Nebývala v Rakúsku, nebola veľa rokov v pivnici. Žila si bezstarostným životom dievčatka, mala kamarátov, bábiky a každý rok pravdepodobne dostala od rodičov vysnívaný darček pod vianočný stromček. Až kým mama v jedno leto neochorela. Práve mesiac, ktorý strávila v nemocnici, bol čiernou škvrnou, ktorá zasiahla všetko nevinné a detské čo mala v sebe. Ocko ju začal mať priveľmi rád. Fyzicky rád. Z deväťročného dievčatka sa stalo sexuálne zneužívané dieťa, ktoré o všetkom mlčalo. Zuzka však mala šťastie. Učiteľka si všimla, že sa počas letných prázdnin zmenila.
Jej podvedomie rozsvietilo mnohé červené kontrolky, ktoré si pozorná učiteľka všimla.
Oslovila mamu, ktorá sa so svojím podozrením obrátila na odborníkov. Zuzka sa utiahla, hovorila málo a učiteľka si všimla, že kreslí "čudné obrázky“. Prešla psychologickým vyšetrením a zistili sa mnohé náznaky sexuálneho zneužitia. Situácia sa riešila pokojne a s rozvahou, keďže jej nehrozilo priame nebezpečenstvo. Zostala doma a mama z nej nespúšťala oči. Spala s ňou v jednej izbe a vyhovárala sa na to, že je malá nejaká precitlivená a plačlivá. Prehovorila až po štyroch mesiacoch terapie. Otec ju počas mesiaca, ktorý bola mama v nemocnici, sexuálne zneužíval a vydesil na smrť. Vyhrážal sa jej, že ju aj mamu zastrelí a ako dôkaz ukazoval svoju legálne vlastnenú zbraň. Zuzka chcela mlčaním ochrániť seba i matku.
Zlo v mužoch
Kristína nemá mamu. Vychovával ju otec, ktorý si rád vypil. V ten večer ho počula opäť prichádzať a hlavou jej pravdepodobne prebehol scenár mnohých podobných večerov, keď ju alkoholom podgurážený otec sexuálne zneužíval. Tentoraz však bola pripravená. V tento večer sa stal "obeťou“ otec, ktorého pri sebaobrane dorezala desaťročná dcéra nožom. Utiekla k susedke a veci nabrali prudký spád. Dostala sa do krízového centra a jej liečenie trvalo šesť rokov. Najprv vymazala všetkých mužov. Nedokázala s nimi komunikovať a mala strach dokonca aj z telocvikára. Postupne si ako šestnásťročná začala uvedomovať, že jej riziko od mužov nehrozí. Stala sa z nej vyzývavá mladá slečna, ktorá za týždeň "zbalila“ aj niekoľkých zástupcov opačného pohlavia. Zbalila a odkopla. Ubližovala im. Za otca, ktorý ubližoval jej. Kristína je však silná osobnosť, inteligentná dáma, ktorá pochopila svoje konanie a dnes je "normálnou“ devätnásťročnou slečnou, ktorá má priateľa, fungujúci vzťah a bežný život. Liečila sa šesť rokov.
Nízke čísla
Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Andrey Polačikovej sú štatistiky o sexuálnom zneužívaní za minulý rok len o niečo vyššie ako v roku 2007. Polícia zaznamenala 22 obetí vo veku do šesť rokov, 338 medzi šiestym a trinástym a 31 medzi štrnástym a osemnástym rokom. Tieto čísla sa však týkajú sexuálneho zneužívania ako takého. To, ktoré prebieha v rodine, možno aj vo vašom meste, na vašej ulici, je mimo týchto čísel. A možno zostáva aj naďalej neodhalené.
Prečo? "Pretože ide o tak trochu tabuizovanú tému. O týraní sa v spoločnosti vie viac a dieťa je schopné o ňom skôr rozprávať,“ hovorí psychologička Hana Bartová, ktorá sa už od roku 2001 venuje aj sexuálne zneužívaným deťom v bratislavskom občianskom združení - Pomoc ohrozeným deťom.
Rodina je však tým miestom, ktoré má najmenších chrániť a dodávať im bezpečie. Práve preto je aj podľa psychológa a riaditeľa Detského krízového centra Náruč, Róberta Braciníka, priznanie pre dieťa také ťažké. Až deväťdesiat percent obetí je ohrozovaných práve posvätnou rodinou a svojím bezprostredným okolím. Nočné mory o otcovi, otčimovi či strýkovi sú viac ako reálne. "Sexuálne zneužívanie sa odvíja v kontexte vzťahu. Obeť je často v prítomnosti zneužívateľa, je od neho závislá a má prirodzený strach.“
Otec pedofil? Nie...
Problém je aj v spoločnosti. Nielen laická verejnosť, ale aj odborníci, sú v tejto otázke bezradní. Často práve kvôli chýbajúcemu vzdelaniu. A strachu. Viete si predstaviť, že by pán inžinier sexuálne zneužíval svoje dieťa? Však to majú na svedomí devianti a ľudia na okraji spoločnosti. Chyba. Podľa Bartovej je takáto predstava mylná. "Nedá sa zadefinovať spoločenská trieda, je to problém, ktorý prechádza celým spoločenským spektrom.“ Čím je však páchateľ vzdelanejší a inteligentnejší, tým sa ťažšie odhaľuje. "Koná premyslenejšie, zahladzuje stopy.“
U nás existuje aj skreslená predstava, že zneužívateľ musí byť automaticky pedofil. Výskumy však tvrdia opak. Len jedno percento páchateľov vzrušuje dieťa ako sexuálny objekt. "Väčšinou nejde o pedofíliu, ale o dokazovanie si moci.“ Dieťa je jednoduchý objekt. Verí vám, ľahko spraví to, čo chcete a vyhrážkami ho pravdepodobne prinútite mlčať. Najohrozenejšie sú dievčatá. Napríklad u tých dospievajúcich je problémom aj vlastné telo, ktoré reaguje na dotyky zneužívateľa. Vedia, že sa deje niečo zlé a cítia sa často práve kvôli tejto prirodzenej telesnej reakcii vinné.
Neverím ti
Fyzické sexuálne zneužívanie je už vrcholom nočnej mory pre našich najdrahších. No aj takzvané bezdotykové zneužitie môže byť pre dieťa rovnako traumatizujúce. Odhaľovanie sa, nepríjemné pohľady a podobné náznaky by taktiež mali byť varovným signálom. Stáva sa však, že zlyhá matka. Podľa Braciníka často neverí, že by bol jej manžel schopný podobného zverstva. Bojí sa reakcie okolia, hanby a vidí pred očami aj rozpad "dokonalého“ manželstva.
Okolie dieťaťa je často tiež hluché. Bartová je presvedčená, že malé dieťa si sexuálne zneužitie nevymyslí. "Nestretla som sa ešte s podobným prípadom. Viem si predstaviť, že si nejaká pubertiačka vymyslí príbeh o zneužívaní, lebo sa chce niekomu pomstiť, ale trojročné či štvorročné dieťa ťažko.“ Veriť však musí aj pubertiačke. "Radšej sa popálim a zistím, že si to vymyslela. Ale prvotne som na jej strane.“ Príbehy týchto detí znejú často nedôveryhodne, a to dokáže dospelých odradiť. Alarmujúce sú výskumy, ktoré hovoria, že dieťaťu uverí až šiesta alebo siedma osoba, ktorej sa zverí.
Buďme citliví
Sexuálne obťažovanie neexistuje len v Rakúsku alebo ďalekej Amerike. Deje sa zväčša doma. Tam, kde by dieťa malo cítiť bezpečie a prežívať krásne roky života. Predchádzajúce riadky sú varovaním, nie dôkazom. Sú zdvihnutým ukazovákom, aby Zuzky ani Kristínky nežili nespozorované v našom okolí. Rodičia, matky, učitelia, sociálni pracovníci a aj my všetci musíme byť vnímaví, citliví a možno až drzo podozrievaví. Pretože, ako hovorí Bartová, čím skôr sa zneužívanie odhalí, tým skôr sa vie dieťa s traumou, s pomocou odborníkov, vyrovnať.
| Prečítajte si aj: |
| Vidím červený oblak. A volám o pomoc Na nevýrazne osvetlenej chodbe, zaplnenej stoličkami, si sadám vedľa mladej ženy a muža, ktorí pravdepodobne čakajú, kým sa otvoria dvere poradne. Spoza rohu počuť štebotanie a smiech ľudí. Na stene sú fotky detí. Dieťa pri táboráku, mladí v prírode, vysmiate tváre pubertiakov. Celá atmosféra pôsobí priateľsky, no na druhej strane nevtieravo. Ani sa nestíham poobzerať a energicky ma víta riaditeľka Adriana Havašová. „Prepáčte, že meškám, mala som klientku,“ hovorí a vedie ma do spoločenskej miestnosti. Finančná kríza ohrozuje pracovný trh, ale na tunajšom pracovnom tempe evidentne neubrala. Celý článok >> |
| Nový virtuálny kamarát. Zn. Pedofil Dieťa urobí prvé kroky, povie slovo mama, napíše prvé písmená a... začne používať vysokorýchlostné pripojenie na internet. Ťažko si však vieme predstaviť riziko, ktoré hrozí nášmu chichotajúcemu sa dieťaťu pred monitorom počítača. Celý článok >> |
| Učíme deti nebáť sa Psychologička Monika Sýkorová z Občianskeho združenia Labyrint pre Hospodárske noviny: Sexuálne zneužitie je problémom celej spoločnosti. V čom spočíva preventívne vzdelávanie, ktoré Labyrint pripravuje? Realizujeme preventívne programy na školách pre dievčatá a chlapcov a prostredníctvom rolových hier, diskusií informujeme o sexuálnom zneužívaní. Odpovedáme na základné otázky – čo to je, kto to robí. Posilňujeme deti v ich právach – práva na pomoc a podporu, podporujeme ich sebavedomie. Posilňujeme ich pri vnímaní pocitov vlastného tela, pretože silné a sebavedomé deti sú lepšie chránené pred sexuálnym zneužívaním. Učíme ich rozpoznávať nebezpečné situácie, dávame im do rúk stratégie, ktoré im pomôžu zabrániť zneužívaniu alebo včas vyhľadať pomoc. Celý článok >> |