Švajčiarska dedinka Champagne sa musela vzdať svojho mena na základe rozhodnutia francúzskeho súdu.
Ako rozoznať pravé šampanské? To originálne sa predáva pod názvom Champagne, pochádzajúcim z francúzskej vinohradníckej oblasti. Ostatné, vyrobené inde vo svete, sa predávajú ako šumivé vína -- tak ich museli premenovať ich producenti. Champagne je totiž registrovaná obchodná známka a jej majiteľ, francúzsky producent Vranken, si ju stráži, čo vidieť najmä na jeho snahe chrániť exkluzivitu značky viacerými súdnymi zákazmi.
Majiteľ značky však zachádza pri svojej ochrane až do krajností. Na situáciu doplatili obyvatelia švajčiarskej dedinky Champagne, kde sa už po stáročia takisto pestuje hrozno na výrobu vína a šampanského. V dedine dokonca existuje malá pekáreň s názvom Champagne, na ktorú sa zákaz používania názvu vzťahuje tiež. Obyvatelia obce sa s tým však nechcú zmieriť a rozhodli sa o svojom probléme informovať médiá. Zaujímavé je, že Švajčiari sa musia rozlúčiť s používaním názvu svojej obce na základe rozhodnutia francúzskeho súdu, kým v Spojených štátoch takéto reštrikcie neplatia a viacero výrobcov môže predávať svoje produkty pod názvom Champagne.
Brusel vypustil džina z fľaše
Podobná exkluzivita názvu na komerčné účely je v Európe možná aj vďaka legislatíve únie. Tá v roku 1992 schválila sériu zákonov umožňujúcu ochranu názvov produktov podľa pôvodu, geografickej polohy či určitých tradičných výrobných postupov. Zákony sa uplatňujú najmä na nápoje a potraviny vyrábané a produkované vo výnimočných oblastiach a výnimočnej kvalite, aby sa zabránilo parazitovaniu na ich mene. Práve vďaka týmto zákonom sú chránené aj slovenské tradičné produkty, ako napríklad oštiepok, víno Tokaj -- po dohode s maďarskou stranou -- či najnovší prírastok v podobe Skalického trdelníka.
Na druhej strane existujú určité pomenovania a názvy, ktoré napokon zľudoveli a vyjadrujú širšie pomenovanie produktu. Tie podľa zákona chránené nie sú. Coca-Cola či Pepsi-Cola so svojimi nápojmi vytvorili skupinu ostatných kolových nápojov či nápojov s príchuťou koly, čo je bežne používaný názov bez obmedzení pre ďalších výrobcov. Podobne argumentovali slovenskí výrobcovia proti uznaniu názvu Kofola ako chránenej obchodnej známky. Podľa nich Kofola predstavuje všeobecnú kategóriu kolového nápoja, čo sa vzťahuje na viacerých výrobcov. No na súde neuspeli. Názvy svojich produktov boli nútení napokon pozmeniť, čo sa v mnohých prípadoch prejavilo v modifikácii pôvodného názvu.
Bizarnosti jedna za druhou
Podobne na tom boli aj ďalšie československé značky, keď sa viacerí výrobcovia súdili o právo používať exkluzivitu zavedených značiek. Tak sa postupne na súdoch pretriasali spory vedené o Vineu či Becherovku. V oboch prípadoch súdy potvrdili exkluzivitu pôvodným majiteľom. Zaujímavý prípad nastane aj vtedy, keď sa z názvu značky stane synonymum pre daný produkt. Na Slovensku sa napríklad pre džínsy používa synonymum rifle podľa talianskej odevnej spoločnosti.
Pri ochrane názvu alebo značky sa vyskytnú aj bizarnosti. Japonský výrobca whisky, ktorý chcel profitovať z imidžu výrobcov zo Škótska a z Írska, obišiel zákony premenovaním malej japonskej dedinky na Scotland. Na fľaši whisky vyrobenej na tomto mieste preto môže byť Made in Scotland. Prekvapivo bola v tomto ročníku súťaže o najlepšiu whisky zvolená práve tá pochádzajúca z Japonska.
Iným príkladom je Budweiser, ktorý rozdeľuje dvoch výrobcov piva už dlhé roky. O exkluzivitu značky sa súdi český a americký výrobca, preto sa české pivo predáva v Spojených štátoch pod názvom Czechweiser.
Ochrana značky a produktov sa pre mnohých výrobcov stala témou číslo jeden. Svedkami ďalšej bizarnosti sme boli nedávno aj v prípade istého mobilného operátora. V snahe o čo najdôslednejšiu ochranu zažaloval spoločnosti, ktoré v logách používajú magentu (ružovú farbu). Operátor sa svojho práva naozaj dovolal.