Na Slovensku je organizovanosť detí a školopovinnej mládeže takmer na bode mrazu. Problém, čo s voľným časom, nastáva cez letné prázdniny. Chvíle voľna môžu vyplniť starí rodičia, ulica, prvá dávka drogy aj prvý sex. Alebo letné tábory.
Za Sklenými Teplicami smerom do osady Repište stúpa do štiavnických hôr úzka asfaltka. Tesne za horskou osadou sa cestička ešte kľukatí medzi staré domy, potom sa však stráca v horách. Tu niekde sa začína svet, v ktorom česť, sláva a pravda nie sú len prázdne slová.
Moje svety
Vysoký muž uprostred kruhu detí pripomína rytiera z dávnych čias. Opiera sa o drevenú palicu, ktorá v komunite symbolizuje múdrosť, moc a panovanie. Okolo muža stoja v polkruhu tajuplní vládcovia "magických svetov“. Sú oblečení v čiernych plášťoch, s kapucňami stiahnutými hlboko do očí. Je približne 9 hodín ráno a na chate U daniela sa práve začína snem mágov. Prítomných je asi 80 detí z celého Slovenská. Každé je iné, skoro všetky však z dobre situovaných rodín. Cena za 10-dňový turnus nie je totiž zanedbateľná, predstavuje sumu 5 300 korún. Je v nej zarátané ubytovanie v 4-posteľovej izbe s vlastným hygienickým a sociálnym zariadením a päťkrát denne strava. O bezpečnosť a správne využitie pobytu sa stará 11 členov obslužného personálu.
Táboroví obyvatelia sa práve pripravujú na nový deň. Tak ako ostatné dni, aj tento bude plný prekvapení, dobrodružstiev a skúšok odvahy a charakteru. Každý deň v tábore by mal deti od 7 do 15 rokov posunúť o krôčik dopredu. Dieťa má list osudu, ktorý mu určil za prechodný domov jeden zo šiestich magických svetov. Na výber je svet vody, ohňa, svetla, noci, prírody a entity. Všetci vlastnia tiež knihu života, v ktorej sú zapísané ich zlé vlastnosti. Vedúci tábora alias Veľký vládca za niekoľko dní pozorovania svojich zverencov zistí ich zlé vlastnosti a zapíše ich do knihy. Všetci majú 10 dní na boj s negatívnymi vlastnosťami.
"Ide o to, aby sa zbavili zlých vlastností a nahradil ich dobrými,“ vysvetľuje jednoduchý princíp vedúci tábora Ladislav Moško.
Hrdinovia sa vracajú
Tento muž s dušou večného chlapca pripravuje podobné zážitkové tábory pre deti, mládež aj dospelých už takmer 28 rokov. S úsmevom spomína na jedného rodiča, ktorý mal možnosť sledoval podobný rituál.
"Nazval ma satanistom a okultistom,“ usmieva sa. "Neskoršie sa mi ospravedlnil.“
Pokiaľ sa však z deti stanú rytieri magického sveta, musia absolvovať množstvo levelov, naučiť sa vážiť si a ochraňovať prírodu, postaviť si v lese jednoduché obydlie, zhotoviť medený alebo železný šperk a naučiť sa liturgštinu - písmo rytierov z doby železnej. Preto sa do tábora vracajú niekoľkokrát za sebou až sa stanú "hrdinami“.
"Toto leto sa nám vrátilo asi 60 detí, ktoré tu boli už v minulých rokoch, navyše pribudlo aj 20 nováčikov,“ hovorí Ladislav Moško. Detskú dušu v tomto tábore teda možno modelovať aj niekoľko rokov...
Medzitým prebieha "honba za zlatom“, niečo podobné ako Pevnosť Boyard a do knihy života malých bojovníkov pribúdajú novoobjavené vlastnosti. Postupne prevyšujú tie negatívne, ktoré popravili v táborovej katovni.
"Často som klamal a podvádzal, aj vtedy, ak to nebolo nutné, dokonca som sa nedokázal podeliť o svoje veci,“ prezrádza s obdivuhodnou úprimnosťou 12-ročný Vladko z Prievidze. Našťastie minulý rok sa mu podarilo v tábore niekoľko svojich zlých vlastností "popraviť“. S vážnou tvárou tvrdí, že teraz je už celkom iný človek.
Nebezpečný drobizg
"Niektoré deti, ktoré k nám prichádzajú po prvý raz, sú rozmaznané a neústupčivé,“ tvrdí na základe dlhoročných poznatkov Ladislav Moško. Napríklad chlapec, ktorý rodičom kládol podmienky, za akých je ochotný absolvovať letný tábor. Izbu v horskej chate chcel len pre seba, k tomu televízor a osobný počítač, samozrejme, napojený na internet. Štvrtáčka zo základnej školy odmietla zasa v tábore po sebe upratať vlastné lôžko.
"Búchala si hlavu o stenu, vyhrážala sa právnikmi a tvrdila, že jej nikto nerozkazuje doma a nedovolí, aby jej rozkazovali v tábore,“ hovorí. Neskoršie vysvitlo, že v domácnosti "slečinky“ pracujú na plný úväzok dve upratovačky a dievčina nemusela doma pohnúť ani prstom.
Semienko nádeje
Popoludní idú deti do anjelských hradov. Sú ukryté v lesoch okolo tábora a obyvatelia jednotlivých svetov si v nich budujú vlastnú minikultúru, udržiavajú rituály a symboliku. Každú skupinu sprevádzajú vládcovia sveta. Sú to chlapci a dievčatá, ktoré v minulosti podobné tábory absolvovali a postupom času sa z nich stali pomocníci veľkého mága. Ešte predtým však museli absolvovať povinné testy, preukázať sa praxou v škole prírody a láskou k deťom. Sú nielen vládcovia magických svetov, ale predovšetkým prázdninoví učitelia, dobrí kamaráti, sršia nápadmi a bdejú nad svojimi zverencami vo dne v noci.
Dlhonohá Bla je vládkyňa tajuplného vodného sveta. Nad bezmennou horskou riavou stavia most, ostatní obyvatelia sveta vody čistia brehy riečky, stavajú obecný oltár a pripravujú skromné chatrče. Asi desať minút chôdze od vodného sveta je osada svetla, ďalej svet prírody... Všade možno stretnúť deti, ktoré s vervou stavajú a zveľaďujú svoje svety.
Večer čaká ešte obyvateľov magického tábora nočný útek zo stredovekého hradu a ráno budú baliť kufre.
"Každé z nich si od nás odnesie domov malé semienko,“ hovorí na záver Ladislav Moško. "Je len na nich, aby z neho niečo vyrástlo..“
V Adrenalínovom tábore si deti prvý raz privoňali k droge.
Policajné psy spôsobili ráno v letnom tábore na Jankovom vŕšku pri Uhrovci poriadny rozruch. Spoločne s trenčianskymi policajtmi prišli do tábora hľadať drogy.
Od rána fúkal v horách v okolí Jankovho vŕšku silný vietor a vytrvalo pršalo. Počasie, keď nie je vhodné vyhnať von ani psa. Šéf tábora Tomáš Zajac bol zo zlého počasia poriadne znechutený, vyše 30 detí z celého Slovenska spoločne s ním. Ich rodičia im totiž zaplatili vyše 6-tisíc korún za 10-dňový pobyt v tomto adrenalínovom tábore. Adrenalín v krvi im zatiaľ zvyšuje len počasie.
"Mali sme naplánované jazdy obrneným transportérom, streľbu zo vzduchových zbraní a pochody v horskom teréne, počasie nám však veľa akcií zmarilo,“ ťažká si Tomáš Zajac. V okolí tábora je Pamätník SNP, 3 pomerne zachované partizánske bunkre a niekoľko bojových vozidiel pechoty, tiež však veľa adrenalínu drobizgu od 10 do 15 rokov neponúkajú.
Polícia v akcii
Policajní psovodi sú tvrdí chlapi a ich štvornohí pomocníci ešte tvrdší. Dážď alebo vietor ich jednoducho nemôžu zastaviť. A tak pokiaľ sa uzimené deti skrývali na terase hotela Partizán, pes začal prehľadávať okolie - hľadal v tábore drogy.
Adrenalín v krvi obyvateľov tábora poriadne stúpol, keď policajný vlčiak najskôr iba zmätene pobiehal medzi davom detí a vyzeralo to, že všetci prítomní majú vo vrecku balíček s omamnou látkou. O chvíľu však "špecialista“ na drogy bezpečne označil ako "drogového“ dílera asi 13-ročného chlapca. Našťastie išlo len o ukážku práce policajta so špeciálne vycvičeným psom. Psovod vysvetľuje deťom, že vôňou drogy napáchne aj viacero ľudí, ktorí sa nachádzajú pri držiteľovi nebezpečnej látky, a deti si uľahčene vydýchli. Policajti "zadržali“ mladíka, ostatné deti si mohli k nebezpečnej látke aspoň privoňať.
Budúci regrúti.
Predpoludním nasleduje prednáška profesionálnych vojakov z Regrutačného strediska v Trenčíne. Každý druhý chlapec v tábore totiž sníva o kariére profesionálneho vojak. Po krátkej besede vojaci zmajstrovali v obrovskej táborovej hale prekážkovú dráhu. Deti čaká náročná úloha - plaziť sa a prekonávať prekážky. Niektoré deti sa v tom okamihu hneď oddelili od kolektívu. Jeden tvrdí, že má zranené koleno, iný členok, ďalší sa obáva, že si zašpiní drahú mikinu... Karina, jedna z troch dievčat v adrenalínovom tábore, je úprimná. Hovorí, že podobné adrenalínové akcie ju neoslovujú, navyše ona je tu za trest. Tábor jej nanútili rodičia, podobne ako asi ďalším piatim chlapcom. Našťastie väčšina chlapcov je z "prekážkovej“ dráhy nadšená a snažia sa ju zdolať za najlepší čas, zvlášť, keď súťaž osobne riadi náčelník Regrutačného strediska v Trenčíne Peter Lakota. Napokon vyhrala Katka z Prievidze. Tá si tábor vychutná. Vyhrala ho v súťaži, podobne ako jej priateľka, ktorá si pobyt v tábore pochvaľuje a o rok určite príde znova...