Na Slovensku budete koncertovať prvý raz v kariére. Ste nervózny?
v porovnaní s českou časťou turné, ktorú som absolvoval minulý mesiac, očakávam nižší počet ľudí. Keďže som na Slovensku ešte nikdy nehral a v slovenských médiách sa nevyskytujem tak často ako v českých, tak si nemyslím, že sa lístky vypredajú do posledného miesta.
Naháňajú vám strach poloprázdne koncertné sály?
Nie, pretože to je niečo, čo nemôžem sám ovplyvniť, tak načo sa tým vôbec zaoberať?
Čo vás po dvadsiatich rokoch plodnej kariéry v Česku podnietilo prísť na Slovensko?
Žiadosti od slovenských fanúšikov neutíchali, a tak sa mi zdalo vhodné zájsť v rámci turné aj k východným susedom. Zároveň som svojím rozhodnutím chcel predísť vzniku fám, že mám napríklad negatívny vzťah k Slovákom. Stále hovorím, že som sa narodil ako Čechoslovák. Slováci sú mi blízki, sú časťou mojej mladosti a môjho detstva. V prvom rade išlo o to, aby som konečne potešil svojich slovenských fanúšikov, poďakoval sa im za to, že kupujú moje cédečka, a dokázal, že mám k Slovensku vrelý vzťah.
Kto sú vaši fanúšikovia na Slovensku?
Priznávam sa, že netuším, kto tvorí moju fanúšikovskú základňu na Slovensku. Koncerty u vás sú pre mňa krokom do neznáma, nechám sa prekvapiť.
Na turné ste sa vybrali po štyroch rokoch, neistí, ako dopadne. Napokon na koncerty prišlo tridsaťpäťtisíc ľudí, no nekomentoval ich ani jeden kritik. Prečo médiá o koncertoch mlčali?
Tí, ktorí celý život púšťajú do sveta informácie, že moji fanúšikovia sú násilnícka nevychovaná banda, by šli proti sebe, keby museli napísať, že sa na mojich koncertoch zišli tolerantní ľudia a vládla tam absolútne pokojná atmosféra. Takéto typy informácií sa však málokomu hodia.
Mnoho interpretov si počas vysiľujúcich turné "pomáha“ alkoholom alebo inými drogami. Čo drží na nohách vás?
Práve preto, aby som koncertovanie zvládol z psychickej i fyzickej stránky, spravil som medzi vystúpeniami v Česku a na Slovensku mesačnú prestávku. Potreboval som nabrať sily. Tri koncerty za sebou nejako prežijete, ale predstava, že by ste ich mali odohrať dvadsať, je skutočne desivá. Stáť sám na pódiu, byť stredobodom pozornosti tisícok ľudí vyžaduje veľkú dávku energie. Ak si jej výdaj neviete rozumne rozdeliť, môže vás to zničiť.
Existuje dôvod, ktorý by vás dotlačil i do komerčne atraktívnejších, dlhšie trvajúcich koncertných šnúr?
Ak by napríklad umierali moje deti, asi by som rozmýšľal menej slobodne ako teraz. Kým však nemusím, nebudem robiť hudbu hlavou, ale srdcom. Ovácie publika, rovnako ako ďalšie dobré veci, si treba dávkovať postupne a v primeraných množstvách. Keby som bol interpret, ktorý nedokáže bez potlesku žiť, určite stojím na pódiu častejšie. No rozhodol som sa radšej si naplno vychutnať pár vystúpení a spraviť z nich udalosť pre mňa i pre poslucháčov. V prípade, že by som potreboval znásobiť svoje zisky, našiel by som si radšej inú prácu. Kvôli peniazom by som svoj hudobný štýl nezapredal.
Vaše koncerty však bývajú aj efektne nablýskané, s bohatými pyrotechnickými dekoráciami, svojím spôsobom až estrádne...
Keďže koncertujem pred početným publikom len raz za pár rokov, chcem vystúpeniam tohto druhu dopriať primeranú pompéznosť. Nech je zábava. Prečo to nespraviť? Nežijeme predsa v krajine ušliapaných eg, tak si to všetci užime. Myslím si, že ohňostroje neuškodia nijakej šou.
Čo si vy viac užívate - megalomanské podujatia, alebo komorné vystúpenia s gitarou a harmonikou, ktoré tiež nechýbajú vo vašom repertoári?
Naposledy som si úžasne vychutnal koncert v pražskom divadle Kalich, kde sme vystupovali traja a hrali sme pre štyristopäťdesiat ľudí. Veľkolepé šou robím len zriedka, a práve preto si dokážem užiť aj tie. Neunavujú ma ani neznechucujú. Kým mám toľko fanúšikov, že naplnia haly, tak prečo nevystúpiť aj tam? Navyše, nikdy neviete, kedy udrie vaša posledná hodina. O pár dní môžem havarovať, potom pol roka ležať v nemocnici alebo od seba iným spôsobom od seba odpudiť publikum. Užívam si všetko, čo robím, kým to trvá a kým je to aktuálne. Žijem pre prítomnosť.
Motivovala vás na zenbudhistické žitie v prítomnom okamihu nedávna havária?
Viera v stopercentné prežívanie prítomnosti je môj prirodzený uhol pohľadu.
Autonehoda, pri ktorej ste v rýchlosti stoštyridsať kilometrov za hodinu vrazili do stromu a len zázrakom neprišli o život, okolo vás opäť rozpútala menšie mediálne šialenstvo. Do akej miery zodpovedá váš mediálny obraz tomu reálnemu?
Veľmi málo, keby som to mal povedať v percentách, tak asi osemdesiat percent sú klamstvá, zvyšných dvadsať je pravda. To, čo o mne bulvár napíše, mi pripadá ako charakteristika niekoho iného, nejakého človeka, ktorého nepoznám: akoby hovorili o niekom, kto ani nemôže byť človekom z mäsa a kostí, ale iba nejakou virtuálnou figúrkou.
Prečo je pomer medzi pravdou a klamstvom vo vašom prípade taký priepastný?
Mnoho článkov o mne bolo vyfabulovaných, pretože mi ľudia nerozumeli alebo mi nechceli rozumieť. Tie sa často preberali a prepisovali, pomyselná snehová guľa sa nabaľovala a toto je výsledok: český bulvár zo mňa spravil démona, ktorého sa teraz sám bojí. Účelovo články o sebe ani nečítam, je to zbytočné, škoda sa nimi vôbec zaoberať.
Negatívna reklama vám však poškodzuje meno, oberá vás o sponzorov. Prečo ste nikdy nechceli uviesť veci na pravú mieru a nesúdili sa so šíriteľmi neprávd?
Kvôli tomu, že nemám sponzora, sa ešte neobesím. Na rozdiel od mocného mecenáša mám však veľmi verných priaznivcov, ktorí si kupujú moje cédečká a chodia na moje koncerty, čím mi umožňujú slobodne tvoriť a žiť. Tým je kontroverzný obraz, ktorý o mne existuje, našťastie ukradnutý.
Máte však za sebou aj rad kontroverzných projektov a extrémizmom zaváňajúcich názorov...
Pripúšťam, že som vždy bol divoký chlapec, a tak to aj zostane. Je to však úprimné, to som ja. Nepochopenie zo strany médií je však do veľkej miery dané aj tým, že ma zaujímajú hlboké témy. A tie sa nedajú vysvetliť niekoľkými slovami ani pochopiť z pár viet. Keby som sa snažil zjednodušiť niečo veľmi komplexné, automaticky to dopadne tak, že by som vyzeral ako idiot. Jednoducho, na veľké veci sa nedá odpovedať pár vetami. Preto sú moje vyjadrenia pre médiá skôr strohé a odmietavé. Ja to však neriešim, je to ich problém, nie môj.
Váš nadhľad je výsledkom spirituálneho bádania alebo vás zocelil šoubiznis?
Súčasný postoj som nezískaval ľahko - musel som sa k nemu dopracovať osobnými skúsenosťami, doslova som sa k nemu pretrpel. Prišiel som na to, že ak niekto nechce fyzicky likvidovať moju rodinu, nestojí mi za to, aby som sa jeho špinavosťami vôbec zaoberal.
Má rovnaký postoj aj vaša manželka, ktorú bulvár rovnako nešetrí?
Mirjam je predsa len citlivejšia na rôzne ataky, občas ju tie výmysly veľmi bolia. No rovnako ako ja ich v podstate nesie statočne. Keby sa však situácia stupňovala do nezvládateľných výšin, sme pripravení z Česka definitívne odísť.
Asi by to nebolo až také ťažké, keďže vaša manželka je Nemka. Mohli by ste sa v zahraničí dostatočne umelecky realizovať?
V Česku sa mi určite pracuje lepšie. Mirjam si tu tiež našla uplatnenie a priateľov, ktorí sú pre ňu oázami v púšti neprajnosti. Nechcem však poskakovať po pódiu ešte aj v šesťdesiatke, takže v budúcnosti nevidím v sťahovaní sa až taký veľký problém. Dokonca si viem predstaviť, čo by som robil: mohol by som sa napríklad venovať hypnoterapii. Nechcem však, aby moje slová vyzneli ako vyznanie mučeníka. Nie sme žiadni trpiaci chudáci a odmysliac si bulvár a závisť, žije sa nám v Česku a konkrétne v Prahe veľmi dobre.
V svojich vyjadreniach však Čechov zvyčajne nešetríte. Nemáte ambíciu spojiť svoje postoje s politikou?
Zásadne kritizujem konkrétne chyby národa, nikdy si neberiem na mušku konkrétnych ľudí. Mám negatívny vzťah k niektorým "českým vlastnostiam“ a som presvedčený, že za to, ako sa tu máme, si môžeme sami. Duševná úroveň našich politikov i celého národa je žalostne nízka. Naši predkovia postavili divadlá, my staviame nákupné centrá. Rozpadli sa isté morálne hodnoty, čo raz budeme trpko ľutovať. Všetko však môžem posudzovať len intuitívne a nerád by som svoje názory prezentoval ako fakty, pretože naozaj neviem, kde je správne postaviť americký radar a ktorá vojna je aspoň trochu spravodlivá. Neviem, čo je pravda a čo je lož. A tak som vo vyjadreniach radšej opatrný. Politikou nežijem, no vnímam ju.
Nežijete politikou, ale umením, ktoré tiež dokáže ovplyvňovať postoj más. Spievate a tvoríte aj preto, aby ste zvrátili tento podľa vás žalostný stav?
Naša kultúra rýchlo nabehla na konzumný životný štýl, pričom si nepripadám ako úplne komerčný umelec, hoci sa niekomu takým môžem zdať. Preto zostáva otázkou, či a koho dokážem ovplyvniť. Sám seba sa totiž pýtam, či dokážeme spraviť také gesto ako naši predkovia, keď postavili národné divadlo? Môžeme postaviť napríklad najkrajšiu detskú nemocnicu na svete s najúžasnejším detským výskumným ústavom? Stálo by to niekoľko miliárd, ale keď sa na projekte zhodne pár miliónov ľudí, tak sa napokon postaví. Nemocnica by mohla byť postavená ako fantasy palác a ostala by tu pre ďalšie generácie. Preto sa chcem aspoň opýtať, či nemáme chuť niečo také spraviť. Ak nie, prosím, nepotrebujem nikoho presviedčať, ale skúsiť to musím...
Darí sa vám vytvárať svet fantasy aspoň doma pre svoje tri dcéry?
Ako umelec mám blízky vzťah ku kreatívnym a netradičným prístupom a riešeniam. Pri výchove detí si v prvom rade nechcem vybíjať vlastné negatívne emócie, pretože tie sú mojím problémom, a nie problémom mojich dcér. Keď baby "robia zle“, je to zvyčajne len pretlak energie, ktorú si nemajú ako ventilovať. Rozbitie taniera či zhodenie vázy nepokladám za nič trestuhodné. Ak vyvedú niečo horšie, stále k nim pristupujem pokojne a verím, že vysvetlenie, a nie bitka, je tým najlepším spôsobom, ako im ukázať, čo je správne a čo nie. Som láskavý rodič, aj keď na prvý pohľad asi tak nepôsobím.
Pevná stavba tela a holá hlava nepôsobia na prvý pohľad nežne. Ak k tomu pripočítame istý názorový radikalizmus a záľubu v nebezpečných športoch, tvrdý chlap je na svete. Nemáte v živote až príliš veľa adrenalínu?
K svojej spokojnosti potrebujem všetko. Rád sa hrám, či už na športovca, speváka, herca alebo iného hrdinu. Život potrebujem mať poskladaný ako pestrofarebnú mozaiku. Preto som sa zmieril s tým, že radšej budem vedieť všetko a zároveň nič, budem hocikým a zároveň nikým namiesto toho, aby som bol autoritou v jednom odbore. Je to hra, nehľadajte za tým nijakú pózu ani imidž.
K riskantným športom mám blízko preto, lebo som dobrodruh telom i dušou. Preteky pokladám za novodobé rytierske turnaje, kde sa my chlapi hráme na hrdinov. Aby som bol v harmónii, robím thaibox. Pomohol mi vyrovnať hladiny vnútornej nedôvery a agresivity. Thaibox je pre mňa niečo ako meditácia. Čím dlhšie tento šport robím, tým som pokojnejší.
Imidž drsného svalovca však zostáva. Kedy prestal byť váš vzhľad cieleným imidžom?
To, ako vyzerám, je v súčasnosti otázkou praktickosti. Svaly potrebujem mať na to, aby som mohol športovať. Pri nedávnej autohavárii mi doslova zachránili život. Tetovania sú spomienky na rôzne životné etapy, ktorými som prešiel. Je to fajn, keď vám niektoré obrazy niečo pripomenú, no nechcem nimi nič hlásať do sveta. Hlavu si holím dlho, pretože je to praktické: pri sprchovaní po tréningoch či pri nosení helmy pri automobilových pretekoch.
Takže oholená hlava už nesymbolizuje skinheda?
Dnes už nie, tie časy mám za sebou.
Čo vás viedlo k vtedajšiemu postoju?
Kedysi som sa potreboval hrať na hrdinu, dnes už nie. Ktorý chalan v dvadsiatke "neblbne“? Odvtedy som sa mentálne posunul úplne inde. Len mi lezie na nervy, že preto, lebo som si nenechal opäť narásť vlasy a odstrániť tetovania, som za skinheada považovaný aj v štyridsiatke. Keby som to mal dodnes riešiť a neustále sa k tomu vracať, tak by som sa musel považovať za mentálne postihnutého človeka. Ľudí, ktorí mi neustále pripomínajú, že som bol skín, považujem bez urážky za diletantov. Nebaví ma na tieto otázky odpovedať. Nenechám si niekým cepovať svoju psychiku. Hnutie skinhedov je pre mladých ľudí a mali by sme ho nechať tam.
Predsa len, nehanbíte sa za túto svoju etapu?
Je veľa vecí, ktoré som neurobil dobre, je veľa vecí, ktoré by som z dnešnej pozície skúseného človeka urobil úplne inak. Mám sa hanbiť za hľadanie? Mám sa hanbiť za svoje pokusy? Veď som, preboha, nikoho nezavraždil ani som nikoho neznásilnil. Ľudia však túžia vidieť ma pokoreného, ukázať na mňa prstom a povedať si - aha, ten sa ale hanbí. Dobre mu tak!
Ktoré veci by ste dnes urobili inak?
To je na komplexný filozofický rozbor, nie na jednu odpoveď. Neviem, prečo by som sa mal niekomu verejne spovedať a prehodnocovať tak svoje názory.
Často hovoríte o ceste, vďaka ktorej ste sa zmenili. Ako vyzerá kráčanie po nej v praxi?
V prvom rade musíte pracovať so svojou psychikou. Nie je to jednoduché, kým som dospel do tejto úrovne, stálo ma to veľa síl. Vyrovnať sa napríklad so sústavným mediálnym tlakom a ohováraním je ťažšie ako zabudnúť na bolesť, keď vám niekto strelí facku. Ľudia, ktorí sú šoubiznisovými stálicami, musia byť silní jedinci. Už len nečítať o sebe vyžaduje veľa práce. A čítať o sebe a smiať sa na tom ešte viac.