Daňová evidencia je ďalším spôsobom, ktorým môže podnikateľ -- fyzická osoba preukazovať výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pre podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, sa poskytuje výnimka z vedenia účtovníctva za predpokladu, že nezamestnáva žiadnych ľudí a jeho obrat nie je vyšší ako 170-tisíc eur.
Na tohto daňovníka sa nevzťahuje povinnosť vykonať inventarizáciu, zostavovať účtovnú závierku, povinnosť uzatvárať a otvárať účtovné knihy a vyhotovovať účtovné výkazy, oceňovať majetok reálnou hodnotou, zostavovať účtovný odpisový plán a vyčísľovať kurzové rozdiely. Vzhľadom na to, že sa nepovažuje za účtovnú jednotku, nebude možné ho sankcionovať podľa zákona o účtovníctve.
Obsah evidencie
Časť malých podnikateľov, ale i tých, ktorých predmetom podnikania je poskytovanie účtovných a daňových služieb, začala poukazovať na nejasnosti vo vymedzení obsahu daňovej evidencie. Zákon ukladá napríklad viesť evidenciu o príjmoch (teda všetkých vrátane tých, ktoré nie sú predmetom dane a sú od dane oslobodené), ale len daňových výdavkov. Zákon ukladá dokladovať zápisy o daňových príjmoch a výdavkoch, no nepredpisuje doklady v evidenciách o ostatných zložkách majetku a záväzkov. Nie je jasné, aké údaje sa majú zapisovať do evidencií o hmotnom a nehmotnom majetku, zásobách, pohľadávkach a záväzkoch (či len pohyby alebo aj stavy). Chýbajú úpravy o oceňovaní majetku a záväzkov, operáciách v cudzej mene a nie je tu ani odkaz na predpisy o účtovníctve.
Aj nepeňažné príjmy a výdavky
Pri riešení problému obsahu daňovej evidencie treba vychádzať zo skutočnosti, že jej účelom je poskytnúť podklady na zistenie správneho základu dane z príjmov. Musí teda zobrazovať všetky skutočnosti, ktoré základ dane ovplyvňujú. Pojmy príjem a výdavok nemožno chápať podľa definícií v zákone o účtovníctve ako prírastok a úbytok peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov, ale podľa definícií v zákone o dani z príjmov (§ 2 ZDP). Teda daňová evidencia musí obsahovať aj nepeňažné príjmy a výdavky, ktoré kladne alebo záporne ovplyvňujú základ dane. V jednoduchom účtovníctve sa takéto položky na úpravu základu dane zapisujú ako uzávierkové účtovné operácie.
Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, musí teda vedieť, podobne ako pri vedení jednoduchého účtovníctva, správne rozlišovať príjmy a výdavky, ktoré ovplyvňujú a neovplyvňujú základ dane, a musí vedieť pri uzavieraní zdaňovacieho obdobia zápisom nepeňažných príjmov a výdavkov upraviť základ dane. V tomto smere je daňová evidencia rovnako náročná ako vedenie jednoduchého účtovníctva.
Predpisy o účtovníctve
Pre vedenie evidencií o ostatných zložkách majetku musí aj daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, poznať predpisy o účtovníctve. Evidencie o ostatných zložkách majetku musia mať v podstate rovnaký obsah a rovnaký počet zápisov ako kniha pohľadávok a záväzkov, a pomocné knihy v sústave jednoduchého účtovníctva.
Bez toho by nebolo možné napríklad z daňovej evidencie získať údaje na uplatnenie odpisov, zostatkovej ceny majetku pri jeho úbytkoch (predaj, likvidácia, škoda), pre premietnutie mimoriadnych úbytkov zásob (manko, škoda, dary, osobná spotreba) do základu dane a vplyvy niektorých operácií s pohľadávkami (postúpenie, vzájomný zápočet, vklad do obchodnej spoločnosti a pod.) na základ dane. Hoci to ustanovenie o daňovej evidencii neukladá, musia byť aj zápisy v evidenciách o ostatných zložkách majetku doložené dokladmi.
Daňová evidencia môže ušetriť malému podnikateľovi niektoré pre neho formálne úkony, ale neznižuje odbornú náročnosť zistenia základu dane z príjmov. Jej najväčšou výhodou daňovej evidencie je, že sa podnikateľ vyhne uplatneniu pomerne prísnych sankcií podľa zákona o účtovníctve.