Žiadna lož nevzniká okamžite

Úspech pracovného stretnutia nezaručuje iba vhodne zvolené oblečenie či kvalitná prezentácia. Dôležitá je gestikulácia, mimika a celkové držanie tela. Vyjadrujeme nimi záujem či nezáujem o partnera. Dokonca bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Keď niekto klame
Hovorí sa, že kto klame, hovorí správy, ktoré nezodpovedajú skutočnosti; kto zatajuje, zamlčuje pravdu. Lož a klamanie označujú odborníci za aktívnu činnosť, zatajovanie zasa za pasívny postup. "Pravé pocity sa zjavujú na tvári o niečo skôr, než povieme slová. Falošné pocity nasledujú pred slovami. Pri rozhovore je preto potrebné všímať si celkový výraz tváre, pohyb kútikov úst, vrásky na čele, pohyby obočia smerom hore a dolu, zreničky a ich zafarbenie či ,iskričky‘,“ uvádza do problematiky psychologička, lektorka a konzultantka spoločnosti elem Ľubica Mižičková.
Nie je podľa nej nijakou zárukou pravdy, ak sa vám niekto pozerá priamo do očí. A naopak rozšírené zreničky môžu mať aj čestní ľudia v situáciách, keď majú strach, že by mohli byť považovaní za klamárov a takisto aj pri vzrušení. A nezáleží na tom, či ide o radosť alebo strach. "Spoľahlivejším znakom prípadného klamania je napríklad skutočnosť, že nepravé pocity (napríklad pri lži) sa môžu odzrkadliť na tvári tým, že začne byť asymetrická - nakrivo sťahujeme ústa, jedno oko je väčšie ako druhé, vrásky na čele sú asymetricky rozdelené. Aj prekvapenie a zdesenie sa dajú ľahko predstierať - pri prekvapení otvoríme doširoka oči, pri zdesení zvraštíme čelo. Tieto pocity sú však skutočné, ak sa prejavia okamžite. Ak sú predstierané, spravidla sa prejavia neskôr, pretože potrebujeme na ich vyvolanie dlhší čas,“ upozorňuje Ľubica Mižičková.
Práve reakcie, ktoré trvajú dlhšie ako päť - sedem sekúnd, svedčia o nepretržitých pocitoch, teda za istých okolností o lži.
V tejto súvislosti je zaujímavé odporúčanie Arthura Schopenhauera. Ak si podľa neho myslíme, že niekto klame, správajme sa tak, ako keby sme mu verili. Tým ho povzbudíme, aby klamal ešte smelšie a napokon sa prezradí.
Gestikuláciu ovládnete ťažko
Reč tela vie byť aj zradná v tom, že niektoré gestá robíte podvedome. "Gestikuláciu totiž takmer vôbec nie je možné ovládať. Môžete sa o to vedome pokúsiť, až keď niektorý posunok, ktorý pri prejave používate, na sebe spozorujete a začne vám prekážať,“ hovorí konzultantka a lektorka Prvej marketingovej spoločnosti Miriam Veterníková. Z dlhodobých prieskumov vyplýva, že najviac si dokážeme ustrážiť tvár a vypestovať jej výraz, ktorý neprezradí naše nežiaduce emócie. Ak vaša tvár a ostatné gestá potvrdzujú to, čo hovoríte, pôsobíte dôveryhodne. "Naopak, ak gestikulácia a výraz tváre sú v rozpore s tým, čo hovoríte, môžete vyznieť falošne, akoby ste klamali alebo sa pretvarovali. Vaše okolie je pritom veľmi citlivé na takýto nesúlad,“ hovorí Miriam Veterníková.
Neutrálna východisková pozícia má podľa psychologičky, lektorky a konzultantky spoločnosti elem Ľubice Mižičkovej vyzerať takto: Sedíme na jednej tretine stoličky, za sebou máme priestor na odloženie kabelky či tašky. Stehná máme vodorovne s podlahou, nohy pevne položené na podlahe, neprekrižujeme si ich, neposúvame pod stôl ani si ich nedávame za nohy stoličky. Chrbát máme vystretý, ruky voľne položené na stole pred sebou, lakte však na stôl nedávame. Ak pociťujeme stres či nervozitu, nenápadne jemne tlačíme končekmi prstov do pera, čím sa môžeme zbaviť prebytočného napätia.
Ústup z pozícií
Ak nepotrebujete či nechcete ustúpiť pri rozhovore z vlastnej pozície, držte si ju až do konca. "Váš partner si napríklad odsadol od stola, posunul stoličku, oprel sa o operadlo a prestal zrkadliť vašu pozíciu. Vtedy by ste mali spozornieť. Začína vám niečo nevedome dávať najavo. Môže ísť o nesúhlas, netrpezlivosť, odmietanie, snahu o nadradenosť, alebo aj o ústup. Záleží to na jeho celkovom výraze, pohľade očí, mimike a použitých gestách. Predstieranie záujmu je totiž najčastejšou formou nátlaku a manipulácie. Ak si vtedy človek, s ktorým sa zhovárate, napríklad upratuje veci na stole, pozerá sa na hodinky, dáva si dole okuliare, pôsobí dojmom, akoby sa chystal odísť. Vtedy je vhodné spýtať sa ho, či sa naozaj chystá rozhovor ukončiť, naznačuje to, alebo sa vám to iba zdá,“ dodáva Ľubica Mižičková.
Pri rozhovoroch je možné vnímať prevahu aj vo vertikálnej rovine. Kto má oči vyššie, má v komunikácii prevahu. Vertikálna pozícia tela sa kvalifikuje na základe výšky očí medzi komunikujúcimi. Preto si napríklad dospelí pri komunikácii s deťmi čupnú, aby dieťa získalo pocit rovnocenného partnera. Ak hosť vstupuje do vašej kancelárie, vždy sa postavte a choďte mu v ústrety. Vytvoríte tak pozíciu, pri ktorej sa dostanete do jednej roviny. Naznačuje to akceptovanie daného človeka a partnerstvo. Ak vediete rozhovor s niekým, kto je nahnevaný, snažíte sa usadiť ho a tým získať prevahu. Vytvárate na dotyčného tlak. Partnera v rozhovore to môže oslabiť, alebo, naopak, ešte viac posilniť, spustiť konflikt.
Reč tela na tréningoch
Podľa toho ako človek stojí, ako sa pohybuje, gestikuluje, ale aj podľa toho ako sa tvári môžeme spoznať v akom je rozpoložení a čo sa mu preháňa hlavou. Preto sa mnohé firmy snažia svojich zamestnancov pripravovať aj po stránke neverbálnej komunikácie. "Vďaka tréningu vedia z reči tela vyčítať náladu obchodného partnera alebo zákazníka, môžu sa lepšie prispôsobiť jeho nálade a napríklad včas ukončiť rozhovor, či zmeniť tému", uvádza HR manažérka spoločnosti Electro World SR Andrea Markus. Reč nášho tela podľa nej naznačuje záujem aj pomocou otvorenejšej komunikácie, čiže tým, že nemáme prekrížené ruky ani nohy a naše kolená smerujú na partnera. Signálom záujmu je aj mierne predklonené telo, hlava naklonená nabok, vysunutá brada, intenzívnejšie očné kontakty a sústredený výraz tváre.