Tri roky viedol Sony Ericsson aj v Česku, teraz sa chce koncentrovať už len na Slovensko. Život bez mobilného telefónu si už nevie pedstaviť, nie je však jeho otrokom. Robert Fleischhacker v seriáli profilov HN.

Niektorí ľudia sú doslova otrokmi vlastného mobilu. Ako ho vnímate vy?
Za posledné roky je to asi najintenzívnejšie používaný komunikačný nástroj a záleží len na ľuďoch, do akej miery sa stanú jeho otrokmi. Nie každý z tých "závislých" ho potrebuje do takej miery, ako si sám vsugeroval. Ja sa snažím tieto veci limitovať.
Dokážete teda svoj telefón aj vypnúť?
Áno, keď chcem oddychovať, na dovolenke. Viem stráviť dva, tri dni bez toho, aby som ho používal, aj keď som prechádzal fázami, keď som si to nevedel predstaviť. Potom som zistil, že každý je nahraditeľný a navyše, keď neustále priebežne riešite nejaké pracovné úlohy, tak si vôbec neoddýchnete.
A čo predstava, že by ste ho vôbec nemali?
Tak to už nie. Patrí k súčasnej úrovni komunikačných technológií a určite je to užitočná vec.
Ste typom človeka, ktorý potrebuje mať vždy najhorúcejšiu novinku?
Nemôžem si dovoliť používať dva roky starý mobil. Nie som ten typ človeka, ktorý by za každú cenu musel mať najnovší hit, no na druhej strane naše nové telefóny používam, snažím sa vyskúšať všetky funkcie, ktoré do nich pridávame, je to súčasť mojej práce. Aj keď v praktickom živote by som niektoré z nich nevyužíval.
Pracovali ste ako šéf Sony Ericsson pre Slovensko aj Česko, teraz ste sa zamerali už len na Slovensko. Prečo?
Dôvodov bolo viac. Naozaj to bolo fyzicky ťažko zvládnuteľné. Pôvodný zámer bol zotrvať na tejto pozícii jeden rok, nakoniec to boli tri. Z osobného hľadiska sa najmä veľmi frekventované cestovanie ťažko zvláda. Navyše obe krajiny sa za posledné roky veľmi vyvinuli, takže naše pôsobenie v nich sa výrazne posunulo vpred. Vyžiadalo si to cielené zameranie tak na Česko, ako aj Slovensko, na operatívne riešenie problémov spojených s rastúcim obchodom. Robiť tak súčasne v dvoch krajinách nie je možné.
Na prvý pohľad by sa to však z hľadiska vývoja vašej kariéry mohlo zdať ako krok späť.
Je otázne, čo si kto predstavuje pod svojou kariérou. Nemyslím si, že pre každého musí byť najdôležitejší rast na hierarchickom rebríčku. Pre mňa je podstatné robiť to, čo mám na starosti dobre a pokiaľ to mám robiť dobre, potrebujem dostatok času a musím sa veciam venovať do hĺbky. Pri plochej organizačnej štruktúre musím veľa úloh riešiť osobne, čo je pri dvoch krajinách a veľkom počte klientov zložité. Som vo firme už sedem rokov, od začiatku na riadiacej pozícii. Postup v hierarchii je v takom prípade spojený s pôsobením mimo Slovenska čomu svoju rodinu nie som ochotný vystaviť.
Spomenuli ste prudký vývoj trhu. Čo bolo pre toto obdobie charakteristické aj v porovnaní s Českou republikou?
Obe krajiny sú porovnateľné, penetrácia prekročila 100 percent. To sa udialo v posledných dvoch, troch rokoch, a tak to teraz nebude už o získavaní nových zákazníkov, ale o udržaní ich lojality. Dôležité je, aby operátori prinášali nové programy, tarify, služby, aby to nebolo len o hlase, ale aj o dátach. Tam je budúcnosť tvorby ziskov. Spotrebitelia budú čoraz viac kupovať dátové služby, sú čoraz lacnejšie, zlepšuje sa ich dostupnosť aj v menších mestách. Napríklad mobilný internet a televízia sú veľmi atraktívne služby.
My sme začali prinášať oveľa viac produktov, osvojili sme si podznačky Sony (Walkman a Cybershot), čo bol dobrý krok. Takže trh rástol nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. Aj zo strany výrobcov telefónov, ktorí dodávajú čoraz modernejšie a výkonnejšie prístroje. Je tu stále veľký priestor dotiahnuť ďalej už existujúce technológie. Telefón sa stane ešte dokonalejším audiovizuálnym prístrojom. Bude komplexným multimediálnym zariadením s hlasovými, textovými, obrazovými a so zvukovými službami, ktoré budú on-line.
Využije ich vôbec bežný používateľ, ktorý ani dnes nepotrebuje všetky funkcie, ktoré už mobilné telefóny ponúkajú?
Je pravda, že ľudí, ktorí využívajú možno 20 percent z funkcií telefónov, je veľa. Často ich ku kúpe najmodernejšieho modelu ťahá najmä marketing a vzájomné porovnávanie. Ale hlavne mladí používatelia majú blízko k najmodernejším technológiám a keď ceny prístrojov, ktoré ich obsahujú, klesnú do pásma okolo 6- až 8-tisíc korún, stanú sa pre nich dostupné. Už dnes by ich radi aktívne používali, limitujúcim faktorom je však práve cena.
Kedy to bude?
Keď si vezmeme, že životnosť telefónu je zhruba rok, rok a pol, tak ku koncu tohto cyklu si dokážete kúpiť špičkový telefón aj za výhodnú cenu. A máte tak k dispozícii technológie, ktoré sú stále aktuálne. Slušné telefóny pod 10-tisíc korún už sú a budú čoraz prístupnejšie.
Viac ako 100-percentná penetrácia znamená, že sa zlatý vek výrobcov mobilov končí?
Rozhodne kvantitatívne nárasty nebudú také, ako doteraz, medziročne sa odhadujú na úrovni okolo 3 -- 4 percent. Už pôjde skôr o výmeny, aj keď, samozrejme, predaj zostane zachovaný. Už aj z toho dôvodu, že trendom je skracovanie obdobia používania mobilov z 24 na 18 mesiacov. Pokiaľ si totiž budú chcieť operátori udržať klientov v tvrdom konkurenčnom boji, budú musieť siahnuť nielen po nových lacnejších službách, ale aj po možnosti častejšej výmeny aparátov. Priestor na rast je aj v ich snahe presmerovať ľudí z predplatených služieb na postpaidové tarify.
Aký má pre vás význam priamy predaj telefónov v porovnaní s jeho realizáciou cez telekomunikačné spoločnosti?
Slovenský trh je vyslovene zameraný na predaj cez operátorov, tvorí až 90-percentný podiel. V tom je snáď najvýznamnejší rozdiel v porovnaní s Českom, kde voľný predaj nedotovaných telefónov tvorí až 20-percentný podiel. Je to svojím spôsobom fenomén v našom regióne, pretože všade inde osciluje okolo desiatich percent.
Zmeniť to môže prehodnotenie dotačnej politiky. Ak by sa dotácie na mobily znížili, nemali by ľudia takú motiváciu siahať po nich a voľný predaj by narástol. V najbližších rokoch však pravdepodobne významná zmena nenastane.
Prejavil sa nejako v tomto smere príchod O2?
Na celkových predajoch to necítime. Trh má určitú kapacitu, takže došlo len k jeho prerozdeleniu. Pre koncového zákazníka to však má svoje pozitíva, ostrejší konkurenčný boj prinesie nižšie ceny.

Kto je Robert Fleischhacker
Robert Fleischhacker vyštudoval vysokú školu ekonomickú. V rokoch 1992 až 1997 pracoval pre slovenskú Pepsi Colu, do roku 2000 ako Sales Director v pobočke americkej farmaceutickej spoločnosti Bristol Myers Squibb. V roku 2000 nastúpil do spoločnosti Ericsson na pozíciu vedúceho divízie mobilných telefónov. Po vzniku spoločnosti Sony Ericsson v októbri 2001 zaujal miesto riaditeľa jeho zastúpenia v SR, od roku 2004 zastával pozíciu riaditeľa českej aj slovenskej pobočky Sony Ericsson. V súčasnosti sa opäť zameriava len na slovenský trh.