Ak má byť človek z rastlinnej stravy živý a zdravý, musí vedieť, čo si dať na tanier. Stať sa vegetariánom neznamená iba zabudnúť na mäso. Aj vegetariánstvo má totiž svoje pravidlá...
Mnoho začínajúcich vegetariánom robí rovnakú chybu: vynechávajú mäso a začnú sa živiť nevyváženou stravou, ktorá im neposkytuje všetky dôležité živiny, a napokon sa môže stať, že po nejakom čase priberú na váhe. Pri vegetariánstve treba dodržiavať isté zásady. V prvom rade treba kombinovať a vyvážiť stravu tak, aby organizmu nechýbali životne dôležité látky: cukry, tuky, bielkoviny, minerály, stopové prvky, vitamíny a vláknina. Aj keď už existujú mnohé predajne špecializované na zdravú výživu, predsa je len pre mnohých z nás pohodlnejšie vložiť kurča na pekáč či steak na panvicu a pochutiť si na ňom. Avšak tí, čo to skúsili, takúto stravu jednoznačne odporúčajú: údajne sa im zlepšila pleť, nekazia sa zuby, dokonca pociťujú príval novej energie. Tí, ktorí holdujú práve dochrumkava upečenému mäsku, si však neodpustia otázku: Naozaj je vegetariánska strava zdravšia? Nemôžu pri takejto strave chýbať bielkoviny?
Komu veriť?
Všeobecne dnes obsahuje strava viac bielkovín, než ich človek naozaj potrebuje. Ich nadbytok potom spôsobuje poškodenie obličiek a prekyslenie organizmu, ktoré býva príčinou mnohých chorôb, vrátane nádorového bujnenia. To však neznamená, že by bolo lepšie všetky bielkoviny zo stravy vyškrtnúť. Naopak, ich primerané množstvo telo potrebuje na výstavbu tkanív, obnovu hormónov a enzýmov. Odporúčaná dávka je 1 g bielkovín na 1 kg telesnej hmotnosti.
Dietológovia vedú vášnivé debaty o bielkovinách. Zástancovia živočíšnej stravy tvrdia, že plnohodnotné bielkoviny môže človeku poskytnúť iba mäso, mlieko, vajcia. Vegetariáni, naopak, vychvaľujú sóju, fazuľu, obilie... Komu teda veriť? V minulosti sa tvrdilo, že rastliny nemôžu byť pre človeka plnohodnotným zdrojom bielkovín, pretože v rastlinnej ríši nie sú zastúpené všetky aminokyseliny, základné stavebné jednotky bielkovín. Skúsenosti mnohých vegetariánov už tieto tvrdenia vyvrátili. Milióny ľudí živočíšne produkty nejedia, ale pritom sú zdravší a žijú väčšinou dlhšie než populácia konzumujúca mäso. Do určitej miery tomu môže prispieť aj prísnejšia životospráva vegetariánov. Často sú totiž abstinentmi a nefajčiarmi.
Rozhodnúť sa musí každý sám
Na otázku: "Prečo nepijete mlieko?" vegetariáni radi odpovedajú: "Videli ste, aby mláďa opice pilo mlieko slonice? Salo by vari levíča mlieko od žirafy? Prečo by teda človek mal piť kravské mlieko? Okrem toho v prírode sa mliekom neživí žiadny dospelý tvor. To si vymyslel človek a dopláca na to..." Pre bielkoviny, vápnik a vitamíny A a B2, ktoré sú v mlieku obsiahnuté, mu mnohí prisudzujú vo výžive nezastupiteľné miesto. Lenže mlieko je zradné... Môžeme si ho dopriať občas, ale určite nie je zdravé sa ním živiť. Dnes pribúda dôkazov o tom, že mlieko má vplyv na zahlieňovanie organizmu. Týka sa to predovšetkým dýchacích ciest a mliečnych žliaz. Navyše pribúda alergií na kravské mlieko a výrobky z neho. Do určitej miery je to aj tým, že ubúda dojčených detí. Ak nie je dieťa odchované materským mliekom, sliznica jeho čreva sa stretáva s kravským mliekom skôr, než stačia dozrieť. To má za následok vznik mnohých alergií na kravskú bielkovinu a dokonca môže viesť k vzniku nádorov.
Vajíčka ako zárodky živočíchov vegetariáni väčšinou nejedia. Aj tu však existujú výnimky -- ovo-vegetariáni. Vzhľadom na vysoký obsah cholesterolu je zdravšie konzumovať vajec čo najmenej. Odporúča sa jedno až dve týždenne.
Výber stravy je do určitej miery daný etnickými zvykmi, výchovou, zdravotným stavom a v neposlednom rade aj chuťou. Určitý druh stravy nám nikto nemôže zakazovať, ani nás k nemu nútiť. Každý poznáme svoje dôvody a zásady, a preto závisí len od nás, čím sa budeme živiť. Dôležité je, aby sme boli zdraví, spokojní a aby nám chutilo.
Argumenty oponentov
Vitamín B12 a železo považujú oponenti vegetariánov za svoje hlavné triumfy. Tvrdia, že u všetkých vegetariánov sa časom prejavuje ich nedostatok. Je však známe, že tento jav sa netýka iba vegetariánov. Navyše sa obidve látky v rastlinných produktoch vyskytujú. Len treba vedieť, v ktorých. Zdrojom vitamínu B12, ktorý potrebujeme na zabezpečenie krvotvorby a účinnej imunity organizmu, nie je iba pečeň, obličky, mlieko a vajíčka, ale aj morské riasy a sójový syr. Vitamín B12 je všade tam, kde sa vyskytujú baktérie. Napríklad v kvasenej zelenine. Ak vegetariáni konzumujú kvasenú kapustu, nemusia sa nedostatku tohto vitamínu obávať. Potrebná denná dávka sa podľa veku človeka odlišuje, v zásade je však pomerne nízka.
Pravdou je, že na železo je veľmi bohaté červené mäso. Naše telo je dokonca schopné spracovať železo z mäsa lepšie než z rastlinnej potravy. Z mäsa využijeme až 15 percent, zatiaľ čo zo zeleniny iba 3 percentá železa. Aby sme sa nedostatku železa vyvarovali, treba jesť dostatočné množstvo potravín, ktoré ho obsahujú. Sú to predovšetkým strukoviny, špenát, celozrnný chlieb a chlieb s otrubami. A ešte jedna rada vegetariánov: vstrebávanie železa podporuje vitamín C. Preto je výhodné zapíjať obilniny pomarančovou šťavou. Ak sa skúseného vegetariána opýtate, čo raňajkuje, často sa stretnete s odpoveďou: kašu z ovsených vločiek a džús. Z rovnakého dôvodu je dobré pridávať citrónovú šťavu do jedál z fazule a zeleninových šalátov.
Ale pre nás všetkých by malo platiť, že "nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili".