Každý zamestnávateľ je zo zákona povinný poskytnúť zamestnancom stravu. Zamestnanec má počas jednej pracovnej zmeny nárok na polhodinovú prestávku na obed, na jedno hlavné teplé jedlo a vhodný nápoj. Takéto jedlo by malo byť zabezpečené vo vlastnom stravovacom zariadení, a pokiaľ takým zamestnávateľ nedisponuje, mal by vybaviť stravovanie v inom zariadení či prostredníctvom sprostredkovateľskej stravovacej služby. Mnohí zamestnávatelia si túto povinnosť zjednodušujú pomocou stravných lístkov, čo im zákon tiež umožňuje. "Pokiaľ sa nachádza stravovacie zariadenie priamo v budove alebo v jej blízkosti, pre zamestnávateľa je určite jednoduchšie zabezpečiť stravu poskytnutím stravných lístkov. V prípade, že sa v blízkosti výkonu práce nenachádza vhodné stravovacie zariadenie, zamestnávateľ môže zabezpečiť stravu dovážaním hotových teplých jedál od iného poskytovateľa stravovacej služby, čo aj väčšina firiem v rámci úspory času svojich zamestnancov využíva,“ informuje Zuzana Kaňuchová z portálu Profesia.sk. Jedlo, ktoré vám zamestnávateľ poskytne či sprostredkuje, by malo zodpovedať zásadám správnej výživy.
Na jedlo si musíte aj sami priplatiť
Zákonník práce hovorí, že nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Dajte si však pozor na jednu výnimku - pre pracovníkov zamestnaných na rôzne dohody či iné druhy zmlúv to neplatí. "Ak nejde o zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce, ale podľa iných zákonov, spolupracujúce osoby nemajú nárok na preplácanie stravného. Zamestnávateľ však podľa zákona môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie,“ vysvetľuje advokátka Monika Tholtová.
Ak pracovná zmena zamestnanca podľa Zákonníka práce trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho hlavného teplého jedla. "Zamestnávateľ prispieva na stravovanie sumou najmenej 55 percent ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 percent stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,“ píše sa v § 152 odsek 3 Zákonníka práce. Osobitný predpis je opatrenie ministerstva práce, ktoré ustanovuje sumy stravného takto: 3,30 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 5 eur pre časové pásmo 12 až 18 hodín a 7,70 eura pre časové pásmo nad 18 hodín. Po prepočte na koruny vychádza maximálna suma, ktorou zamestnávateľ musí prispieť na stravu zamestnancovi pracujúcemu aspoň 5 hodín denne, 54 korún a 68 halierov, čo predstavuje 1 euro a 82 centov. Ak je cena vášho jedla menšia, zamestnávateľ vám dá menší príspevok. To isté platí pri stravných lístkoch. Suma 3,30 eura, ktorá je stanovená ministerstvom, zodpovedá hodnote najpoužívanejšieho stravného lístka - 98 korún. Ide o hornú hranicu, no zákon určuje aj minimálnu. Najmenšia hodnota stravovacej poukážky musí byť aspoň 75 percent z ceny stravného poskytovaného pri pracovnej ceste, teda z 3,30 eura. Po prepočte teda vychádza, že minimálna hodnota stravného lístka musí byť 2,48 eura. Z tejto sumy potom zamestnávateľ vypočíta najnižší povolený príspevok na stravu 1,36 eura. Pokiaľ vám firma nepripláca na stravu nadštandardne, alebo nepoužíva na tieto účely sociálny fond, zvyšok ceny stravy si doplatíte sami.
Zdaňovanie stravného
Ak vám zamestnávateľ poskytuje stravu, a teda si svoju zákonnú povinnosť splní nepeňažnou formou, neplatíte zo stravného nijakú daň. "Hodnota stravy poskytovanej zamestnancovi zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov je podľa zákona o dani z príjmov oslobodená od dane. Takéto plnenie, poskytnuté v nepeňažnej forme, je teda pre zamestnanca od dane oslobodené,“ vysvetľuje Miroslav Dobák z Daňového riaditeľstva.
Ak však dostanete peňažný príspevok, ten už je predmetom dane z príjmu. "Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, a to v prípade, ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancom vylučujú podmienky práce na pracovisku, alebo ak zamestnávateľ stravovanie nemôže zabezpečiť. Takto poskytnutý peňažný príspevok na stravovanie je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom,“ dodáva Miroslav Dobák.
Daňovým výdavkom zamestnávateľa, ktorý si môže pri podávaní daňového priznania odpočítať zo základu dane, je tá suma, ktorú zamestnancovi poskytuje zo zákona, teda 55 percent ceny stravy. Stravné poskytnuté nad rámec zákona si uplatniť nemôže. Podnikateľ si zo základu dane odpočíta celú výšku stravného do sumy 3,30 eura na deň.
| Ako si vypočítate stravné 1. Pán Jozef Malík dostal v mesiaci, ktorý má 21 pracovných dní, od zamestnávateľa 21 stravných lístkov už na začiatku mesiaca. V priebehu tohto mesiaca však ochorel a bol 10 pracovných dní PN. Ako bude zamestnávateľ riešiť takúto situáciu? Dostane pán Jozef v ďalšom mesiaci menej lístkov, ako sa to zaúčtuje? Pán Jozef dostane v ďalšom mesiaci menej stravných lístkov. Bežná prax je takáto: Zamestnávateľ sa na začiatku mesiaca pozrie, aký je pracovný fond na nasledujúci mesiac - povedzme 21 dní, ale zároveň sa pozrie aj na predchádzajúci mesiac a na to, či napríklad zamestnanec nebol PN alebo na dovolenke. Ak áno, tento počet dní odpočíta a zamestnancovi dá len rozdiel - to je 21 dní mínus počet dní, v ktorých bol v tomto prípade zamestnanec PN = počet stravných lístkov na nasledujúci mesiac. 2. Pani Marta odpracovala na svojom pracovisku 4 hodiny, a potom bola vyslaná na trojhodinovú služobnú cestu. Ako jej má zamestnávateľ za tento deň preplatiť stravné? 3. Pán Matúš bol z mesiaca, ktorý má 21 pracovných dní, 7 dní na dovolenke. Ako vyrieši zamestnávateľ stravné? Ak napríklad poskytne zamestnancovi stravné lístky aj počas dovolenky, nemôže si ich zarátať do nákladov a odpočítať zo základu dane? 4. Pán Juraj je podnikateľ. Pracuje celý týždeň, aj v sobotu a v nedeľu. Náklady na stravné si chce uplatniť ako náklady v daňovom priznaní - má si uschovať napríklad nejaké doklady o tom, že sa stravoval aj v sobotu a v nedeľu? |
| Prečítajte si aj: |
| Zamestnávateľ môže byť aj dobrým chlebodarcom Prieskum platov a benefitov na portáli Merces.sk ukazuje, že časť zamestnávateľov poskytuje stravné aj nad rámec zákona. Vo frekvencii využívania benefitov zamestnávateľmi je vyšší príspevok na stravu na treťom mieste za vzdelávaním a nápojmi, využíva ho až 16 percent firiem. Najčastejšie ho poskytujú väčšie spoločnosti – až štvrtina spoločností nad 1 000 zamestnancov. Štedrým chlebodarcom v pravom zmysle slova sú podľa tohto prieskumu hlavne podniky so súkromným zahraničným vlastníctvom. Na prvom mieste v tabuľke podľa jednotlivých odvetví kraľuje výroba a rozvod elektriny. Až 35 percent spoločností vyrábajúcich elektrinu poskytuje svojim zamestnancom vyšší príspevok na stravu, než stanovuje zákon. Na ďalších miestach sú firmy dodávajúce zemný plyn, obchodujúce s informačnými technológiami, telekomunikačné spoločnosti, chemický priemysel a poisťovníctvo. Na stravné nie sú skúpe ani celulózky a papierne, banky, pošty a reštauračné zariadenia. Naopak, tento benefit sa takmer neposkytuje veterinárom, zamestnancom v ťažobnom priemysle, v kultúre a v školstve. Celý článok >> |
| Výdavky na stravné musíte preukázať Podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby si môžu uplatniť ako uznaný daňový výdavok stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Nemôžu si však zarátať do nákladov čokoľvek, pretože všetko treba riadne doložiť potrebným dokladom. Ak sa stravujete v reštauráciách, mali by ste si podľa zákona odkladať všetky pokladničné účty. Celý článok >> |