Mnohí študenti, ktorým sa nepodarilo nájsť si po skončení školy prácu, a zostanú dobrovoľne nezamestnaní, musia riešiť viacero vecí -- čo so zdravotným a sociálnym poistením. Odvody do Sociálnej poisťovne zo zákona platiť nemusia, jedine, ak by sa preto rozhodli dobrovoľne. Avšak zdravotné si musia platiť hneď po skončení školy, a to z minimálneho vymeriavacieho základu. Vyhnúť sa tomu môžu tak, že sa zaevidujú na úrade práce.

Vyhnúť sa odvodom
Absolvent či už stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia sa môže cez miestny úrad práce snažiť nájsť si zamestnanie. Môže mať štatút záujemcu o zamestnanie, ktorý mu umožní napríklad absolvovať rekvalifikáciu. Avšak štatút nestačí na to, aby sa z hľadiska zdravotnej poisťovne stal poistencom štátu. Na to musí byť zaradený na základe písomnej žiadosti do evidencie, teda stane sa uchádzačom o zamestnanie.

Zaradenie do evidencie však neznamená, že získa podporu v nezamestnanosti. Na tú má nárok ten, kto bol v posledných štyroch rokoch platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti najmenej tri roky. Za študentov však nikto poistenie v nezamestnanosti neplatí. Požiadať môžu nanajvýš o dávku v hmotnej núdzi, ktorá je 60,50 eura. Avšak tam sa posudzuje príjem všetkých členov v spoločnej domácnosti. Takže, ak absolvent žije s pracujúcimi rodičmi, nedostane nič.

Takzvaní znevýhodnení občania, kam patria aj absolventi škôl mladší ako 25 rokov, sa môžu uchádzať o absolventskú prax. "Tá sa vykonáva najviac šesť mesiacov, bez možnosti jej predĺženia a opakovaného vykonávania, v rozsahu 20 hodín týždenne. Začiatok absolventskej praxe a jej rozsah určuje zamestnávateľ," spresňuje hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká. Za takúto prax majú nárok aj na finančnú odmenu, i keď nízku. "Výška príspevku počas absolventskej praxe je mesačné životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu," dodáva Lehocká. To dosahuje od júla tohto roku 185,19 eura.

Príspevok na podnikanie
Finančnú pomoc môžu dostať aj tí z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa rozhodnú podnikať. "Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite 24 mesiacov. U absolventov je táto podmienka z legislatívy vypustená, to znamená, že nemusia byť v evidencii tri mesiace," hovorí Lehocká. Výška príspevku sa odvíja od celkovej ceny práce, ktorú tvorí súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok predchádzajúceho roka, a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. A od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese. "Príspevok pre samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý je platný od 1. januára 2009 pre Bratislavský kraj a pre kraje s nižšou priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti za rok 2008, je 16 percent zo 16-násobku celkovej ceny práce, čiže 2 416,15 eura. V ostatných krajoch s vyššou mierou nezamestnanosti sa poskytuje príspevok 25 percent zo 16-násobku celkovej ceny, teda 3 775,24 eura," spresňuje Lehocká.

Okrem výhod aj povinnosti
-- evidenciou medzi uchádzačov o zamestnanie však získava absolvent aj povinnosti
-- musí si aj sám aktívne hľadať prácu a toto osobne preukázať príslušnému úradu najmenej raz za mesiac podľa termínu, ktorý úrad určí
-- musí byť do troch dní od doručenia výzvy k dispozícii na osobný kontakt na úrade
-- ak nebude s úradom spolupracovať, môže ho z evidencie uchádzačov vylúčiť