Kým pri víne degustátor skúma približne 300 vlastností, pri káve je to už 600. Aj toto vám povie Fabio Bortolini, keď navštívite jeho taliansku kaviareň v centre Popradu. O vlastnej kaviarni sníval už od svojho príchodu na Slovensko pred 20 rokmi. Vytúžená chvíľa prišla. „Čakal som na dobrý priestor, kaviareň nemôže byť len tak hocikde. Keď sa objavila možnosť byť v renesančnej zvonici zo 17. storočia, už nebolo čo riešiť,“ hovorí Talian pôvodom z vinárskeho mestečka Bassano del Grappa na úpätí benátskych Álp.
Pomohli mu esemesky
Fabio Bortolini patrí k podnikateľom, ktorí svoj biznis radi diverzifikujú. Na Slovensko prišiel prvýkrát v roku 1990 po skončení vojenskej služby. „Povedali mi, že sú tu krásne hory. A ja som miloval lezenie,“ spomína. Vrátil sa o rok neskôr, aby o Tatrách napísal turistického sprievodcu. Vydavateľstvá však nakoniec nepotešil, pod Tatrami sa vrhol na biznis. Začínal s obchodovaním so zlatom. „Moje rodisko je centrom tohto obchodu v Taliansku, preto práve tento kov,“ hovorí. Rovnako v ňom dominujú výrobcovia športového oblečenia a obuvi. „Po revolúcii mnohí v Tatrách rozbiehali práve tento obchod, kedy zahraničné značky tu vôbec neboli. Tak som im pomáhal.“ Dnes sa zaoberá aj realitami. „Beriem to aj ako koníček. Mám kurz realitného agenta, preto nechcem vyjsť z cviku.“ Jeho hlavnou aktivitou je poradenská a sprostredkovateľská činnosť pre talianskych a slovenských podnikateľov, ktorí chcú pôsobiť v druhej krajine. Vášňou a relaxom mimo práce je pre Taliana futbal. Krátko po účasti v lige majstrov bol aj manažérom 1. FC Košice. Ako 43-ročný hrá aktívne za miestny klub FK Tatranská Lomnica. Dnes sa na Slovensku podľa svojich slov cíti ako doma. Najväčším problémom bolo zvládnuť jazyk. „Tu mi veľmi pomohli esemesky, to, že som bol prinútený písomne sa vyjadriť sa, dovtedy to išlo naozaj ťažko.“ Náklonnosť k strednej Európe má v rodine. „Môj otec bol celý život štátny zamestnanec. Na dôchodku začal podnikať. Vybral sa do Poľska, kde zažil pracovný úspech. Musím povedať, že o dosť väčší ako ja,“ smeje sa.
Majiteľ má byť v podniku
Pri týchto podnikateľských aktivitách stíha večer i obsluhovať v novej kaviarni. „Je to radosť a zábava. Priestor i na obchodné alebo kamarátske stretnutia. Podľa mňa je extrémne dôležité, aby majiteľ akéhokoľvek podniku v ňom i pôsobil.“ V tomto vidí najväčší rozdiel medzi Talianskom a Slovenskom. „Tu majiteľ jednoducho niečo založí alebo kúpi, a potom sa pohybuje veľmi ďaleko, nie je súčasťou biznisu. Dobrý výsledok a úspech potom nepríde.“ S tým podľa Fabia súvisí aj druhá vec. „Napríklad Tatry ponúkajú obrovské more možností. Stačilo by, keby sa na zákazníkov ľudia viac usmievali a biznis by sa neskutočne rozhýbal.“ Fabio za tento stav neviní samotných Slovákov. „Nie je to však nikoho zlý úmysel, nik to nerobí zámerne. Po 40 rokoch komunizmu ľudia jednoducho nemali kde nadobudnúť určité zručnosti. Tie však obmenami generácií a pôsobením našincov v zahraničí pomaly prichádzajú.“ Kvôli kaviarni absolvoval i špeciálny kurz degustácie kávy. Ako starý degustátor vína hovorí, že s kávou je to omnoho ťažie. „Jednoducho tých parametrov, ktoré treba hodnotiť a overiť, je až dvojnásobne viac. Kým pri víne skúmame priemerne 300 vlastností, pri káve je to okolo 600.“ Obzvlášť to platí o talianskom espresse. „Aby bolo dobré, v postupe sa nesmie objaviť ani jedna chybička,“ dodal. Tomáš Tišťan
Dotazník
Koľko hodín denne pracujete?
Okolo 10 hodín, niekedy však naozaj nonstop.
Váš doteraz najväčší úspech v podnikaní?
Získanie veľmi silnej pozície pri predaji zlata.
Váš doteraz najväčší neúspech v podnikaní?
Projekt s obchodom športového oblečenia, keď nám nájomca priestoru prekazil plány.
Váš najlepší relax po práci?
Obujem si džogingové tenisky a idem behať smerom k tatranským štítom.
Komu držíte palce vo futbale?
Keď hralo Slovensko s Talianskom na majstrovstvách sveta, povedal som, nech vyhrá lepší.