Boj s fašizmom mi pripomína boj proti rakovine. Rok čo rok oslavujeme víťazstvo nad fašizmom spred 63 rokov, a pritom akoby sme nevideli, že nám rastie nový nádor. Úspešne metastázuje po celom Slovensku. Ak si predstavíme našu krajinu ako jeden organizmus a ľudí ako bunky, ktoré ho tvoria, podobnosť neofašizmu a rakoviny je až zarážajúca. Rakovina je neobmedzené a nekontrolovateľné množenie buniek, ktoré sa vymanili z kontrolných mechanizmov organizmu. Nepodlieha normálnym vplyvom, ktorými sa riadi rast ostatných buniek. No je tu rozdiel. Ľudské telo toleruje prítomnosť rakovinových buniek, neodmieta ich ako cudzieho votrelca. My si však môžeme vybrať, či chceme neonacistov tolerovať alebo nie. No na to, aby sme mohli chorobu liečiť, si musíme v prvom rade uvedomiť, že niečo nie je v poriadku. Kým sa budeme tváriť, že žiadny problém nemáme, bude sa šíriť. Ak sa zdravá časť tela mlčky prizerá, ako je niekde v diaľke pár bezvýznamných buniek zožieraných, môže sa jedného dňa "rakovina" zakusnúť aj do nej. Pokiaľ chceme byť zdravou krajinou plnou života a radosti pre každého, nesmieme mlčať. Ešte nenapadnuté bunky musia bojovať a chrániť tie, ktoré sa snaží táto pliaga pohltiť. A musíme trvať na tom, aby zodpovedné zložky nasadzovali čo najúčinnejšiu liečbu, pretože choroba sa môže stať neliečiteľnou. Zároveň musíme pracovať na vlastnom vyliečení sa z predsudkov voči iným a urobiť pre tolerantnejšiu spoločnosť bez násilia maximum. Nesmieme zmĺknuť pred žiadnym zlom -- lebo kto ku zlu mlčí, ten mu svedčí.
Marcela Piloušková, Ľudia proti rasizmu
StoryEditor