Väčšinu prípadov dedičského konania riešia notári. Podľa Karola Kovácsa, viceprezidenta Notárskej komory, "sa na súd dostávajú prípady vtedy, ak rozhodnutie o dedičskom závisí od zistenia sporných skutočností. Ide napríklad o prípady, ak dedičia napadnú platnosť závetu alebo dôvody vydedenia“. Ide o náročné spory, ktoré niekedy trvajú aj niekoľko rokov. V dedičskom konaní je možné pokračovať až po ich vyriešení.
Ako sa to začína
"Dedičské konanie sa začína na návrh niektorého z účastníkov konania - dedičov, prípadne poručiteľových veriteľov, alebo z iniciatívy súdu a to v prípade, že sa súd dozvie o úmrtí nejakej osoby alebo o tom, že bol niekto vyhlásený za mŕtveho,“ konštatoval v tejto súvislosti Martin Sýkora, hovorca Krajského súdu v Trnave. Túto skutočnosť sa súd spravidla dozvie od príslušnej matriky, ktorá je povinná oznámiť súdu príslušnému na prejednanie dedičstva úmrtie vo svojom matričnom obvode. Súd následne postupuje v konaní podľa príslušných ustanovení zákona už z vlastnej iniciatívy, pričom prihliada aj na návrhy či iné podania účastníkov konania.
Ktorý súd
Príslušným na prejednanie dedičstva po poručiteľovi, respektíve na konanie o dedičstve, je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko. Ak nemal bydlisko alebo ho nemožno zistiť, tak o dedičstve rokuje súd, v ktorého obvode mal naposledy pobyt. V prípade, že takýto súd nie je, stáva sa príslušným súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon.
Ako postupuje
O začatí dedičského konania vydá súd uznesenie. Potom zistí, či v evidencii závetov uložených u notára v úschove, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, nie je evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov. Zároveň tiež zistí, u ktorého notára je listina uložená. V rámci predbežného vyšetrenia si súd obstará najmä údaje nevyhnutné na zistenie dedičov a poručiteľovho majetku, jeho dlhov a tiež to, či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka. Pokiaľ poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah. Ak o to súd požiada, urobí to aj notár, ktorý má závet v úschove. Pokiaľ sa nezistí stav a obsah závetu, založí sa jeho originál, ak závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na súde.
V dedičskom konaní súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a vydal osvedčenie o dedičstve. Takéto poverenie môže súd dodatočne meniť.
Súd však môže odňať vec poverenému notárovi vtedy, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.
Podľa Občianskeho súdneho poriadku sudcovia a v rovnakých prípadoch aj notári sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. V takomto prípade majú účastníci konania právo uplatniť námietku zaujatosti voči notárovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
| Výsledok dedičského konania u notára Notár poverený súdom vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie dedičstve, ak:
|
Zabezpečenie majetku
Keď sa už začalo konanie o dedičstve, treba zabezpečiť majetok po zomrelom. Podľa Sýkoru "súd po začatí dedičského konania urobí buď bez návrhu, alebo aj na návrh neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.“ Dedičstvo sa zabezpečí spravidla jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.
Správcu majetku súd ustanoví najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi. Za správcu môže byť taktiež ustanovený aj notár, avšak len v prípade, že v konaní nie je súdnym komisárom. Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.
| Prečítajte si aj: |
| Za notárom už nemusíte cestovať Novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá nadobudla účinnosť vlani 15. októbra, zjednodušila dedičské konanie u notára. Pred zmenami bolo nevyhnutné presúvať spis medzi notárom a súdom, aby súd rozhodol o ďalšom postupe. V dedičskom konaní sa pokračovalo až po rozhodnutí. „Na základe tejto novely môžu notári ako súdni komisári vydávať niektoré procesné rozhodnutia – napríklad o ustanovení opatrovníka a znalca, o uložení poriadkového opatrenia a uznesení podľa paragrafu 175h ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku,“ hovorí Karol Kovács, viceprezident Notárskej komory. Tieto uznesenia už nie je potrebné predkladať súdu spolu so spisom, čím sa urýchlilo dedičské konanie a odbremenili preťažené súdy. Podľa Kovácsa „táto novela nebola prijatá tak, ako bola pôvodne na ministerstve spravodlivosti pripravovaná, teda tak, že by notári boli oprávnení vydávať všetky rozhodnutia v konaní o dedičstve, vykonať porozhodovaciu agendu a súdu by už len odovzdali vybavený spis na archiváciu.“ |