Tento typ daňového priznania je druhovo takým typom, ktorým si daňovník -- fyzická osoba podnikateľ uplatňuje zníženie dane z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti. Pozor, nejde o zníženie dane v absolútnom vyjadrení, t. j. zníženie celkovej daňovej povinnosti, ale len o zníženie dane z podnikateľskej činnosti. Zníženie daňovej povinnosti je založené na porovnaní zdanenia výkonu tej istej podnikateľskej činnosti fyzickou osobou a právnickou osobou. V celku to možno hodnotiť ako akt daňovej spravodlivosti a akt zrovnoprávnenia podnikania fyzických a právnických osôb.
Podáva ho ten daňovník, ktorý má nárok na uplatnenie zníženia dane podľa § 13 ods. 3 až 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, a to len z príjmov z podnikania podľa § 7 odsek 1 písm. a), b) alebo c) tohto zákona. Inak povedané, tento druh daňového priznania môže podať daňovník, ktorý má z hľadiska príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov len príjmy:
* z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (§ 7 odsek 1 písm. a)), alebo
* zo živnosti (§ 7 odsek 1 písm. b)), alebo
* z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, zákona č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch, zákona č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov SR v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákona č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a pod. (§ 7 odsek 1 písm. c)).
Tomuto daňovníkovi môžu plynúť aj iné druhy príjmov, myslí sa tým príjmy podľa § 6 -- príjmy zo závislej činnosti, § 8 -- príjmy z kapitálového majetku, § 9 -- príjmy z prenájmu alebo § 10 -- ostatné príjmy.
Nesmú mu však plynúť iné príjmy z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. príjmy podľa § 7 odsek 1 písm. d), §7 odsek 2, konkrétne ide o príjmy -- podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku, príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, alebo z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov, alebo príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 238/2000 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch), pretože v opačnom prípade tento daňovník tento typ daňového priznania nemôže podať.
Uplatnenie daňového priznania
Ďalšou podmienkou uplatnenia tohto druhu daňového priznania je tá skutočnosť, že daňová povinnosť daňovníka -- fyzickej osoby podnikateľa, ak by daň vypočítaval v zmysle § 13, t. j. podľa jednotlivých daňových pásiem a platnej sadzby pre fyzickú osobu, je vyššia ako daň vypočítaná podľa § 21 odsek 1), t. j. uplatnenie jednotnej sadzby vo výške 25 % platnej pre zdaňovanie právnických osôb. Daňovník si môže daň znížiť o tento rozdiel, t. j. rozdiel, ktorý vznikne z porovnania zdanenia fyzickej osoby podnikateľa a právnickej osoby, ale len za tej podmienky, že ho najneskôr do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia vynaloží na obstaranie hmotného investičného majetku, ktorý bude využívať na podnikanie. Samozrejme, tento majetok musí mať v účtovnej evidencii a účtovať o ňom podľa zákona o účtovníctve (od 1. 1. 2003 podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.)
Ak by daňovník túto sumu, o ktorú si ponížil daňovú povinnosť v priebehu nasledujúcich troch zdaňovacích období, nepreinvestoval, t. j. neobstaral hmotný investičný majetok, je povinný túto sumu alebo jej časť (o ktorú porušil podmienku preinvestovania) vrátiť správcovi dane -- príslušnému daňovému úradu najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, do konca ktorého bol povinný túto sumu preinvestovať.
Napr. ak za zdaňovacie obdobie roku 2002 si daňovník uplatní zníženie dane, tak do konca roka 2005 musí túto sumu preinvestovať formou obstarania hmotného investičného majetku, alebo najneskôr do 31. 3. 2006, kedy je najneskorší termín na podanie daňového priznania za rok 2005, túto zníženú daň, resp. jej časť vrátiť.
Na zabránenie toho, aby daňovníci nezneužívali možnosť zníženia daňovej povinnosť na možnosť odkladu zaplatenia daňovej povinnosti v lehote troch rokov, v zákone je zapracované úročenie nepreinvestovanej zníženej dane, ktoré je stanovené vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej ku koncu posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol daňovník povinný zníženú daň preinvestovať. Tento úrok je splatný v tej istej lehote, ako aj nepreinvestovaná znížená daň. Ak by tak daňovník neurobil, správca dane -- príslušný daňový úrad dorubí daň, úrok a penále. Ako sme uviedli v úvode, daňovník si môže uplatniť zníženie dane len z príjmov plynúcich mu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti -- podľa § 7 odsek 1 písm. a), b) alebo c).
Ako však postupovať, ak daňovník má okrem týchto príjmov aj iné druhy príjmov (závislá činnosť, prenájom a pod.), ak daňová povinnosť, resp. daň je stanovená zo základu dane, do ktorého vstupujú aj tieto iné druhy príjmov?
-- V takomto prípade daňovník si uplatňuje zníženie dane v takom pomere, v akom je čiastkový základ dane z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7 odsek 1 písm. a), b), alebo c)) k celkovému základu dane. To znamená, na celkovom základe dane sa čiastkový základ dane z príjmov podľa § 7 odsek 1 písm. a). b) alebo c) podieľa 1/3, tak aj svoju daňovú povinnosť si môže len vo výške 1/3 z rozdielu medzi zdanením vypočítaným pre fyzickú osobu (§ 13) a zdanením právnickej osoby (§ 21 odsek 1). Ak by však správca dane u takéhoto daňovníka vykonal kontrolu a následne by zistil, že jeho daňová povinnosť mala byť vyššia, výška tejto zníženej dane, ktorú si daňovník uplatnil, sa nemení.
Príklad:
Pán Novák podniká od roku 1998. Je ženatý, manželka bola zamestnaná, má dve maloleté deti, ktoré si uplatňuje ako vyživované osoby, pričom jedno dieťa sa mu narodilo v novembri.
1. V roku 2002 bol v priebehu január -- február zamestnaný v spoločnosti Gama, s. r. o. Po ukončení pracovného vzťahu mu zamestnávateľ vyhotovil Potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na daň. V potvrdení bol uvedený celkový úhrn príjmov vo výške 32 430 Sk. Z uvedeného hrubého príjmu mu boli zrazené príspevky na povinné poistné v úhrnnej sume 4 321 Sk a preddavky na daň vo výške 4 200 Sk.
2. Počas roku 2002 z podnikateľskej činnosti -- stavebníctvo dosiahol celkové príjmy vo výške 5 380 779 Sk. Výdavky vynaložené v súvislosti s dosiahnutím tohto príjmu predstavovali sumu 3 682 442 Sk.
3. Okrem toho dosiahol príjem ako tlmočník vo výške 124 000 Sk. Výdavky k výkonu tlmočníckych prác predstavovali sumu 32 000 Sk.
4. Koníčkom pána Nováka je modelárstvo. Z tejto oblasti napísal aj knižnú publikáciu, za ktorú získal honorár vo výške 183 700 Sk. Výdavky k tejto časti príjmu predstavovali v súhrne sumu 82 430 Sk.
5. V roku 2002 mu boli vyplatené dividendy vo výške 320 000 Sk.
6. V roku 2002 prenajímal aj garáž, za čo utŕžil príjem vo výške 200 000 Sk. Výdavky týkajúce sa prenájmu žiadne neevidoval.
7. V marci 2002 kúpil osobné vozidlo pre potreby manželky v hodnote 352 000 Sk. Avšak s týmto vozidlom nebol spokojný, preto ho v septembri 2002 predal za sumu 345 000 Sk.
8. V priebehu roka banka pripísala úrok z bežného účtu (podnikateľské aktivity) a z tohto úroku mu zrazila daň vo výške 1 200 Sk.
Riešenie:
Prvá strana daňového priznania obsahuje identifikačné údaje o daňovníkovi, preto ju vypíše podľa predtlače. Azda len je potrebné vysvetliť, že v časti -- druh priznania uvedie -- daňové priznanie a v časti rok uvedie 2002, keďže ide o daňové priznanie za rok 2002. (Pozn.: opravným daňovým priznaním opravujeme skutočnosti uvedené v riadnom daňovom priznaní, ak ešte neuplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania. Dodatočným daňovým priznaním opravujeme skutočnosti uvedené v riadnom daňovom priznaní, ak už uplynula lehota na podanie riadneho daňového priznania.)
Strana 2
V oddieli III -- v časti 19 uvedie priezvisko a meno detí, ktoré si uplatňuje ako vyživované osoby, uvedie ich rodné číslo a počet mesiacov ich uplatnenia za vyživované osoby. V našom prípade maloletá Janka je uplatňovaná celý kalendárny rok, t. j. 12 mesiacov, a Filip, keďže sa narodil v novembri, len dva mesiace môže byť z hľadiska vyživovania uplatnenou osobou. Keďže pán Novák nie je poberateľom dôchodku (starobného, invalidného a pod.), neuplatňuje si ani manželku za vyživovanú osobu, ostatné časti oddielu III nevyplňuje.
Oddiel IV -- slúži na výpočet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (§ 6). Do riadku 24 uvedie úhrn dosiahnutých príjmov z pracovného vzťahu, t. j. 32 430 Sk. Do riadku 25 uvedie úhrn povinného poistného, ktoré mu zrazil a odviedol jeho zamestnávateľ , t. j. sumu 4 321 Sk. Pán Novák neuzatvoril žiadne doplnkové dôchodkové poistenie, preto bude následne vypĺňať riadok 27, ktorý je numerickým rozdielom riadku 24 a 25. Jeho hodnota je 28 109 Sk. Táto suma zároveň predstavuje čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6. (Spracovanie 1. bodu zadania.)
Strana 3
Správnym vyplnením riadkov Oddielu V dostávame čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7). Tabuľka č. 1 tohto oddielu je rozdelená do riadkov -- podľa druhu činnosti, a do stĺpcov -- do skupín príjmovej časti a výdavkovej časti.
Na riadku 2 v stĺpci príjmy uvedieme sumu 5 380 779 Sk a v stĺpci výdavky sumu 3 682 442 Sk. Ide o zapísanie príjmov a výdavkov z podnikateľskej činnosti p. Nováka -- zo stavebnej činnosti. (Spracovanie 2. bodu zadania.) Tie isté hodnoty uvedie aj na riadku 4 v rovnakom členení -- príjmy a výdavky. Osobitne v tejto tabuľke je uvedený sumár riadkov 1 -- 3, ktorého hodnotu dostávame na riadku 4, a osobitne sumár riadkov 4 -- 8, ktorých úhrnnú hodnotu dostávame na riadku 9. Táto konštrukcia daňového priznania vyplýva z toho, že daňovník nie zo všetkých príjmov dosiahnutých z § 7 si môže uplatniť úľavu na dani, ale len z príjmov podľa § 7 odsek 1 písm. a), b) a c). Preto je potrebné zvlášť vyčísliť príjmy, z ktorých má nárok na úľavu, a zvlášť príjmy, z ktorých mu úľava na dani nebude plynúť.
Na riadku 6 v stĺpci príjmy uvedieme príjmy, ktoré dosiahol z publikačnej činnosti, t. j. 183 700 Sk. K nim do výdavkovej časti na riadku 6 priradíme výdavky v hodnote 82 430 Sk. (Spracovanie 4. bodu zadania.) Keďže mal aj príjmy z tlmočníctva, ktoré spadajú do skupiny príjmov § 7 odsek 2 písm. c), uvedieme ich dosiahnutú výšku na riadku 8, t. j. sumu 124 000. Vo výdavkovej časti tohto riadku uvedieme sumu 32 000. (Spracovanie 3. bodu zadania.)
Riadok 9 predstavuje sumár riadkov 5 -- 8 v časti príjmy a v časti výdavky. V časti príjmy máme hodnotu 307 700 Sk a v časti výdavky hodnotu 114 430 Sk.
V spodnej časti strany 3 máme tabuľku, po vyplnení ktorej získame dva dôležité údaje:
1. čiastkový základ dane z činností, z ktorých si bude daňovník uplatňovať úľavu na dani (r. 35)
2. čiastkový základ dane z činností, z ktorých si nemôže uplatniť úľavu na dani (r. 45 strana 4)
Túto tabuľku vyplníme nasledujúcim spôsobom. Jednotlivé riadky budú obsahovať nasledujúce hodnoty:
Riadok 28 príjmy 5 380 779 Sk (hodnota z tabuľky č. 1 riadok 4, stĺpec príjmy)
Riadok 29 výdavky 3 682 442 Sk (hodnota z tabuľky č. 1 riadok 4, stĺpec výdavky)
Riadok 30 hodnota 1 698 337 Sk, ktorá je algebrickým rozdielom riadku 28 a 29
Riadok 33 hodnota 1 698 337 Sk
Riadok 35 hodnota 1 698 337 Sk predstavuje čiastkový základ dane § 7 z činností, z ktorých si daňovník bude uplatňovať úľavu na dani
Riadok 36 príjmy 307 700 Sk (hodnota z tabuľky č. 1 riadok 9, stĺpec príjmy)
Riadok 37 výdavky 114 430 Sk (hodnota z tabuľky č. 1 riadok 9, stĺpec výdavky)
Strana 4
Riadok 38 hodnota 193 270 Sk, ktorá je matematickým rozdielom riadku 36 a 37
Riadok 42 hodnota 193 270 Sk
Riadok 45 hodnota 193 270 Sk predstavuje čiastkový základ dane § 7 z činností, z ktorých si daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani
Oddiel VI obsahuje tabuľku, vyplnením ktorej získame čiastkový základ dane z príjmov podľa § 8, t. j. z príjmov z kapitálového majetku. Do § 8, konkrétne do § 8 odsek 1 písmeno a), patria príjmy, ktoré pán Novák získal ako vyplatené dividendy. Tieto príjmy sa však zdaňujú osobitnou sadzbou dane (§ 36), a preto nevchádzajú do daňového priznania. Z uvedeného dôvodu daňovník tento oddiel nebude vypĺňať. (Spracovanie 5. bodu zadania.)
Strana 5
Oddiel VII -- slúži na výpočet čiastkového základu dane z príjmov z prenájmu podľa § 9. Pán Novák tento druh príjmov mal, pretože prenajal garáž, za čo dosiahol príjem vo výške 200 000 Sk. Túto hodnotu uvedie v riadku 1 tabuľky 3 v stĺpci príjmy. Keďže nemal žiadne výdavky, ustanovenie § 9 odsek 3 mu umožňuje uplatniť si k týmto dosiahnutým príjmov výdavky v paušálnej výške -- 25 % z dosiahnutých príjmov, čo predstavuje sumu 50 000 Sk. Túto hodnotu uvedie na riadku 1 tabuľky č. 3 v časti výdavky. Rovnakú hodnotu príjmov a výdavkov zapíše aj do riadku 3, pretože iné príjmy z prenájmu nedosiahol.
Riadok 49 hodnota príjmov z prenájmu 200 000 Sk
Riadok 50 hodnota výdavkov z prenájmu 50 000 Sk, t. j. 25 % paušál z dosiahnutých príjmov
Riadok 51 čiastkový základ dane (§ 9) 150 000 Sk, ktorý je rozdielom riadku 49 a 50
Na riadku 55 a 58 sa hodnota tohto čiastkového základu dane opakuje, t. j. uvedie sa suma 150 000 Sk. (Spracovanie 6. bodu zadania.)
Strana 6
Spracovaním oddielu VIII získame čiastkový základ dane z ostatných príjmov dosiahnutých v zmysle § 10 zákona o daniach z príjmov. Konkrétne v našom príklade do tejto skupiny príjmov patria príjmy, ktoré pán Novák dostal za predaj vozidla. Predaj vozidla, ktoré je určené na súkromné účely (nie na podnikanie), v jeho prípade nebude oslobodený podľa § 4, pretože doba medzi jeho nákupom a predajom nepresiahla obdobie 12 mesiacov. V zadaní príkladu sa uvádza, že príjem z predaja vozidla bol vo výške 345 000 Sk. Túto sumu uvedieme v tabuľke 4 na riadku 4 v príjmovej časti. Výdavkom v tomto prípade by bola suma vynaložená na jeho kúpu , t. j. 352 000 Sk. Podľa § 10 odsek 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ak je rozdiel príjmov a výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie záporný, neprihliada sa naň, t. j. ak pri tomto druhu príjmov vznikne strata, nie je uznateľnou daňovou stratou. Preto výdavky v takýchto prípadoch sa uvádzajú len do výšky dosiahnutých príjmov. V našom prípade teda výdavok nebude v sume 352 000 Sk, ale len v sume 345 000 Sk. Vzhľadom na to, že pán Novák nemal iné ostatné príjmy, na riadku 10 tabuľky č. 4 sa v príjmovej aj vo výdavkovej časti uvedie rovnaká suma 345 000 Sk. Tieto hodnoty sa uvedú aj na riadku 59 ako sumár dosiahnutých ostatných príjmov a aj na riadku 60 ako sumár výdavkov vynaložených na dosiahnutie ostatných príjmov. Čiastkovým základom dane z ostatných príjmov (§ 10) bude na riadku 61 nulová hodnota, pretože rozdiel riadku 59 a 60 je nula. (Spracovanie 7. bodu zadania.)
Strana 7
Oddiel IX nám slúži na identifikáciu odpočítateľných položiek podľa § 34 odsek 2, t. j. uplatnenie straty z predchádzajúcich zdaňovacích období.
Spodná tabuľka (riadky 69 -- 80) nám slúži na sumarizáciu jednotlivých čiastkových základov dane
Riadok 69 predstavuje čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti 28 109 Sk
Riadok 71 predstavuje čiastkový základ dane z príjmov z podnikania 1 891 607 Sk
Riadok 72 predstavuje čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku -- nemáme
Riadok 73 predstavuje čiastkový základ dane z príjmov z prenájmu 150 000 Sk
Riadok 74 predstavuje čiastkový základ dane z ostatných príjmov 0
Úhrn čiastkových základov dane, t. j. ich numerický súčet, dostávame na riadku 75 vo výške 2 069 716 Sk. Rovnaká suma je uvedená aj na riadku 77, 79 a 80, pretože túto sumu nám neovplyvňuje uplatnenie straty dosiahnutej v predchádzajúcich obdobiach.
Strana 8
Oddiel X nám slúži na výpočet daňovej povinnosti. Do riadku 81 prenášame základ dane zistený z riadku 80. Prostredníctvom riadkov 82 -- 87 si daňovník uplatňuje zníženie základu dane podľa § 12. Konkrétne na riadku 82 si uplatní zníženie vo výške 38 760 Sk (nezdaniteľná položka prislúchajúca na daňovníka). Na riadku 83 si uplatní nezdaniteľnú časť na vyživované deti. Ročná hodnota tejto položky na 1 dieťa je 16 800 Sk. To znamená, že na dcéru Janu si môže uplatniť jej celú výšku, ale na syna Filipa iba 2/12, pretože len 2 mesiace bol vyživovanou hodnotou. Celková odpočítateľná položka na deti uvedená na riadku 83 bude predstavovať sumu 19 600 Sk. (16 800 + 2/12 z 16 800). Riadok 88 je sumárom nezdaniteľných častí, ktoré si daňovník uplatňuje podľa § 12 odsek 2. V našom prípade je to hodnota 58 360 Sk. Na riadku 89 po odpočítaní nezdaniteľných častí uvedených na riadku 88 od základu dane uvedenom na riadku 81 dostávame znížený základ dane v hodnote 2 011 356 Sk, ktorý na riadku 90 zaokrúhlime na celé stovky nadol na sumu 2 011 300 Sk.
Na riadku 91 vypočítavame daňovú povinnosť zo základu dane (z riadku 2 011 300 Sk) pri použití sadzby dane pre fyzickú osobu (§ 13).
Sadzba dane je nasledovná:
Základ dane do v Sk sadzba dane
0 -- 90 000 10 %
90 000 -- 180 000 9 000 Sk + 20 % zo sumy presahujúcej 90 000 Sk
180 000 -- 396 000 27 000 Sk + 28 % zo sumy presahujúcej 180 000 Sk
396 000 -- 564 000 87 480 Sk + 35 % zo sumy presahujúcej 396 000 Sk
564 000 -- -- 146 280 Sk + 38 % zo sumy presahujúcej 564 000 Sk
Daňová povinnosť vypočítaná podľa § 13 odsek 1 predstavuje sumu 696 254 Sk, ktorú uvedieme na riadku 91, 103 a 104. Na riadok 105 uvedieme sumu 1 200 Sk, ktorú pánovi Novákovi banka zrazila ako daň z pripísaných úrokov peňažných prostriedkov na bežnom účte (podnikateľskom). (Spracovanie 8. bodu zadania.) Rozdiel riadkov 104 a 105 predstavuje hodnotu 695 054 Sk, ktorú uvedieme na riadku 106. Táto hodnota je zároveň aj daňovou povinnosťou pána Nováka ako fyzickej osoby, ak by si neuplatňoval zníženie dane.
Strana 9
Oddiel XI nám slúži na výpočet daňovej povinnosti z dosiahnutého základu dane pri použití metodiky výpočtu dane pre právnické osoby, t. j. podľa § 21 odsek 1, použitím 25 % sadzby dane.
Riadok 107 predstavuje základ dane, z ktorého vypočítavame daňovú povinnosť pre právnickú osobu. Tento základ dane je totožný so základom dane našej fyzickej osoby, t. j. sumy uvedenej na riadku 89, teda uvedieme tu hodnotu 2 011 356 Sk. Riadok 108 predstavuje hodnotu základu dane z riadku 107 zaokrúhlenú na stovky smerom nadol. Na rok 2002 je pre právnické osoby platná sadzba dane vo výške 25 %, na základe čoho dostávame na riadku 109 daňovú povinnosť platnú pre právnické osoby vo výške 502 825 Sk.
V oddieli XII vypočítavame konkrétnu daňovú povinnosť, ako aj výšku uplatnenej úľavy na dani v zmysle § 13 odsek 3 -- 7.
Na riadku 111 uvádzame rozdiel daňovej povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. V numerickom vyjadrením pôjde o rozdiel súm uvedených na riadku 106 a 109. Výsledkom je suma 192 229 Sk. Keďže náš daňovník dosiahol v rámci príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aj také príjmy, z ktorých si nemôže uplatniť úľavu, je potrebné zistiť ich vzájomný pomer. Do pomeru dostávame sumu uvedenú na riadku 35 (predstavuje úhrn príjmov, z ktorých si môže daňovník uplatniť úľavu) a sumu na riadku 80, ktorá predstavuje úhrn všetkých dosiahnutých čiastkových základov dane. Týmto pomerom prenásobíme zistený rozdiel zo zdaňovania fyzickej a právnickej osoby. Konkrétne to znamená: 1 698 337 : 2 069 716 = 0,82,
0,82 x 192 229 = 157 627,78. Táto hodnota (157 627,78 Sk) predstavuje hodnotu, o ktorú si daňovník svoju daňovú povinnosť vypočítanú na riadku 106 môže znížiť, a zároveň je to aj vyčíslenie hodnoty, ktorú musí daňovník preinvestovať vo forme obstarania hmotného investičného majetku, ktorý bude využívať v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Na základe uvedeného po uplatnení predmetnej časti úľavy, výsledná daňová povinnosť daňovníka bude predstavovať sumu 537 426,22 Sk, ktorá sa zaokrúhľuje smerom nahor na celé koruny, t. j. 537 427 Sk.
Na riadku 114 uvedieme sumu 4 200 Sk, ktorú zamestnávateľ zrazil daňovníkovi ako preddavok na daň zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov podľa § 41.
Odpočítaním tejto preddavkovo uhradenej dane dostávame výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu, t. j. sumu 533 227 Sk, ktorú uvedieme na riadku 118 a ktorú daňovník v lehote na podanie daňového priznania musí aj uhradiť. Pre výpočet preddavkov sa však berie suma výslednej daňovej povinnosti daňovníka po uplatnení úľavy, znížená o hodnotu dane zrazenej bankou za pripísanie úrokov z bežného účtu (ide o vyrovnanie daňovej povinnosti na základe uplatnenia osobitnej sadzby dane podľa § 36), čo predstavuje suma 536 227 Sk (= 537 427 -- 1 200).
Strana 10
Na riadku 125 daňovník uvádza počet všetkých príloh, ktoré sú súčasťou daňového priznania. V spodnej časti uvedie dátum a svoj podpis. Daňovník každú stranu listu označí v záhlaví svojím rodným číslom. Okrem daňového priznania je potrebné vyplniť aj Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb, ktoré pri odovzdaní daňového priznania správcovi dane -- príslušnému daňovému úradu, pracovník tohto úradu potvrdí. Uvedené potvrdenie ostáva daňovníkovi, ktorý ho následne do 30. 6. 2003 musí predložiť príslušným odvodovým inštitúciám (príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovni, Národnému úradu práce) pre správne vyčíslenie odvodových povinností na ďalšie obdobie.