie v Českej republike, ktorá je predsedajúcou krajinou V4. Stretnutie bude riešiť tento problém, pracovná skupina má pripraviť legislatívny návrh na jeho riešenie.
Keď Európska komisia pripravovala hlavné usmernenia na programové obdobie rokov 2007 -- 2013, hovorila o jeho zjednodušení. Podarilo sa to komisii, budú to mať predkladatelia a hodnotitelia projektov jednoduchšie?
Za minulé obdobie môžeme skonštatovať to, čo viackrát povedali aj predstavitelia Európskej komisie -- že komisia schválila určité usmernenia a nariadenia k eurofondom, ale my doma sme boli ako sa povie " pápežskejší ako pápež", keď sme mnohé postupy, podmienky a požiadavky ešte sprísnili a skomplikovali. Robili sa aj také veci, že sa niekedy len niekoľko dní pred skončením výzvy menili jej podmienky. Nechcem to širšie rozvádzať, ale môžete si predstaviť, čo mohlo byť za takýmto konaním... Úspešní mohli byť len tí predkladatelia projektov, ktorí sa o tom včas dozvedeli. Preto musíme všetko veľmi zjednodušiť. Presadzujeme tri princípy -- 3 Z, čo znamená, že programovanie musíme zjednodušiť, zefektívniť a zrýchliť. Pomôžeme sami sebe, ale hlavne tým, ktorí budú dávať projekty. Ten, kto bude dávať projekty, si nájde na internete výzvu. Tá sa počas jej trvania nebude môcť meniť. Súčasťou výzvy bude aj formulár, ktorý žiadateľa zorientuje. Odpadne hora zbytočného papierovania, mnohé dokumenty budú v elektronickej verzii, na CD nosiči. Nechceme, aby sa opakovala situácia, že z vyhodnocovania boli vylúčené projekty len pre malé formálne chyby.
Mení sa niečo zásadne pri vyhodnocovaní projektov?
Veľké zmeny oproti minulosti tam nie sú, robíme všetko pre to, aby sa čo najskôr zišiel monitorovací výbor, v ktorom budú pracovať odborníci z praxe. Výbor bude schvaľovať štatút a ďalšie podmienky. Dôležité je vedieť, že Európska komisia má na Slovensko v súvislosti s programovaním dva dosť kritické pohľady. Problém vidí v rozdrobenosti samosprávy, v počte až 2 900 obcí a miest. Druhým problémom je to, že maličké obce sú pospájané veľkým množstvom ciest. Táto kritika komisie sa prenáša aj do jej prístupu k nášmu Regionálnemu operačnému programu. Tento program je nastavený tak, že nebudeme z neho môcť podporovať všetky obce. Peniaze z eurofondov pôjdu silnejším celkom. Obce sa budú musieť spájať a spolupracovať pri predkladaní projektov. Tie obce, ktoré nebudú mať schválený územný rozvojový plán, nebudú môcť žiadať o financie z eurofondov. Obce a mestá sa rozdelili do tzv. kohéznych pólov rastu, ktoré hovoria o tom, kam pôjde finančná podpora zo štrukturálnych fondov. Je však možnosť, aby obce, ktoré sú mimo týchto rastových pólov, dostali finančnú pomoc z rezortu pôdohospodárstva z Programu rozvoja vidieka.
Pripravuje ministerstvo nový internetový portál s informáciami o eurofondoch, s výzvami alebo prepracujete portál www.strukturalnefondy.sk?
Bude nový portál so zverejnením prvých výziev. Informácie možno nájsť aj na www.nsrr.sk. Budeme robiť všetko pre to, aby verejnosť mala všetky informácie. Informácie pôjdu z ministerstva všetkými informačnými kanálmi, aj prostredníctvom hlavných médií. Veľa si sľubujeme od aktivity regionálnych rozvojových agentúr, ktorých je teraz na Slovensku 45. Mnohé z nich boli veľmi aktívne v minulosti pri príprave projektov. Mali by veľmi aktívne pomáhať najmä menším obciam pri ich spracovaní. Ministerstvo prispieva na ich činnosť dotáciami, budeme polročne vyhodnocovať ich aktivitu.
Rozpočtová finančná správa komisie za minulý rok konštatovala, že noví členovia majú rezervy pri čerpaní z eurofondov. Hovoria o tom čísla. Z celkových prostriedkov 106,6 miliardy eur len 11,5 miliardy skončilo v nových členských krajinách. Aké úspešné je Slovensko, ťaháme aj my za kratší koniec?
Do únie sme vstúpili 1. mája 2004. Predchádzajúce programové obdobie sa začalo v roku 2000, nové členské krajiny naskočili teda do rozbehnutého vlaku. Je pravda, že v čase môjho nástupu na post ministra bola miera čerpania slabá. Jedným z mojich prvých krokov bolo robiť všetko pre to, aby sa čerpanie urýchlilo. K júlu minulého roka sme čerpali len 21 percent. Slovensko k polovici októbra vyčerpalo už takmer 52 percent z prostriedkov a nakontrahovaných bolo vyše 92 percent. Čerpať môžeme do konca budúceho roku. Verím tomu, že prostriedky vyčerpáme na viac ako 90 percent.
Ako vyzeráme, keď sa porovnáme s ostatnými novými členskými krajinami?
Pokiaľ ide o kontrahovanie, tam sme v prvej polovici rebríčka. V súvislosti s čerpaním máme pozíciu v druhej polovici tabuľky, avšak vôbec nie na konci. Aj v tomto kontexte je preto dôležité posilnenie administratívnych kapacít na spracúvanie agendy európskych fondov a zefektívnenie implementačného procesu.
StoryEditor