Živnostníci si ich pochvaľujú - základné podnikateľské povinnosti aj zmeny okolo nich si vybavujú pod jednou strechou. "Zjednodušili život ľuďom, ktorí si vybavujú živnostenské listy a chcú podnikať,“ vraví prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár.
Systém je efektívny a funkčný. Rečou čísel: od 1. 10. 2007 do 28. 2. 2009 ho využilo 199 825 subjektov, pričom nové živnostenské oprávnenie cezeň získalo 86 267 fyzických a právnických osôb. Všetci podnikatelia, ktorí kontaktné miesta využili, dodržali zákonné termíny na prihlásenie k dani z príjmu či do systému zdravotného poistenia. Prekvapuje však, že živnostníci, ktorých sme oslovili a ktorí začali podnikať pred októbrom 2007, sa s termínom jednotné kontaktné miesto ani nestretli. Aj preto je aktuálne želanie Vladimíra Mičku zo Slovenskej živnostenskej komory, ktorý sa vyjadril, že by si zaslúžili viac osvety, aby o nich ľudia viac vedeli. .
| Najčastejšie otázky - ako definovať predmet podnikania najmä voľných ohlasovacích živností |
Druhá etapa so zmenami
Jednotné kontaktné miesta majú zatiaľ za sebou prvú etapu budovania. Podarilo sa im odstrániť duplicitu pri poskytovaní rovnakých identifikačných údajov na daňovom úrade a v zdravotnej poisťovni. Šetrí to čas i peniaze. A v neposlednom rade i energiu vynakladanú podnikateľom na papierovačky. Tieto miesta nie sú osobitnou inštitúciou štátnej správy či vyčleneným organizačným útvarom. Je to kompetencia živnostenského úradu. Zatiaľ sa však živnostníci musia ísť sami prihlásiť kvôli plateniu všetkých sociálnych odvodov do Sociálnej poisťovne. A nezabudnúť sa z nej odhlásiť, ak živnosť pozastavia alebo ukončia.
V druhej fáze príde na rad poskytovanie služieb aj pre podnikateľov, ktorí robia biznis na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Zmeny by mali začať platiť od januára 2010. Ambície sú ešte vyššie. "Uvažuje sa aj o tom, že by podnikatelia mohli na týchto miestach odovzdávať i údaje a doklady potrebné na prvozápis do obchodného registra,“ dodáva Ján Dutko, vedúci odboru živnostenského podnikania na ministerstve vnútra. Tým by sa celý proces s naštartovaním podnikania ešte viac zefektívnil.
"Podstatou je, aby si mohol podnikateľ na jednom mieste splniť všetky náležitosti spojené so začatím podnikania tak, aby bol tento proces preňho časovo menej náročný a ekonomicky výhodnejší,“ hovorí Dutko.
Ušetrený čas a lacnejšie "vybavovačky“ oceňujú už dnes vlastníci živnostenských oprávnení, ktorí tvoria až 93 percent podnikateľov. Okrem údajov, ktoré uvádza podnikateľ pri ohlásení živnosti alebo žiadosti o koncesiu, tam môže poskytnúť aj údaje správcovi dane pre registráciu dane z príjmu a údaje do systému povinného zdravotného poistenia. Všetky služby kontaktných miest sú pre podnikateľov bezplatné. Živnostník si už nemusí sám zháňať ani výpis z registra trestov, lebo to za neho urobí živnostenský úrad. Vo februári sa navyše živnostenský register prepojil aj s registrom obyvateľov.
Menej predmetov podnikania
"Živnostenské oprávnenie pri ohlasovacích živnostiach vzniká dňom ohlásenia príslušnému živnostenskému úradu,“ informuje Dutko. Z jednotného kontaktného miesta tak za niekoľko minút môžete odísť ako podnikateľ. A hneď môžete podnikať. Aj keď na živnostenský list si ešte počkáte niekoľko dní, ale maximálne päť, pretože dovtedy generálna prokuratúra potvrdí vašu bezúhonnosť a úrad vám ho vystaví. Za jeho vydanie na voľnú živnosť sa platia tri eurá.
Pred novelou živnostenského zákona ste mohli mať na živnostenskom liste nespočetné množstvo predmetov podnikania za poplatok 1 000 korún. Dnes za každý predmet osve zaplatíte tri eurá. "Získanie živnostenského oprávnenia je jednoduché, rýchle a finančné nenáročné. Nie je dôvod mať na ňom predmety podnikania, ktoré podnikateľ vôbec nevykonáva,“ konštatuje Dutko. Ako vysvetľuje Ján Maršala, starosta Cechu zámočníkov a kovoobrábačov, ktorý je členom Slovenského živnostenského zväzu, "pre odbornú živnosť je to v poriadku. Nie je to zamerané proti nám. Keď je raz niekto zámočník, tak je zámočník. Keby sa z neho stal kúrenár, musí mať novú živnosť.“
Kým pred novelou vychádzalo v priemere osem až deväť predmetov podnikania na jeden živnostenský list, teraz si ich podnikatelia ohlasujú menší - približne polovičný - počet. Podnikateľom pomáha aj zverejnený odporúčaný zoznam najčastejšie používaných voľných živností pri definovaní predmetov podnikania.
| Prečítajte si aj: |
| Trh nezmeníte. Snažte sa nájsť možnosti zlepšenia vo firme Ak nevieme zmeniť situáciu, jediná možná výzva je zmeniť seba – tento citát Viktora Frankla sa výborne hodí na opísanie situácie, s ktorou sme v dnešnej ekonomickej recesii konfrontovaní prakticky každé ráno. Hoci prvý šok už pominul, neznamená to zlepšenie situácie. Naopak, sú hrozby, ktoré sa ešte v mnohých firmách naplno neprejavili, hlavne tie spojené s možnou druhotnou platobnou neschopnosťou a s rizikami našich partnerov. Celý článok >> |
| S cudzincami úradníci nepočítajú Keď jednotné kontaktné miesta koncom roka 2007 začínali fungovať, podnikatelia im nedôverovali. Radšej sa šli registrovať na daňový úrad či do zdravotnej poisťovne sami. Po roku a pol ich využíva takmer každá fyzická osoba, ktorá chce začať podnikať ako živnostník. „Činnosť týchto miest vnímajú podnikateľské subjekty kladne, pretože pre nich znamenajú úsporu času. Všetko si tam vybavia naraz a nemusia behať po daňových úradoch či zdravotných poisťovniach,“ tvrdí vedúci odboru živnostenského podnikania vo Vranove nad Topľou Vincent Pihulič. Celý článok >> |
| Úrady sa musia naučiť po anglicky do konca tohto roka Motorom zavedenia jednotných kontaktných miest bola sprvoti EÚ, ktorá žiadala o ich vytvorenie smernicou už v roku 2006. Cieľom bolo pomôcť sa etablovať zahraničným osobám na území hostiteľského členského štátu, aby si tam ľahšie zakladali podnikanie. Keďže však so živnostenskými úradmi na Slovensku môžu komunikovať zatiaľ len po slovensky, z ich strany je u nás záujem o takýto servis mizivý. Jazykovo dostupné by mali byť pre Európanov tieto služby u nás do konca roka 2009. Dovtedy by sa mala realizovať požiadavka Európskeho parlamentu, aby sa na týchto miestach dalo komunikovať v jazykoch spoločenstva. Záleží však vždy na danom štáte, aké právne predpisy si v takom prípade uplatní. Celý článok >> |
| Anketa: Ako hodnotíte doterajšie fungovanie jednotných kontaktných miest? Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov: Je to, samozrejme, plus, ktoré zlepšuje a zjednodušuje podnikanie. Určite je to pomoc. Ale chýba tam prepojenie s obcou. Žiadalo by sa rozšíriť právomoci napríklad pri otváraní prevádzok, aby si obec sama vypýtala od kontaktného miesta živnostenské oprávnenie či nájomnú zmluvu, ktoré od vás znova žiada. Malo by sa tam robiť všetko – aj odvody – pod jednou strechou. Kontaktné miesto vám pomôže na začiatku, ale to nemôže byť konečné. Keď podnikáte, administratívna náročnosť narastá. Celý článok >> |