Pôžička zamestnancovi, Výdavky na reklamu a propagáciu podnikania, Neuhradená faktúra za kúpnu zmluvu.

Pôžička zamestnancovi
Chceli by sme sa spýtať na postup výpočtu daňovej povinnosti z pôžičky, ktorá bola nášmu zamestnancovi poskytnutá zamestnávateľom. Zamestnávateľ poskytol v januári 2004 zamestnancovi bezúročnú pôžičku vo výške 30 000 Sk. Pôžička predmetom dane nie je, nemožno ju zdaniť, ale predmetom dane je však zvýhodnenie zamestnanca z toho dôvodu, že z poskytnutej pôžičky nemusí zaplatiť úrok, ako je to bežné. Toto zvýhodnenie sa vypočíta: dlžná suma x zvýhodnenie x počet dní, počas ktorých bola konkrétna dlžná suma požičaná delené 360. Ak budeme predpokladať, že najbližší bežný úrok v sporiteľni je 14 % a doba splácania jeden rok po 2 500 Sk, tak za január sa tento príjem vypočíta: 30 000 x 0,14 x 31 /360, t. j. 361,666 Sk, za február 27 500 x 0,14 x 29 /360, t. j. 310,138 Sk. Je tento postup správny (do počtu dní, počas ktorých bola dlžná suma požičaná je vlastne napr. v januári 31 dní, vo februári 29 dní, v marci 31 dní)? Ak by sa táto pôžička splácala v roku 2004 aj 2005, tak bežný úrok v sporiteľni sa zisťuje nový v roku 2005 alebo ten, ktorý sme používali v roku 2004? Pri počítaní úroku (nepeňažného zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti pri poskytnutí bezúročnej pôžičky zamestnancovi od zamestnávateľa) sa uplatňuje pri výpočte vo vzorci v menovateľovi bežne suma 360, resp. 365 alebo 366, ak ide o prestupný rok. Iste je najpresnejšie, ak je v menovateli číslo 365, resp. 366, t. j. počet dní v príslušnom roku, kedy sa každý mesiac počíta s konkrétnym počtom dní. Pri uvedení čísla 360 by sa v príslušných mesiacoch logicky uvádzalo automaticky číslo 30 (ako priemer), pretože v priemere v bežnom roku pripadá na kalendárny mesiac 30,41 dňa, resp. v prestupnom roku 30,5 dňa.
-- Na tento problém je viac názorov. Ako najpresnejšie sa javí uvádzanie čísla 365, resp. 366. Domnievame sa však, že uvedenie čísla 360 daňové úrady a uvedené účely akceptujú. Pokiaľ ide o výšku úroku, do úvahy sa berie na uvedené účely cena "bežná", t. j. cena, ktorá sa zistí v čase poskytnutia pôžičky. Ak by došlo k výraznej zmene výšky úrokov a banky by "bežne" i v čase splácania pôžičiek ich výšku upravovali, tak by sa mohol akceptovať i postup ich zníženia, ale i zvýšenia, i na uvedené účely. Opäť sa však dá predpokladať, že daňové úrady akceptujú oba postupy, t. j. ak sa do úvahy berie výška úroku zistená v čase poskytnutia pôžičky až do jej splatenia alebo i jej úprava v priebehu splácania, ak takýto postup banky "bežne" používajú (Mzdové účtovníctvo, číslo: 18/2004).

Výdavky na reklamu a propagáciu podnikania
Som podnikateľ, majiteľ firmy v informatike a mienim zorganizovať za pomoci reklamnej agentúry akciu za účelom spropagovania svojej firmy a oslovenia širokého okruhu spotrebiteľov. Prekáža mi však, že celú akciu budem musieť zaplatiť zo zisku. Mám aj nejakú inú možnosť?
-- Od 1. januára 2004, odkedy platí nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z., pri reklame už neplatia žiadne obmedzenia.
Výdavky na reklamu, vynaložené za účelom prezentácie podnikateľskej činnosti, tovaru alebo služieb, obchodného mena a iných práv súvisiacich s činnosťou podnikateľa, sú daňovými výdavkami v plnej výške, keď sú vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia jeho príjmov (Živnostník a podnikanie, číslo: 11/2004).

Neuhradená faktúra za kúpnu zmluvu
Je možný spôsob prevzatia záväzku (neuhradená faktúra za kúpnu zmluvu) za fyzickú osobu jej spoločnosťou s ručením obmedzeným? Ján Kováč -- fyzická osoba podniká na základe živnostenského oprávnenia a zároveň je majiteľom a konateľom jednoosobovej spol. s r. o. ALFA. Fyzická osoba podnikateľ Jozef Dlhý dodal tovar na základe kúpnej zmluvy podnikateľovi Jánovi Kováčovi. Faktúra bola splatná 10. 10. 2004, avšak Ján Kováč ju neuhradil. Obchodná spoločnosť ALFA, s. r. o., dňa 30. 9. 2004 vykonala službu Jozefovi Dlhému a Jozef Dlhý faktúru v lehote splatnosti neuhradil. Je možný spôsob prevzatia záväzku (neuhradená faktúra za kúpnu zmluvu) za Jána Kováča ako fyzickej osoby podnikateľa na jeho spoločnosť ALFA, s. r. o.?
-- Občiansky zákonník prostredníctvom ustanovenia § 531 umožňuje a pripúšťa prevzatie dlhu za pôvodného dlžníka. Pod prevzatím dlhu je potrebné chápať situáciu, keď preberateľ dlhu, t. j. tretia osoba vstupuje do existujúceho právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prípade, ak sa preberateľ dlhu dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa je možné dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Ak by preberateľ prevzal dlh zmluvou s veriteľom, bez dohody s dlžníkom, stal by sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluvu o prevzatí dlhu je potrebné uzavrieť písomnou formou.
V tomto prípade je pravdepodobný záujem nahradiť pôvodného dlžníka Jána Kováča -- fyzickú osobu novým dlžníkom spoločnosťou ALFA, s. r. o. Na platné prevzatie dlhu musí v zmysle uvedeného vzniknúť písomná zmluva, v ktorej sa spoločnosť ALFA, s. r. o., ako preberateľ dlhu dohodne s dlžníkom Jánom Kováčom fyzickou osobou, podnikateľom, že preberá dlh. Ak by veriteľ nedal súhlas na prevzatie dlhu, je prevzatie neplatné. Veriteľ by v takom prípade nebol povinný prijať plnenie od preberateľa dlhu (Živnostník a podnikanie, číslo: 11/2004).

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
08. august 2022 21:36