Nikto z nás by nechcel zažiť situáciu, keď sa dozvie, že nové bývanie, za ktoré zaplatil nemalú sumu, nie je jeho. Prípadne, že ho okrem neho, "vlastní" aj niekto iný. Takéto podvody vôbec nie sú zriedkavé, hoci podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru SR Marty Bujňákovej občania sa už učia byť opatrnejší. Žiaľ, prispôsobili sa tomu aj páchatelia a v súčasnosti používajú sofistikovanejšie metódy. Prevencia je, samozrejme, najlepším liekom, ale čo robiť, ak je už neskoro a vy ste zostali tak bez peňazí, ako aj bez bytu? Na túto a ďalšie otázky sa Hospodárske noviny spýtali polície.
Čo robiť, ak vás podviedli? V prvom rade musíte podať trestné oznámenie. Tým sa začne celá trestnoprávna mašinéria, na ktorej konci (po vynesení právoplatného rozsudku) by ste sa mohli domôcť svojich peňazí. Dôležité je podať žiadosť o náhradu škody, to je žiadosť, aby súd vo svojom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť vzniknutú škodu. Aby bola do rozsudku zapracovaná, musíte ju podať najneskôr v deň ukončenia vyšetrovania. Na základe právoplatného rozsudku potom môžete vymáhať škodu pomocou exekútora. V prípade, že by súd v rozsudku váš nárok na náhradu škody neuznal, môžete podať žalobu na páchateľa a vec doriešiť v občianskoprávnom konaní. Žalobu je potrebné podať ihneď po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, prípadne aj skôr. O výsledku súdu rozhoduje viacero faktorov, napríklad znenie podpísanej zmluvy či charakter podvodu, preto sa nedá presne odhadnúť šanca poškodeného, či dostane svoje peniaze späť.
Pozor na podvodníkov
Akými spôsobmi najčastejšie dochádza k takýmto podvodom? Podľa Bujňákovej ide najmä o skutky, pri ktorých podvodníci používajú falošné či ukradnuté doklady (preukaz totožnosti a list vlastníctva na skutočného majiteľa) a predávajú cudzí byt. Obyčajne si ho najprv prenájmu od reálneho vlastníka a následne podajú inzerát, že potrebujú predať byt z rodinných dôvodov. Rýchlo a lacno. Na dôveryhodnosti inzerátu pridávajú zverejnené čísla na mobil, pri ktorých však nie je problém zamedziť odhaleniu. Zvyknú si vyberať kupcov, ktorí rovnako ako oni potrebujú urýchlene riešiť bytovú otázku, avšak v opačnom garde. S klientom spíšu kúpno-predajnú zmluvu, podajú návrh na vklad do katastra, overia podpisy u notára a potom inkasujú peniaze. Tie žiadajú v hotovosti. Po zaplatení odovzdajú kľúče novému "majiteľovi" a ten sa o podvode dozvie, až keď mu na dvere zaklope skutočný majiteľ, ktorý si príde urgovať nájomné či vybrať poštu.
Predaný viackrát
Niekedy byt predáva aj skutočný majiteľ, avšak predáva ho viacerým osobám. Prípadne páchateľ disponuje pravým splnomocnením majiteľa. Vtedy najčastejšie ide o predaj bytu starších ľudí, ktorí o transakcii ani nevedia a môžu preto skončiť na ulici (pokiaľ bolo splnomocnenie pravé, je ťažké zabrániť ich vysťahovaniu). Stávajú sa aj prípady, keď podvodníci predávajú byt v bezpodielovom vlastníctve. Zmluvu o predaji spoločného majetku musia podpísať obaja. Partner, bez ktorého vedomia bol byt predaný, sa potom môže domáhať svojich práv a dať vyhlásiť kúpno-predajnú zmluvu za neplatnú. Pri podvodných metódach predaja bytov zohráva dôležitú úlohu spôsob overovania podpisov zmlúv u notára. Notári, respektíve ich pracovníci, si často poriadne neoveria totožnosť osoby, ktorej podpis overujú, čím im v podstate umožnia vykonať trestný čin.
StoryEditor