Maloobchod s potravinami
Predajňa má štyri pracovníčky, ročný obrat je okolo 1,2 mil. Sk. V súvislosti s eurom musí zabezpečiť duálne zobrazovanie cien. Keďže v maloobchode dochádza k zmenám cien často, ich duálne zobrazovanie neprinesie výrazné zvýšenie nákladov. Náklad skôr vyvolá odblokovanie pracovníčky, ktorá bude fyzicky robiť duálne oceňovanie. Priamy náklad obchodu vyvolá aj zmena registračných pokladníc -- staršie typy bude potrebné vymeniť za nové (od 9- do 15-tisíc Sk). Novšia pokladnica sa dá prispôsobiť konverzii na euro bez softvérovej úpravy, potrebný je len zásah servisného technika (vyjde asi do troch tisíc korún). Keďže dodávatelia aj odberatelia firmy sú iné podniky a firma neprijíma hotovostné platby, v tomto smere náklady nevzniknú.
Živnostník autodopravca
Robí medzinárodnú kamiónovú prepravu v EÚ, vnútroštátna tvorí dve percentá. Má šesť kamiónov a ročný obrat asi 20 mil. Sk. Až 99 percent príjmov je v eurách. Naopak, platby v eurách predstavujú 70 percent, zvyšné sú v korunách (platby za mzdy a ostatné prevádzkové náklady). Keďže musí používať obe meny, má v banke devízový účet v eurách. Ročné poplatky za jeho vedenie s poplatkami za platby z účtu sú asi 40-tisíc Sk. Ďalšie náklady predstavuje konverzia eura na koruny kvôli uhrádzaniu korunových platieb -- konvertovať musí asi 30 percent obratu. Vznikajú finančné transakčné náklady, ktoré zahŕňajú rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou devíz, a rôzne poplatky za výmenu -- odhadom je to asi 48-tisíc Sk ročne. Po konverzii na euro firma odhaduje úspory na 0,5 percenta obratu. Očakáva i zjednodušenie účtovníctva, keďže už nebude účtovať kurzové rozdiely a zruší aj niektoré devízové účty.
Hotel a reštaurácia
Hotel zameraný na agroturistiku spolu s gastronómiou má kapacitu asi dve desiatky lôžok, reštaurácia okolo 50 miest a vínna pivnica 35. Vyťaženosť je asi 60 percent. Má šesť zamestnancov, ročný obrat v hoteli 840-tisíc Sk, v reštaurácii 3,6 mil. Sk. Väčšinu návštevníkov tvoria Maďari a Česi, ktorí platia spravidla kartami. V zariadení možno platiť aj cudzou menou, ktorá sa v banke ukladá na devízový účet alebo konvertuje na koruny. Hotovostné tržby v cudzích menách predstavujú zanedbateľnú časť obratu. Podnik využíva komplexný informačný systém na vedenie skladových zásob, účtovníctva a registračnej pokladnice. Elektronická registračná pokladnica je na báze PC, kde je súčasťou PCI karty aj fiškálny modul. Jeho zmena si pri prechode na euro vyžiada zásah len do softvérového vybavenia informačného systému podniku (odhad maximálne do 3-tisíc Sk). Duálne zobrazovanie cien bude potrebné tak v reštaurácii, ako aj na hoteli.
Predavač na trhu
Pôjde o dva varianty. V prvom ide o fyzickú osobu, ktorá predáva na stánku svojpomocne dopestované alebo prebytočné agroprodukty či doma zhotovené výrobky. Je to nepravidelný predaj, a vtedy fyzická osoba nie je povinná evidovať tržby v pokladnici ani viesť účtovníctvo. Takýto predavač nebude musieť duálne zobrazovať ceny a pri zavedení eura mu nevzniknú priame dodatočné náklady ani priame výhody. Iný je prípad živnostníka alebo podnikateľa predávajúceho na trhových miestach. Ten už bude musieť zabezpečiť dvojité zobrazenie cien. Keďže na týchto miestach sa používajú spravidla najlacnejšie pokladnice, ktorých softvér sa nedá prispôsobiť na dvojité ceny, dodatočné náklady vzniknú zaobstaraním novej registračnej pokladnice, takej, aby bola schopná pracovať s duálnymi cenami.
Priemyselný podnik
Spoločnosť v 100-percentnom vlastníctve domácich fyzických osôb má obrat 12 mil. Sk, je v nej 12 zamestnancov a vyrába produkty z plastov. Prevažnú časť tvoria subdodávky do zahraničia. Náklady spojené so zahraničným platobným stykom vznikajú pri nákupe materiálu (zo zahraničia) a pri predaji výrobkov. Podnik sa snaží čo najviac eliminovať kurzové straty tzv. prirodzeným hedgingom. Väčšina platieb za materiál prebieha v eurách. Najvyššie kurzové straty mu vznikajú pri výplate miezd, keďže sú v korunách, pričom ceny väčšiny výrobkov (60 percent ide na vývoz) sú stanovené v eurách. Zavedenie eura prinesie podniku výhody ušetrením transakčných nákladov a nákladov na vedenie devízového účtu -- dovedna asi 100-tisíc Sk (okolo 0,5 percenta obratu) a nepriame výhody v odstránení kurzového rizika. Podnik teda neočakáva nevýhody, keďže vďaka využívaniu externého účtovníka neprevádzkuje ani informačný systém. Netýka sa ho ani duálne zobrazovanie cien. Náklady týkajúce sa zmeny hotovosti, ako aj duálneho obehu, budú zanedbateľné, pretože väčšina platieb je bezhotovostných. Podnik očakáva aj úsporu nákladov kurzového rizika pri výplate miezd i v dôsledku zjednodušenia účtovníctva.