Marta Moravčíková
S účinnosťou od 1. apríla 2002 podľa zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov prechádza výkon poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania (ďalej len "poistenie zodpovednosti za škodu") zo Slovenskej poisťovne, a. s., na Sociálnu poisťovňu (SP). To znamená, že štvrťročný výkaz poistného na poistenie zodpovednosti za škodu za prvý štvrťrok 2002 sa predkladá a poistné na poistenie zodpovednosti za škodu za prvý štvrťrok 2002 sa platí do SP.
Prihlášku zamestnávateľa na účely poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania si zamestnávatelia môžu vyzdvihnúť v pobočke SP príslušnej podľa sídla zamestnávateľa či z internetovej stránky www.socpoist.sk.
Príslušná pobočka SP pošle na základe prihlášky zamestnávateľovi štvrťročné výkazy poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, spolu s pokynmi na ďalší postup (vypĺňanie štvrťročných výkazov, úhrada poistného, sankcií a ďalšie informácie). Štvrťročné výkazy a pokyny budú mať zamestnávatelia k dispozícii aj v pobočkách SP.
Vznik poisťovacej povinnosti
Poistenie zodpovednosti za škodu vzniká dňom nástupu prvého zamestnanca do zamestnania a trvá do skončenia zamestnania posledného zamestnanca zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca, platí poistné na poistenie zodpovednosti za škodu. Zamestnávateľ je povinný vypočítať si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu sám, pričom použije sadzby poistného na poistenie zodpovednosti za škodu podľa hlavného druhu činnosti vykonávanej zamestnávateľom uvedené v prílohe zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak zamestnávateľ vykonáva rôzne druhy činnosti, použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúca sa na činnosť s najvyššou sadzbou. Najnižšie poistné na poistenie zodpovednosti za škodu za poistné obdobie je 70 Sk, pričom poistným obdobím na tento účel je predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Vymeriavací základ a identifikačné údaje
Vymeriavacím základom na určenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu je úhrn vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie všetkých jeho zamestnancov za poistné obdobie, t. j. za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Ak poistné na poistenie zodpovednosti za škodu nebolo zaplatené včas a v správnej výške, zvyšuje sa o 2 % za každý aj začatý mesiac omeškania, najmenej o 100 Sk. Zaokrúhľuje sa na celé Sk smerom dolu.
Základným identifikačným údajom zamestnávateľa na účely poistenia zodpovednosti za škodu je "identifikačné číslo organizácie -- IČO". Zamestnávateľ, ktorý nemá pridelené IČO, sa na účely poistenia zodpovednosti za škodu identifikuje rodným číslom. Zamestnávateľ uvádza IČO, resp. rodné číslo na každom štvrťročnom výkaze, ako aj na prevodnom príkaze alebo poštovej poukážke pri úhrade poistného na poistenie zodpovednosti za škodu.
Štvrťročný výkaz poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania sa predkladá najneskôr v termíne splatnosti poistného na poistenie zodpovednosti za škodu pobočke Sociálnej poisťovne, príslušnej podľa sídla zamestnávateľa.
Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu odvádza zamestnávateľ na účet pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla zamestnávateľa, a to po uplynutí poistného obdobia. Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu je splatné štvrťročne v termíne splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré odvádza zamestnávateľ.
Opravný výkaz
Ak zamestnávateľ zistí chybu v predloženom štvrťročnom výkaze, pošle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne opravný výkaz. Ten sa vyhotovuje na štandardnom tlačive, ale v záhlaví sa výrazne označí, že ide o "opravný výkaz". Údaje v opravnom výkaze uvádza v správnych sumách (nie rozdielom oproti predloženým výkazom).
Platobný styk
V platobnom styku (príkaz na úhradu a poštová poukážka) zamestnávateľ povinne uvedie:
1. Variabilný symbol (VS), kde uvedie identifikačné číslo organizácie (IČO), resp. rodné číslo (RČ) , keď zamestnávateľ nemá IČO pridelené.
2. Konštantný symbol (KS) uvedie podľa charakteru platby takto:
3558 -- úhrada bežného poistného,
3554 -- úhrada poistného na základe právoplatného rozhodnutia,
0058 -- úhrada sankcií (zvýšené poistné, pokuta),
0558 -- úhrady ostatné (regres, úhrada preplatku na poistnom plnení).
3. Špecifický symbol (ŠS) na
bežné poistné (KS 3558) zamestnávateľ identifikuje obdobie, za ktoré poukazuje platbu špecifickým symbolom, ktorý je najviac päťmiestny (napr. 12002 za prvý štvrťrok 2002, 22002 za druhý štvrťrok 2002, 32002 za tretí štvrťrok 2002, 42002 za štvrtý štvrťrok 2002),
dlžné poistné na základe právoplatného rozhodnutia (KS 3554) zamestnávateľ identifikuje poukazovanú platbu uvedením špecifického symbolu, ktorým je číslo príslušného platobného výmeru, resp. rozhodnutia,
sankcie -- zvýšené poistné, pokuta (KS 0058) zamestnávateľ identifikuje poukazovanú platbu uvedením špecifického symbolu, ktorým je číslo príslušného platobného výmeru, resp. rozhodnutia,
ostatné úhrady (úhrada vyplývajúca z uplatnenia práva Sociálnej poisťovne na náhradu vyplatených plnení -- regres, úhrada preplatku na poistnom plnení -- KS 0558) zamestnávateľ identifikuje poukazovanú platbu na úhradu vyplývajúcu z uplatnenia práva Sociálnej poisťovne na náhradu vyplatených poistných plnení -- regres-- uvedením čísla regresu a na úhradu preplatku na poistnom identifikuje poukazovanú platbu uvedením čísla predpisu preplatku poistného plnenia.
Zamestnávateľ so samostatnými mzdovými učtárňami
Zamestnávateľ (právnická osoba s prideleným IČO), ktorý má vnútroorganizačné jednotky so samostatnými mzdovými učtárňami, predkladá štvrťročný výkaz úhrnom za celý subjekt. Súčasne so štvrťročným výkazom predkladá prílohu, v ktorej za jednotlivé vnútroorganizačné jednotky špecifikuje:
adresu vnútornej organizačnej jednotky podľa sídla mzdovej učtárne, počet zamestnancov, vymeriavací základ, sadzbu poistného, poistné, zvýšené poistné, poistné spolu.
Poistné odvádza aj úhrnom za celý subjekt pobočke Sociálnej poisťovne, príslušnej podľa sídla zamestnávateľa; termínom splatnosti poistenia zodpovednosti za škodu sa u týchto zamestnávateľov rozumie posledný termín určený na výplatu mzdy vo vnútorných organizačných jednotkách zamestnávateľa.
Povinnosti pri uplatňovaní nárokov za škodu
Fyzické osoby
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu zistili chorobu z povolania, je povinný neodkladne oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi, u ktorého pracovný úraz vznikol, alebo u ktorého zamestnanec pracoval naposledy za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania. Podobne uplatňujú svoje nároky prostredníctvom zamestnávateľa aj pozostalí po poškodenom.
Zamestnávateľ
Zamestnávateľ, ktorý je povinný hradiť vzniknutú škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, je bez zbytočného odkladu povinný príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni poskytnúť súčinnosť potrebnú na zistenie príčin škody a výšky škody, písomne oznámiť, že nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom na vznik práva na náhradu škody, že mu vznikla povinnosť poskytnúť náhradu škody, ktorú má Sociálna poisťovňa uhradiť, a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, že bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody na súde, že škoda bola spôsobená zavineným porušením pracovných povinností v pracovnoprávnych vzťahoch, umožniť účasť na konaní o náhrade škody, ktorú má Sociálna poisťovňa uhradiť, vyhotoviť o vzniku udalosti, o jej príčinách a rozsahu škody zápisnicu, preukázať zaplatenie poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania (ďalej len "poistenie zodpovednosti za škodu") od vzniku poistenia.
Náhrada škody
Sociálna poisťovňa poskytne náhradu škody najneskôr do 15 dní od skončenia zisťovania nevyhnutného na určenie rozsahu povinnosti plniť.
Zisťovanie nevyhnutné na určenie rozsahu povinnosti je skončené, ak zamestnávateľ preukáže dokladmi skutočnosti potvrdzujúce vznik jeho povinnosti poskytnúť náhradu škody.
Sociálna poisťovňa nenahradí škodu, ktorú uhradil zamestnávateľ, alebo ktorú sa zaviazal uhradiť nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce, alebo nad rozsah právoplatného rozhodnutia o náhrade škody, ktorá vznikla vynaložením nákladov na zdravotnú starostlivosť, na dávky nemocenského poistenia a dávky dôchodkového zabezpečenia poskytované z dôvodu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
Pri uplatňovaní nárokov na plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu, môže zamestnávateľ použiť tlačivá Sociálnej poisťovne, ktoré budú k dispozícii v pobočkách Sociálnej poisťovne alebo na internetovej stránke www.socpoist.sk: Oznámenie o vzniku poistnej udalosti, Potvrdenie o strate na zárobku počas PN, Posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia.
Čo je poistná udalosť
Poistnou udalosťou je škoda na zdraví, ktorá zamestnancovi vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Druhy náhrady škody ustanovuje Zákonník práce (ZP). Sú to:
-- náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti -- je to rozdiel medzi nemocenským a priemerným zárobkom pred vznikom škody,
-- náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo po priznaní invalidného dôchodku (ID) alebo čiastočného invalidného dôchodku (ČID) -- je to rozdiel medzi nižším zárobkom dosahovaným po skončení PN s pripočítaním prípadného ČID alebo ID a priemerným zárobkom pred vznikom škody alebo rozdiel medzi invalidným dôchodkom a priemerným zárobkom pred vznikom škody. Tento druh náhrady škody sa každoročne upravuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorým sa určí percento, o ktoré sa v príslušnom roku zvýši priemerný zárobok pred vznikom škody, do výšky ktorého sa náhrada za stratu na zárobku poskytuje,
-- náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia -- je jednorazové odškodnenie na základe bodovania vyhotoveného lekárom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Hodnota 1 bodu je v súčasnosti 60 Sk, maximálna hranica náhrady škody za bolesť je 72 000 Sk a celková suma za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nesmie presiahnuť 240 000 Sk. Podľa súčasnej právnej úpravy môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia aj nad maximálne limity uvedené vo vyhláške,
-- náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením -- je náhrada nákladov, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia.
-- náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku na ktorý mu vznikol nárok a výškou dôchodku na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jeho zárobku následkom poškodenia zdravia pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania.
Ak zamestnanec následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrie, zodpovedný zamestnávateľ je povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť pozostalým:
-- náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením -- je to náhrada nákladov, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia,
-- náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom -- sú to najmä náklady účtované pohrebným ústavom, ale aj cestovné výdavky a jedna tretina nákladov na smútočné ošatenie pre najbližších príslušníkov rodiny. Náhrada nákladov na pomník podľa nového Zákonníka práce sa limituje sumou 20 000 Sk,
-- jednorazové odškodnenie sa bude poskytovať podľa nového Zákonníka práce vo výške 34 000 Sk deťom, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok, 15 000 Sk pozostalému manželovi a najmenej 15 000 v odôvodnených prípadoch aj rodičom zosnulého.
-- náhrada nákladov na výživu -- patrí tým pozostalým, ktorým zosnulý výživu poskytol alebo bol povinný poskytovať avšak len vtedy, keď nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia. Pri jej výpočte sa vychádza z priemerného zárobku zomretého a náhrada nákladov na výživu všetkých pozostalých nesmie však úhrnom prevýšiť sumu, do ktorej by prislúchala zosnulému náhrada za stratu na zárobku po skončení PN alebo po priznaní invalidného dôchodku, a nesmie sa poskytovať dlhšie ako by prislúchala náhrada za stratu na zárobku postihnutému zamestnancovi, keby nebol zomrel, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom by dovŕšil 65 rokov veku. Aj tento druh náhrady škody sa každoročne upravuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podobne, ako náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo po priznaní invalidného dôchodku.
ČO SA ZMENILO
Poistené subjekty
Podľa doteraz platného ZP bol poistený každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca, okrem zamestnávateľov, ktorí majú podľa zákona postavenie štátneho orgánu.
Podľa zákona č. 312/2001 Z. z,. bude od 1. 4. 2002 pre prípad svojej zodpovednosti za škodu poistený aj každý zamestnávateľ, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 312/2002 Z. z. o štátnej službe.
Podmienky poistenia
Doteraz boli upravené podmienky poistenia a sadzby poistného vo vyhláške Ministerstva financií SR č. 280/1993 Z. z. v znení vyhl. č. 61/1994 Z. z.
Od 1. 4. 2002 sa podmienky poistenia a sadzby poistného riadia zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 242/2002 Z. z. zákona č. 385/2002 Z. z. Podmienky a sadzby zostali rovnaké, ako boli upravené vo vyhláške ministerstva financií okrem vymeriavacieho základu na určenie poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa.
Vymeriavací základ na tento účel bude od 1. 4. 2002 rovnaký ako na určenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie (príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období vrátane náhrady mzdy).
Do 31. 3. 2002 je základom na výpočet poistného výška hrubých miezd a odmien zúčtovaných poisteným za poistné obdobie, pričom za mzdu sa podľa zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku nepovažujú náhrady mzdy.
Zbavenie zodpovednosti za škodu
Podmienky, za ktorých sa zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, zostali v podstate nezmenené.
Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu
-- úplne (v takom prípade poškodený zamestnanec alebo pozostalí nemajú nárok na žiadnu náhradu škody) alebo
-- čiastočne (v takom prípade sa náhrada škody kráti o sumu, ktorá zodpovedá miere zavinenia poškodeného zamestnanca, ktoré bolo jednou z príčin škody).
Príčiny, ktoré sú dôvodom na to, aby sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za škodu spočívajúce v zavinenom konaní poškodeného zamestnanca (zavinené porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konanie pod vplyvom alkoholu, omamných prostriedkov, ľahkomyseľné konanie), rozširujú sa o konanie pod vplyvom psychotropných látok.
Prerokovanie zodpovednosti
Rozširuje sa okruh subjektov, s ktorými je zamestnávateľ povinný prerokovať rozsah svojej zodpovednosti za škodu. Okrem poškodeného zamestnanca a príslušného odborového orgánu (s ktorými rozsah svojej zodpovednosti prerokúva aj v súčasnosti) sa tento okruh rozšíril o zástupcov zamestnancov na ochranu práce.
Druhy náhrady škody
Nový ZP pozná rovnaké druhy náhrady škody ako súčasný (za stratu na zárobku, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, za účelne vynaložené náklady spojené s liečením a náhradu vecnej škody, no na tento posledný druh náhrady škody sa v súčasnosti nevzťahuje a nebude sa vzťahovať ani po 1. 4. 2001 poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, keďže je a bude poistená len zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na zdraví zamestnanca).
Druhy náhrady škody sa rozširujú o náhradu za stratu na dôchodku.
Zmenila sa úprava náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (§ 201 nového ZP/§ 195 starého ZP). Nový ZP už neobmedzuje výpočet tejto náhrady sumou 5 700 Sk a nie je limitovaný ani dosiahnutím veku 65 rokov poškodeného zamestnanca. Vypustilo sa aj ustanovenie, podľa ktorého sa pri výpočte tejto náhrady neprihliada na zvýšenie alebo zníženie priznaných dôchodkov podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení. To znamená, že od 1. 4. 2002 sa bude pri výpočte náhrady za stratu na zárobku prihliadať na zmenu dôchodkov (aj ich valorizáciu) priznaných z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude táto náhrada za stratu na zárobku upravovať (zvyšovať), bude aj naďalej určovať osobitný predpis, no zvýšenie sa nevykoná, ak priemerný zárobok pred vznikom škody poškodeného zamestnanca, ktorý je rozhodujúci pre výpočet náhrady za stratu na zárobku, je vyšší ako trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok.
Náhrada za stratu na dôchodku (§ 202 nového ZP) je nový druh náhrady škody, (v skutočnosti je obnovený, v ZP bol upravený od r. 1975 do konca r. 1988), ktorý sa bude vypočítavať ako rozdiel medzi výškou dôchodku, na ktorý vznikol poškodenému zamestnancovi nárok a výškou (fiktívneho) dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jeho zárobku (z ktorého sa jeho dôchodok vypočíta) následkom poškodenia zdravia pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
Náhrady škody pre pozostalých zostali bez zmeny, no od 1. 4. 2002 sa zvyšujú sumy:
-- maximálna výška náhrady nákladov na zriadenie pomníka lebo dosky a na úpravu hrobu je 20 000 Sk,
-- jednorazové odškodnenie -- pozostalého manžela (manželky) sa zvýšilo zo 7 500 Sk na 15 000 Sk, odškodnenie dieťaťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, sa zvýšilo z 12 000 Sk na 24 000 Sk, a rodičov (fakultatívny nárok) sa zvýšilo zo 7 500 Sk na 15 000 Sk.
Náhrada nákladov na výživu pozostalých (§ 207 nového ZP/ § 199 starého ZP) sa oproti doteraz platnej úprave nemení. Bol ponechaný aj časový limit pre poskytovanie tejto náhrady (poskytuje sa najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom by zomretý zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku).
Pre úpravu (zvyšovanie) náhrady nákladov na výživu pozostalých platí rovnaká úprava ako pre zvyšovanie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo po priznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity. (Výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude táto náhrada upravovať (zvyšovať), bude aj naďalej určovať osobitný predpis, avšak na rozdiel od doteraz platnej úpravy zvýšenie sa nevykoná, ak priemerný zárobok pred vznikom škody zosnulého zamestnanca, ktorý je rozhodujúci na výpočet tejto náhrady, je vyšší ako trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok.)
StoryEditor