Vo všeobecnosti však platí, že na rýchloobrátkový tovar, ako sú napríklad potraviny, si obchodníci zvyknú prihodiť osem a viac percent. Pri luxusnejších tovaroch, ktoré sú v dlhšie v predajni, sa marže pohybujú aj nad úrovňou šesťdesiatich percent.
Marže rastú spolu s cenou
Najnižšie marže si slovenskí obchodníci prihadzujú na rýchloobrátkový tovar. "Vo všeobecnosti sa dá povedať, že maloobchodná marža na rožky, mlieko alebo podobný tovar sa začína na ôsmich percentách,“ hovorí analytik spoločnosti Terno Ľubomír Drahovský. Všetko však závisí od konkurencie v danom odvetví. "Naše výrobky sú v obchodoch niekedy o 50 aj viac percent drahšie, ako ich my predávame do obchodného reťazca,“ hovorí riaditeľ jednej pekárne na východe, ktorý si neželá byť menovaný. Výsledkom takýchto marží je potom enormný tlak na dodávateľov a prvovýrobcov, s čím je spojená aj klesajúca kvalita výrobkov.
Spolu s cenou tovarov rastú aj marže. "Luxusnejší tovar má aj vyššie marže a ich výška sa určite pohybuje v desiatkach percent,“ hovorí Drahovský. Samozrejme, závisí to od tovaru, ktorý obchodníci predávajú. "Napríklad na sedačky, ktoré sú vyrobené na Slovensku, je marža okolo 25 až 30 percent, na drahší dizajnový tovar dovezený zo zahraničia sa bežne prihadzuje 60 aj viac percent,“ prezradil HN zdroj z nábytkárskeho priemyslu. Medzi tovary s najvyššou maržou na Slovensku patrí oblečenie alebo výrobky zo skla.
Zarába sa na doplnkoch
Vysoké marže majú predovšetkým lacnejšie doplnky k hlavným produktom. "Napríklad lyže majú nižšie marže, avšak lyžiarske palice, okuliare môžu mať vyšší podiel,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Exisport Vladimír Suško. Obchodníci sú schopní akceptovať aj nižšie marže, ak sa potrebujú rýchlo zbaviť tovaru. Firmy nechcú mať v predajni tovar, ktorý by tam stál dlhší čas, a preto sú ochotné akceptovať aj záporné marže v záujme toho, aby tovar včas predali. Ani 70-percentná zľava však ešte nemusí znamenať, že firma predáva pod nákupné ceny. V niektorých sektoroch sú aj pri výpredajových cenách dostatočné rezervy v cenovom rozpätí. Navyše, ak obchodník tovar nepredal so zápornou maržou, ešte neznamená, že na ňom zarobil. "Treba zohľadniť aj skutočnosť, že súv nej započítané aj náklady, ktoré s týmto tovarom predajcovia majú, teda mzda predajcov, energie alebo nájomné,“ upozorňuje Drahovský na to, že marža sa automatický nerovná zisk, ako si to väčšina ľudí myslí. Marže obchodníkov navyše v poslednom roku ešte klesali. "Počas krízy klesli v našom sektore o 15 až 20 percent,“ dodáva Suško. Podobný pokles sa však týka hlavne tovarov, ktoré nie sú súčasťou dennej spotreby a obchodníci potrebovali prilákať ľudí do obchodov. Pri potravinách bol pokles marže výrazne nižší.
Nepochodila ani cenová rada
Na marže sa svojho času podrobne pozerala aj Cenová rada vlády, ktorá mala strážiť vývoj cien po prechode na spoločnú európsku menu. "Analyzovať vývoj marží, respektíve určiť ich spravodlivú výšku, je prakticky nemožné, pretože do tejto problematiky vstupuje priveľa faktorov,“ hovorí bývalý predseda cenovej rady a zároveň aj predseda Obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. Dodávatelia z vysokých cien vždy obviňujú obchodníkov, no podľa Mihóka je najlepšie to nechať na trh. "Ak niekto predáva príliš draho a má privysoké marže, tak svoj tovar nepredá,“ dodal.